Pre mnohých je Duch Svätý najdôležitejším spoločníkom na ich ceste životom. Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia.
V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.
Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod.
Duch Svätý sa spomína na mnohých miestach v Biblii. Hneď v 2. vete knihy Genesis čítame, že „Boží duch‟ sa vznáša nad vodami zatiaľ pustej a prázdnej zeme - je súčasťou stvorenia sveta. Celkovo sa však v Starej zmluve spomína zriedkavejšie. V tom čase Duch Svätý ešte pravdepodobne neprebýval v každom veriacom. Boh ho zosielal na vybraných ľudí, ktorých poveril nejakou výnimočnou úlohou: napr. na Jozefa, Mojžiša a jeho pomocníkov, na Samsona, Dávida a pod.
Sviatok Ducha Svätého
Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci. Tento sviatok pripadá vždy na nedeľu a oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.
Zoslanie Ducha Svätého
Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vlieva mu do srdca Božiu lásku a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.
Ako prijať Ducha Svätého?
Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou. Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.
Niekto pri prijatí Ducha zažije silný emocionálny zážitok, iný nemusí. Nie je to o emóciách, ale o viere, že Boh svoj sľub dodrží. Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“
Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných. Aký je rozdiel medzi telesným a duchovným kresťanom? Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha.
Ako sa napĺňať Duchom Svätým? Môžeš každú nedeľu chodiť do kostola, to však ešte neznamená, že ťa v živote napĺňa a zmocňuje Duch Svätý. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie.
Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).
Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.
Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha.
Ovocie a dary Ducha Svätého
Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery. Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi.
Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne.
Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.
Dary Ducha Svätého
Hoci úplné pochopenie toho, kto a aký je Boh, je pre nás ľudí nemožné, Boh sa nám dáva poznať rôznymi spôsobmi a vďaka tomu, čo o sebe zjavuje vo svojom stvorení a v Biblii, môžeme aspoň sčasti chápať a spoznávať jeho vlastnosti. Isté je, že Boh sa nepodobá nikomu a ničomu na svete, čo si vieme predstaviť alebo poznať. Je jedinečný, nedá sa s nikým porovnávať, dokonca ani jeho opis obyčajnými slovami nevystihuje to, kým je. Napriek tomu vieme o určitých jeho vlastnostiach, ktoré ho robia Bohom. Ktoré to sú?
Základné vlastnosti Boha
- Boh existuje sám osebe
V Kolosanom 1,17 sa píše, že Boh je pred všetkým a v ňom všetko spočíva. Všetko ostatné bolo stvorené, no Boh je stvoriteľ, ktorý stvoril všetko. S tým, že Boh je samobytný, že bol stvorený z ničoho a vždy existoval, je pre veriacich možno jedna z najzložitejších Božích vlastností, ktorú musia jednoducho prijať. Priznať si, že existuje niekto, kto nás presahuje a existuje mimo všetkých našich kategórií si vyžaduje veľkú dávku pokory, s čím má väčšina ľudí problém. No často si spôsobujeme v živote problémy práve tým, že si myslíme, že máme všetko pod kontrolou a nevieme sa podriadiť čomusi vyššiemu. Ľudia, ktorí to dokázali prijať, žijú oveľa pokojnejšie aj šťastnejšie.
- Boh sa nikdy nemení
Boh sa nemení, ani to, čo sľúbil a povedal. Jeho vlastnosti sú rovnaké od počiatku času až do večnosti. Jeho charakter sa nikdy nemení a nikdy sa nestáva horším ani lepším. Jeho plány sa nemenia a nemenia sa ani Jeho zasľúbenia. Toto poznanie by malo byť pre veriacich zdrojom neuveriteľnej radosti. To všetko znamená, že na Boha je spoľahnutie. Naša dôvera v Neho je istá, pretože vieme, že Jeho zámery sú nezlomné a Jeho zasľúbenia sú nespochybniteľné. Práve preto, že Boh, ktorý nám prisľúbil večný život, je absolútny, môžeme odpočívať s vedomím, že nič, ani ťažkosti, problémy, prenasledovanie, útrapy či hlad, nás neoddelí od Jeho lásky.
- Boh nemá žiadne potreby
Ako obmedzené bytosti máme neuveriteľne veľa potrieb, ktoré, ak nie sú naplnené, vedú k našej frustrácii, trápeniam, smútku, strachom, chorobám, či dokonca k smrti. Boh však nikdy nič nepotreboval. Vo svojom bytí je dokonale úplný. V Bohu sebestačnosť znamená, že Boh má v sebe a pre seba nesmierne bohatstvo múdrosti, bytia, moci a dobroty. Pretože vlastní toto bohatstvo, je šťastný a požehnaný. Keďže Boh je sebestačný, môžeme k nemu chodiť, aby odpovedal na naše potreby, a nikdy sa nemusíme obávať, že by jeho zdroje pokoja, dobroty, milosti vyschli.
