Vianočné obdobie je neodmysliteľne spojené s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov.
Jednou z najznámejších a najobľúbenejších slovenských vianočných kolied je "Daj Boh šťastia tejto zemi". Táto pieseň v sebe nesie hlboké posolstvo mieru, lásky a prosperity pre všetkých ľudí a národov na Zemi.
Daj Boh šťastia tejto zemi - vianočná koleda- hudobný podklad - Výroba hudobných podkladov
Korene vianočnej hudby
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“.
S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Pôvod a vývoj koledy "Daj Boh šťastia tejto zemi"
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci, zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj svätý rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Gašpar Drozd, autor pôvodnej melódie koledy
Prvý záznam o tejto piesni (pod názvom Hore vstavajte, Valasi, a posluchajte) sa vraj nachádza v rukopisnej zbierke Gašpara Drozda (1805 - 1874). Ten pôsobil ako učiteľ a organista v Chrenovci a v tridsiatych rokoch 19. storočia zapísal túto koledu do svojej zbierky.
Text piesne a jeho význam
Text piesne je rozdelený do troch strof, z ktorých každá prináša konkrétne prosby a želania:
-
1. strofa: Zameriava sa na šťastie pre všetkých ľudí na Zemi, prosí o slnko, lásku a priazeň medzi susedmi.
Daj Boh šťastia tejto zemi
všetkým ľuďom v nej
Nech im slnko jasne svieti
každý boží deň
Nech ich sused v láske má
nech im priazeň pokoj dá
Daj Boh šťastia tejto zemi
všetkým ľuďom v nej
Nech ich sused v láske má... -
2. strofa: Rozširuje záber na všetky národy a prosí o svetlo lásky, chlieb pre hladných a zdravie pre chorých.
Daj Boh šťastia celej zemi
všetkým národom
Nech im svetlo hviezdy lásky
ožiaruje dom
Hladným chleba dobrého
chorým zdravia pevného
Daj Boh šťastia celej zemi
všetkým národom
Hladným chleba dobrého... -
3. strofa: Je prosbou o večné trvanie Božieho diela a ochranu prírody - o čistú vodu pre ryby a zachovanie vtáctva a zvere.
Dopraj Bože svojmu dielu
večné trvanie
Nech sa samo nezahubí
všetci prosíme
Rybám čistej vody daj
vtáctvo a zver zachovaj
Dopraj Bože svojmu dielu
večné trvanie
Rybám čistej vody...
Analýza textu a jeho význam
Pieseň je silným vyjadrením túžby po lepšom svete. Používa jednoduchý, no emotívny jazyk, ktorý je zrozumiteľný pre široké publikum. Opakujúce sa prosby "Daj Boh šťastia" a "Dopraj Bože" zdôrazňujú naliehavosť a hlbokú vieru v Božiu pomoc.
Pieseň sa dotýka základných ľudských potrieb - lásky, zdravia, pokoja, dostatku a ochrany prírody. Jej posolstvo je univerzálne a aktuálne aj v dnešnej dobe.
Koledovanie - zvyk s hlbokými koreňmi
Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter.
Významné udalosti a festivaly
Eva Krekovičová vo svojom článku zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad. Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Gašpar Drozd - učiteľ, organista a národný buditeľ
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi. Bol učiteľom a organistom v Chrenovci. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venoval včelárstvu a ovocinárstvu. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti. Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno.
Základná škola Gašpara Drozda v Chrenovci-Brusne nesie jeho meno
"Daj Boh šťastia tejto zemi" v spevníku Európskej únie
Do 21. januára si mohli Slováci vybrať, aké piesne budú zastupovať našu krajinu v spevníku Európskej únie. Jednou z kategórií boli aj piesne o viere, ktorú vyhrala vianočná pastorála Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín.
| Názov koledy | Pôvod | Charakteristika |
|---|---|---|
| Daj Boh šťastia tejto zemi | Ľudová slovesnosť, Gašpar Drozd, Viliam Gruska | Modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov |
| Do hory, do lesa, valasi | Stredné Slovensko, pastierske tradície | Odráža život valašských pastierov |
| Búvaj dieťa krásne | Ľudová tradícia | Nežná uspávanka vyjadrujúca lásku Panny Márie k Ježiškovi |