História a Patrón chrámu
Výstavba chrámu sa datuje do roku 1658. Chrám bol postavený v roku 1658 a naposledy bol významnejšie rekonštruovaný v 90. rokoch minulého storočia a v roku 2004. Od roku 1968 je kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.Patrónom chrámu je biskup a divotvorca Mikuláš. Svätý Mikuláš sa stal okolo roku 300 biskupom v Myre v Malej Ázii a vyznačoval sa nesmiernou dobročinnosťou. Je jedným z najviac obľúbených svätcov. Zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné pozostatky uložené do roku 1087, kedy boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari.
Svätý Mikuláš bol známy tak nesmiernou dobročinnosťou, že si ho uctievame dodnes a to 6. Decembra.
Chrám bol postavený v roku 1752.
Počas druhej svetovej vojny došlo k poškodeniu chrámu. Kostol bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol. Odvážne dedinské ženy ho vyniesli von, riskujúc pri tom vlastný život, kde bol na neďalekom vŕšku zneškodnený vojakmi.
Chrám prešiel rekonštrukciou v 18. storočí, potom v roku 1902, po vojne v roku 1945 a naposledy v rokoch 2004 - 2008.
Chrám v Bodružali bol 7. júla 2008 spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami pod názvom „Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka zahŕňajú osem kultúrno-historických pamiatok, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v kanadskom Quebece pod číslom 1273. Do súboru zapísaných pamiatok patria chrámy, ktoré prezentujú európsku drevenú sakrálnu architektúru z 15. až 18. storočia:
- rímskokatolícke:
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- evanjelické:
- Artikulárny kostol, Hronsek
- Artikulárny kostol, Kežmarok
- gréckokatolícke:
- Chrám sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Chrám sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Chrám sv. Mikuláša, Bodružal
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
Architektúra chrámu
Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Drevená cerkva je trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Chrám pozostáva z trojdielnej zrubovej stavby, ktorú tvorí presbýrium, štvorcová loď a predsieň pod hlavnou vežou.
Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená vertikálne kladeným doštením (doskami). Zrub je použitý aj pri konštrukcii nepravých, akoby priečnelkových stupňovitých klenieb (zrezaného ihlanu) vo svätyni a lodi. Strecha je šindľová. Stanovú strechu nad svätyňou a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú ukotvené kužeľové telesá. Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad svätyňou (presbytériom) cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (nad predsieňou - tzv.
Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou.
Z vonkajšej strany je chrám obložený doskami a šindľovou strechou. Pyramídová strecha je zakončená makovičkami s bohato zdobenými kovanými krížmi. Spodok predsiene, loď a svätyňa sú vertikálne obložené doskami. Hlavná veža je dvojdielna, dohora sa zužujúca, pokrytá doskami a lištami. V podstreší sú malé ozvučné otvory zaujímavého tvaru.
Pozornosť pútajú najmä tri cirkevné veže symbolizujúce Svätú Trojicu. V najvyššej veži sú umiestnené zvony, ktoré boli na začiatku prvej svetovej vojny použité na vojenské účely - obyvatelia obce ich však v druhej polovici 20. rokov nahradili.
Vo veži sa nachádzajú tri zvony, najstarší je z roku 1759. Na začiatku prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov, a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.
| Časť chrámu | Popis |
|---|---|
| Presbytérium | Východná časť chrámu |
| Loď | Štvorcová stredná časť s otvorenou kupolou |
| Predsieň | Západná časť pod hlavnou vežou |
| Veža | Zvonica s tromi zvonmi |
Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. Areál chrámu je obohnaný drevenou ohradou so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou takmer kruhového pôdorysu.
Interiér a Výzdoba
Vysokú estetickú hodnotu má nielen exteriér, ale aj interiér kostolíka. Baroková výzdoba zahŕňa historické maľby, ikony i ikonostas. Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie. V chráme sa nachádza aj štvorradový ikonostas, rozmiestnený na poschodiach s rôznymi ikonami svätých.
