Drevený chrám sv. Mikuláša v Bodružali, ležiaci na severovýchode Slovenska v okrese Svidník, je cenným skvostom ľudovej architektúry. Od roku 1658 stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a zástavbou. Areál dreveného chrámu zasväteného sv. Mikulášovi Divotvorcovi, arcibiskupovi z Myry v Lýkii, patrí k najstarším a najlepšie zachovaným cerkvám východného obradu na Slovensku.
8. júla 2008 bol spolu s ďalšími siedmimi slovenskými drevenými kostolmi zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1968. Tento rok (2008) si pripomíname 350. výročie jej vzniku, ktoré potvrdzuje víťazstvom ducha jej zhotoviteľov aj v dnešných dňoch. Toto sakrálne dielo vytvorili občania Slovenskej republiky rusínskeho pôvodu. Od samotného vzniku pôvodní osadníci vždy tuto stavbu označovali pojmom "cerkva".
Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku - Drevené kostoly Karpatského oblúka
Architektúra a konštrukcia
Z typologického a konštrukčného hľadiska patrí do väčšej skupiny lemkovských drevených chrámov s osobitným regionálnym výrazom a konštrukčným riešením. Cerkev tzv. lemkovského typu je dielom miestnych rusínskych starousadlíkov. Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu.
Trojpriestorová zrubová stavba, pôvodne z jedľového dreva, stojí na nízkej kamennej podmurovke. Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou.
Z vonkajšej strany ju chráni vertikálny doskový plášť s lištami prekrývajúcimi styk jednotlivých dosiek. Steny sú zvonku obložené doskami, strecha je šindľová a hlboko členená. Konštrukcia drevenej cerkvi je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Je to tak preto, že má pripomenúť Svätú Trojicu. Cerkev je v exteriéri obložená doskami a má bohato členenú, akoby dvojpodlažnú šindľovú strechu.
Exteriér
Pôdorysne sa člení na svätyňu s pravouhlým uzáverom na východe, takmer štvorcovú loď uprostred a obdĺžnikový babinec na západe. Trojpriestorovosť cerkvi sa navonok prejavuje trojicou veží. Vežu chrámu zhotovili pomocou samostatnej stĺpikovo - rámikovej konštrukcie, pričom čiastočne ju osadili do vnútrazrubu babinca. Jej konštrukcia sa smerom hore zužuje a vo vrchnej časti vytvára izbicu na umiestnenie zvonu, ktorý pochádza z roku 1759.
Zastrešenie trojúrovňovými, k východu klesajúcimi stanovými strechami s dekoratívnymi cibuľkami ukončenými kovanými krížmi zdôrazňuje charakteristickú trojdielnosť chrámových priestorov. Charakteristickou črtou bodružalskej cerkvi je dynamická kompozícia barokových cibuľových vežičiek s kovanými kovovými krížmi. Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad presbytériom cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (babinec), kde sú umiestnené aj zvony. Celá stavba je účelne a harmonicky rozčlenená. Má prepracovanú exteriérovú formu, ktorá sa prejavuje v centrálnej najvyššej a najširšej oku lahodiacej lodi, v ktorej sa odohráva akt rozjímania veriaceho.
Symetria stavby z vonkajšieho pohľadu sa prejavuje vtom, že presbytérium a veža cerkvi sú v smere jednej pozdĺžnej osi a približne rovnakých rozmeroch. Tento vzhľad cerkvi, ktorá je prirodzenou, nenanútenou súčasťou prírodného prostredia, na návštevníka cerkvi je umocnený vnútorným, interiérovým priestorom, ktorý vytvára akt osobnej pokory a duševného prežívania a vzdávania vďaky. Samostatný objekt zvonice postavili až v 19. storočí.
Interiér
Vo vnútri sa nachádza cenná baroková výzdoba. Loď a podvežie tvorí jeden zrub, takže obidva priestory majú rovnakú šírku. Odlišuje ich len rozdielny strop a ten vo svätyni i v lodi tvorí nepravá drevená klenba v tvare zrezaného ihlana, v babinci je strop rovný. Priestor lode a svätyne presvetľujú pravouhlé okná len z juhu a východu.
Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie. Vnútornú stenu na severnej strane lode zdobí baroková nástenná maľba Posledného súdu a Kalvárie. Stvárnenie týchto výjavov, netypické pre ortodoxné prostredie, dokazuje silný vplyv západnej kultúry v prostredí, kde dominovalo skôr východné - byzantské poňatie kresťanstva.
Vnútro chrámu už tradične zdobí ikonostas, ktorý je rozmiestnený na štyroch poschodiach. Hlavný oltár nesie barokové prvky. Pri zostavovaní barokového ikonostasu z konca 18. storočia vsadili do novej architektúry aj staršie ikony pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného ikonostasu tak, že nové obrazy“ písali“ na rube. Z rovnakého obdobia pochádza i ikonostas s rokokovou podobou, na ktorom sú tri rady ikon. Žertveník, bočný oltár na prípravu eucharistie pochádzajú zo začiatku 18. storočia.