- Boh je všemohúci
Všemohúci znamená mať nekonečnú moc. Boh je mocný a schopný urobiť všetko, čo chce, bez akejkoľvek námahy z jeho strany. Je však veľmi dôležité dodať tiež to, že urobí iba to, čo si želá, čo je v súlade s jeho charakterom, podstatou, zámerom. Takže Boh nekoná zlé veci a nevypočuje ani nás, ak ho budeme prosiť o zlé veci (pre nás či pre druhých). Božia všemohúcnosť znamená, že Boh môže urobiť všetko, čo si želá. Keď niečo naplánuje, tak sa to aj stane a nič nemôže zastaviť Jeho plán. Keď Boh natiahne ruku, aby niečo urobil, nikto ho nemôže odvrátiť.
- Boh je vždy a všade
Byť všadeprítomný znamená byť vždy a všade. Napriek tomu je treba pochopiť, že pre Boha byť na mieste nie je to isté, ako sme na mieste my. Božie bytie je úplne odlišné od fyzickej hmoty. Existuje na rovine, ktorá je jedinečná od tej, ktorá je ľahko dostupná piatim zmyslom. Napriek tomu je Boh s nami a plnosť jeho prítomnosti je všade okolo nás. Toto poznanie by malo veriacim, ktorí zápasia so smútkom a osamelosťou, priniesť hlbokú útechu. Skutočne, Boh je nám vždy nablízku, bližšie ako naše myšlienky. Uvedomenie si, že nikdy nie sme sami, upokojuje rozbúrené more nášho života a prináša pokoj do našich duší.
- Boh je múdry
Múdrosť v spojení s Bohom znamená viac než len inteligenciu a vedomosti. Boh je nekonečne, dôsledne a dokonale múdry a ak sa snažíme úprimne budovať s ním vzťah, môžeme túto múdrosť od neho čerpať a mať tak cenný zdroj, ktorý je oveľa viac ako len svetské vedomosti a informácie. Môžeme byť vzdelaní, mať veľa diplomov, škôl, vysoké IQ, no ak nie sme napojení na Božiu múdrosť, chýba nám to najdôležitejšie. Žiadny plán, ktorý by sme si pre svoj život mohli vytvoriť vďaka nášmu mozgu a vedomostiam, by nemohol byť lepší ako Boží plán, ktorý on pre nás pripravuje a uskutočňuje. Možno dnes ešte nepoznáme Jeho cesty, ale môžeme veriť, že keďže Boh je dokonale múdry, naozaj všetko v našom živote vyrieši tým najlepším možným spôsobom.
- Boh je láska
Znie to ako to najväčšie klišé na svete, ale zároveň neexistuje väčšia pravda, ktorá dáva zmysel a úplnosť našej existencii. Existuje niekto, kto nás s láskou naplánoval, stvoril, poslal na tento svete a chce nás na ňom aj viesť, ochraňovať, zabezpečovať pre nás všetko potrebné. S vedomím tejto základnej božej charakteristiky sa menia naše srdcia, charakter, životy. Vieme, za čím kráčame, všetko, čo konáme, ako sa rozhodujeme, je ovplyvnené jeho láskou. Vedomie, že on nás miluje, aj keď chybíme a nie sme silní či dokonalí, dáva našej existencii spolupatričnosť s nekonečným zdrojom lásky, ktorá nás stvorila, vložila do nás špecifické dary a má pre nás výnimočný plán na tejto zemi.
Kríž symbolizuje Božiu lásku a obetu
Videli sme, že podľa Písma sú ľudské bytosti plne zodpovedné za svoje činy. Zodpovedáme za to, aby sme všetko robili na Božiu slávu. Zodpovednosť spočíva na skutočnosti, že Pán je našou vrcholnou autoritou a vrcholným Hodnotiteľom. V priebehu svojho hodnotenia niekedy Boh prihliada na našu schopnosť - našu slobodu. V niektorých prípadoch (ale nie vždy) viac schopností znamená vyššie Božie očakávania, a menej schopností znamená jeho nižšie očakávania (Lk 12:48). Za svoje konanie sme zodpovední jednoducho preto, že Boh má právo hodnotiť ho a súdiť nás za neho.
Mnohí majú pocit, že tento názor znevažuje človeka a jeho význam. Myslia si, že podľa kompatibilného prístupu k slobode sú ľudské bytosti iba „robotmi“, s ktorými sa zaobchádza ako s mechanickými vecami a nie ako s osobami. My však nemôžeme porušiť učenie Biblie len preto, aby sme ho urobili prijateľnejším pre dnešných ľudí. Písmu ide nado všetko o oslavu Boha.