Vnútorná výzdoba kostola je baroková, maľovaná bielo-zlatými farbami. V chrámovej lodi na severnej stene pred ikonostasom je vzácna zreštaurovaná maľba z druhej polovice 18.
Ikonostas je jedinečný a výnimočný tým, že ako jediný známy ikonostas je maľovaný z oboch strán. Na zadnú stranu pôvodného ikonostasu zo 17. storočia bol v 18. storočí namaľovaný súčasný ikonostas. V roku 1968 bola ikona Krista Učiteľa pozdĺžne rozdelená na dve časti. Zadná časť - ikona svätého Pavla s iným učeníkom sa nachádza v lodi na južnej stene. Kvôli možnému nezvratnému poškodeniu ikonostasu sa od oddeľovania jednotlivých ikon upustilo.
Ikonostas je štvorradový rozmiestnený na štyroch poschodiach. Severné diakonské dvere majú na ostení namaľovaného svätého Vavrinca a svätého Vincenta. Centrálne cárske dvere sú dvojkrídlové, zlátené a bohato vyrezávané. Sú osadené šiestimi medailónmi, dvoma ikonami Zvestovania Bohorodičke a štyrmi evanjelistami. Na ostení cárskych dverí sú zobrazení svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy, nad nimi v hornej časti je Boh Otec.
Hlavný, prvý rad obsahuje ikony, zľava: Krst Krista - Bohozjavenie, Bohorodičku s Ježišom na rukách, takzvanú Hodigitriu, Krista Učiteľa a patróna chrámu svätého Mikuláša. Je tu zachované ikonopisecké pravidlo, kde na každom ikonostase sa ako prvá ikona zľava vždy nachádza ikona svätého Mikuláša ako patróna byzantskej cirkvi. Výnimku tvorí jediný prípad, ak je chrám zasvätený svätému Mikulášovi. Práve vtedy sa ikona Mikuláša presúva na miesto patróna chrámu, to je úplne vpravo, a na jej miesto nastupuje ikona svätého Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej archieparchie. V tomto prípade je vľavo zobrazený Ján Krstiteľ pri krste Krista v Jordáne. Na podstavcoch pod hlavnom radom sú zobrazené ikony svätého archanjela Michala a svätého biskupa Mikuláša.
Druhý rad obsahuje dvanásť najväčších sviatkov liturgického roka s Poslednou večerou uprostred. Tretí, apoštolský rad, obsahuje ikony svätých apoštolov. V strede sa nachádza ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad obsahuje šesť medailónov s dvojicami postáv starozákonných prorokov. Uprostred je ikona Krista na kríži. Ikonostas je štylizovaný v miešanom slohu barokovo-rokokovej ornamentiky.
Hlavný oltár za ikonostasom je barokový, so starším obrazom Ukrižovania. V spodnej časti oltára je ikona Krista padajúceho pod krížom. Vzácnosťou je i nástenná maľba z 18. storočia zobrazujúca Posledný súd a Ukrižovanie. Ikonostas a nástenné maľby boli naposledy reštaurované v roku 1995.
Na severnej stene hlavnej lode je zachovaná časť nástenných malieb z konca 18. storočia: Posledný súd a Kalvária. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo-zlato maľovaná. Ikonostas a ďalšie ikony sú z konca 18. storočia. V 90-tych rokoch bol zrekonštruovaný oltár, žertveník, ikonostas a ikony.
Vzadu nad chrámom sa nachádza pamätník na počesť 400 vojakov padlých v 1. svetovej vojne.
Od roku 2011 vykonávajú technologickí pracovníci PÚ SR z Odboru konzervačnej vedy - OKV (predtým z Chemicko-technologického oddelenia) monitoring stavu týchto drevených pamiatok v rámci plnenia plánu hlavných úloh, schválených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.