Okolie chrámu
Stavba je obklopená drevenou ohradou, vstup je vedený cez zvonicu vybudovanú v 19. storočí. Je obohnaný drevenou ohradou z vodorovne uložených brvien prekrytých šindľovou sedlovou strieškou. Sprístupnený je bránkou, ktorú tvoria štyri drevené stĺpy a prekrýva ju šindľom krytá kužeľovitá strieška. Vo vnútri ohrady je starší cintorín. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. storočia.
Chrám je súčasťou jedinečného urbanistického celku na vyvýšenom mieste v centre obce. Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou. Areál spolu s drevenou ohradou, zvonicou a priľahlým cintorínom vytvára oázu pokoja a oddychu.
História a rekonštrukcie
Kostolík bol postavený v roku 1658, čo z neho robí jeden z najstarších drevených kostolíkov postavených v urbanistickom štýle. Na najstaršiu známu úpravu chrámu upozorňuje datovanie na vstupnom portáli z roku 1692. Ďalšia úprava z konca 18. storočia.
V minulosti (až do konca 20. storočia) boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva. Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou. Podlaha vo vnútri cerkvi má štrko-pieskový podklad, na ktorý sú položené dubové hranoly a na nich sú pribité opracované, ohobľované dosky.
Pri oprave zrubovej konštrukcie začiatkom 20. storočia došlo k zmene priestorového riešenia odstránením chóru a na jeho konci celý chrám vrátane interiéru, prešiel rozsiahlou obnovou a reštaurovaním. Poslednú veľkú rekonštrukciu kostol prekonal v rokoch 2003-2004, vnútorná výzdoba bola reštaurovaná v rokoch 1990-1995.
Cerkva, prešla v 90. rokoch 20. storočia, rozsiahlou rekonštrukciou, keď boli zreštaurované nástenné maľby s námetom Posledného súdu a Ukrižovanie i jednotlivé ikony z ikonostasu. Cerkva bola rekonštruovaná v období rokov 2003/2004 vďaka finančnej pomoci: Úradu vlády Slovenskej republiky, Fondu Pro Slovakia, Štátnej komisie Spojených štátov pre ochranu amerického dedičstva v zahraničí, U. S. Steel, s. r. o. Košice a First Catholic Slovak Ladies Association - Prvej katolíckej slovenskej ženskej jednoty.
História zvonov
Zvláštna je história zvonov. Na začiatku prvej svetovej vojny uhorská štátna moc nariadila najmenší a najväčší zvon z cerkvi odstrániť a použila ich na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.
Význam a odkaz
Dôvody zápisu do UNESCO: drevené kostoly slovenskej časti karpatského oblúka predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej náboženskej architektúry. Dokumentujú jedinečnú a stále živú architektúru a stavebnú tradíciu drevených sakrálnych stavieb. Ilustrujú koexistenciu rôznych náboženských vyznaní na malom území strednej Európy.
Súbor ôsmich objektov zahŕňa rímskokatolícke, evanjelické a gréckokatolícke kostoly, ktoré boli postavené v 16. až 18. storočí, väčšinou v pomerne izolovaných obciach, s použitím dreva ako hlavného materiálu a tradičných stavebných techník. V rámci svojich spoločných znakov majú tieto chrámy v súlade s vierou ich staviteľov niektoré rozdiely, vyjadrené vo vnútorných priestoroch a vonkajšom vzhľade.
Obsah a forma cerkvi vypovedá o tom, že tento priestor je hranicou, kde sa stretávali dve náboženské kultúry, a dva spôsoby vykonávania náboženských obradov - Byzantský a západokresťanský. Exteriérový vzhľad cerkvi je ovplyvnený byzantským sakrálnym umením. V interiéri naopak ikonostas a oltár jednoznačné hovoria o tendenciách východného obradu. V obsahu niektorých malieb na ikonách sa už prejavujú vplyvy západnej cirkvi.
Cerkov svojím vyhotovením, materiálom, konštrukciou, umeleckým cítením a výtvarným stvárnením kotví hlboko vo vedomí ľudí. Je prejavom tvorivého génia jeho obyvateľov, ktorí v nej zhmotnili a vyjadrili svoje materiálno technické skúsenosti a estetické cítenie. Bodružalčania vyjadrujú hlbokú vďačnosť svojim predkom, ktorí v predchádzajúcich stáročiach vo veľmi skromných životných podmienkach vytvorili túto veľkolepú malú sakrálnu stavbu a napriek rôznym nepriaznivým vplyvom ju starostlivo udržiavali a v takmer pôvodnej forme odovzdali súčasným generáciám.