Navyše Boh poslal svojho Syna, aby za nás zomrel. Vzkriesení s ním k novému životu sa veriaci tešia nepredstaviteľne úžasnému spoločenstvu s ním navždy. Keď o týchto požehnaniach premýšľame, obraz robota sa stáva stále menej vhodným.
Žasneme spolu so žalmistom: Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? (Ž 8:5). Je zrejmé, že Boží vzťah k jeho stvoreniu, hoci zahŕňa úplnú „kontrolu“, je oveľa viac než si zvyčajne predstavujeme pod kontrolou. A zahŕňa aj niečo viac než si zvyčajne predstavujeme pod autoritou.
Doteraz sme sa sústreďovali na prvé dva atribúty panstva (Božia vláda a Božia autorita). Jeho zmluvná prítomnosť znamená, že Boh sa stará o svoj svet. On ho neuviedol do pohybu a potom ho nechal bežať samého. Boh zostáva so svetom a vo svete, aby ho ovládal, hodnotil, žehnal a súdil. On je Hrnčiar a svet je jeho hlina, ale nie je to iba hlina. Analógia hrnčiara a hliny je dobrým obrazom o nás. Je to dokonca doslovná pravda, že sme utvorení z prachu (Gn 2:7). Avšak iné biblické obrazy a metafory, ako napríklad „Boží obraz“, na ktorý sme stvorení (Gn 1:27-28), ukazujú, že sme veľmi špeciálny prach.
Svet je významný preto, že je Božím stvorením a predmetom jeho prozreteľnosti. Božie rozhodnutie predurčuje a jeho stvoriteľský čin tvorí bytosti, ktoré sú iné, než je on sám. Stvorenie je teda začiatkom „ne-božského iného“.
Táto inakosť stvorenia však obsahuje aj tajomstvo integrity. Vlastná Božia integrita určite zachováva existenciu a fungovanie stvorenia. Keďže však Boh určil odlišnosť stvorenia od seba samého, dal im podstatu a funkčnosť, ktoré sa od Boha líšia. Každá súčasť stvorenia má svoju rolu v Božom múdrom pláne. Táto rola je v niečom odlišná od roly iných stvorených vecí, a určite veľmi odlišná od Božej vlastnej roly.
Ľudský život, ktorý žiješ, má svoj vlastný význam, ktorý je daný Bohom, ale je odlišný od Božej významnosti. Prirodzene, ten život je tiež závislý od Božieho plánu s dejinami a s jeho prozreteľnou vládou. Tak ako Boh dodržiava svoje sľuby, rovnako sa postará, aby boli jeho rozhodnutia splnené.
Boh sa v žiadnom bode nevzdáva ovládania svojho sveta. Môžeme si predstaviť Boha, ktorý plánuje vesmír podobne ako človek, ktorý skladá puzzle. Jednotlivé časti musia do seba zapadať a spolu vytvoriť celok. Tvar jedného kúska určuje, ktorá časť bude k nemu pasovať. Samozrejme, táto analógia je nedokonalá, lebo na rozdiel od ľudských skladačov puzzle Boh sa nemusí vyrovnávať s kúskami, ktoré vyrobil niekto iný. Boh vytvoril každý kúsok a aj ho ovláda rovnako, ako aj celok.
V Božej mysli sú predzvedenie a predurčenie recipročné. Ani jedno z nich nepredchádza to druhé. Obe sú večné. Boh nás nielen ovláda a hovorí nám s autoritou, ale dáva nám aj úlohu vo svojom veľkom pláne. V istom zmysle sme nástrojom v jeho ruke na splnenie jeho obrovského zámeru s vesmírom. Ale v inom zmysle je vesmír jeho nástrojom na uskutočnenie jeho zámeru s každým z nás.
Božie mená a ich význam
Boh v Biblii zjavuje svoju prirodzenosť a vlastnosti prostredníctvom svojich mien. Každé z nich niečo znamená a ukazuje na nejakú črtu Božej podstaty:
- Elohim: Toto meno znamená „Ten silný“, poukazuje na Božiu moc a zvyčajne býva prekladané ako „Boh“ alebo „Silný Boh“.
- JHVH: Toto je vlastné Božie meno, zjavené Mojžišovi. Židia ho z úcty k Bohu a zo strachu pred porušením prikázania o braní Božieho mena nadarmo vôbec nevyslovujú. Nahradzujú ho zvyčajne výrazom Adónaj („náš Pán“, doslova „naši Páni“, lebo podobne ako v prípade mena Elohím ide o plurál), a práve preto sa nám nezachovala jeho pôvodná správna výslovnosť. Význam mena JHVH je odvodený od hebrejského koreňa, ktorý predstavuje bytie. Boh je jedinou bytosťou, ktorá existuje sama o sebe a nie je od nikoho alebo ničoho závislá.
- El Šaddaj, Všemohúci Boh: Prvotný význam mena El Šaddaj je „Boh, kto je ako rameno otca a prs matky“, „ten, ktorý všetko podopiera a živí“, „ten, kto je na všetko viac než dostatočný“.
Odídené duše, duchovia či duchovné podstaty spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti. To je terajšie tretie nebo. Videli sme tiež, že tam nezostanú navždy bez tela, ale iba do času, keď ich telá budú vzkriesené. Stanú sa opäť trojicou, duch, duša, telo. Čítali sme, že spravodliví obdržia slávne vzkriesené telá a že všetci spravodliví ich obdržia súčasne, pri druhom príchode Pána Ježiša Krista. Takto budú zdokonalení a schopní vojsť do konečného neba.
Spravodliví zosnulí oblečú svoje vzkriesené telá a žijúci svätí budú premenení, a takto učinení budú schopnými vstúpiť do konečného neba. Tí, ktorí budú prebývať v konečnom nebi, budú plne vykúpení a dokonalí, duchom, dušou i telom. Musíme rozlišovať a to veľmi presne, rozdiel medzi tretím nebom a konečným, večným nebom. Opis nebies v 4 kapitole Zjavenia je opisom prítomných, súčasných nebies. Až v kapitole 21 je opis mesta drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata. Nový Jeruzalém. Tento popis sa nevzťahuje na súčasné bydlisko, miesto pobytu zosnulých veriacich.
Nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Pozemský opis krás, majú zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu, Jeho prítomnosť.
Sám Ježiš Kristus použil priamo tento obraz, keď oznámil: „Na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Kristus postavil kresťanskú cirkev na sebe samom, na živej Skale. Jeho telo malo byť obetované za hriechy sveta, t.j. Skala bude uderená. Cirkev postavenú na pevnom základe, ktorým je on sám, nič nepremôže. Z tejto Skaly mala tiecť voda smädným ľuďom všetkých národov.
Biblický význam Cirkvi
Biblické slovo „cirkev“ je preklad gréckeho výrazu ekklesia, čo znamená „vyvolanie“. Tento výraz sa všeobecne používal na označenie každého zhromaždenia ľudí, ktorí boli vyzvaní, aby sa zišli. Toto použitie Nová zmluva rozširuje. Všimnime si, čo všetko pojem „cirkev“ vystihuje:
- veriacich zhromaždených k bohoslužbe na určitom mieste
- veriacich žijúcich v určitej oblasti
- skupinu veriacich v domácnosti niektorého jednotlivca
- skupinu zhromaždených v určitej zemepisnej oblasti
- celosvetovú pospolitosť veriacich
- celé verné stvorenie v nebi i na zemi
Stará zmluva predstavuje cirkev ako organizovanú pospolitosť Božieho ľudu. Od najstarších čias boli bohabojné rodiny od Adama cez Séta, Nóacha, Séma a Abraháma strážcami Božej pravdy. Tieto domácnosti, v ktorých otec zastával úlohu kňaza, možno pokladať za miniatúrnu cirkev. Boh dal Abrahámovi veľké zasľúbenia, na základe ktorých sa táto Božia domácnosť postupne stala národom. Príchod Ježiša znamenal pre Izrael deliacu čiaru.
Ukrižovaním Krista sa vnútorný rozklad prejavil navonok. Na kríži vrcholili dve protichodné misie. Prvou bola misia cirkvi, ktorá sklamala, pretože v zaslepenom sústredení sa na seba nespoznala toho, ktorý ju povolal k životu. Druhá, misia Krista, bola sústredená na lásku k ľuďom do tej miery, že Kristus namiesto nich zomrel, aby im dal večný život.
Kríž síce znamenal koniec izraelského misijného poslania, Kristus však ustanovil kresťanskú cirkev s jej misijným poslaním: zvestovať evanjelium spásy prostredníctvom Kristovej krvi.
Pán Boh využíva ťažkosti, aby nás zmenil. Zdokonalenie prichádza na konci procesu. Pavel apoštol spája súženie s oslavou Boha. Pán Boh používa ťažkosti na naše dobro. Ťažké neznamená zlé.
V zásade existujú dva spôsoby, ako ľudia kladú otázky a nachádzajú na ne odpovede. Môžeme si položiť otázku „ako?“ veci fungujú. S odpoveďou nám môže dobre poslúžiť veda. Biblia sa ale zameriava na opis stvorenia z iného pohľadu ako veda. Vede nekonkuruje a neprotirečí si s ňou. Odpovedá na otázky „prečo?“ veci sú a aký to má pre nás význam. Je to iný spôsob kladenia...