Boh a jeho rodina v mytológii

Poznáš mená ako Zeus, Aténa či Afrodita, ale netušíš, kto bol kto? Tento článok ti ponúkne prehľad najdôležitejších gréckych bohov z Olympu, ich schopnosti, príbehy aj to, ako ovplyvňovali život ľudí. Môžeš si o nich prečítať , alebo pozrieť video.

Je síce v ruskom jazyku, ale to nevadí 🙂 .

Olympskí bohovia

Olympskí bohovia sú 12 hlavných bohov, ktorí sídlili na hore Olymp - v mytológii považovanej za božské sídlo. A hoci boli nesmrteľní, správali sa často veľmi ľudsky - žiarlili, milovali, hnevali sa, podvádzali.

Zeus

Zeus, najmocnejší z olympských bohov, vládne nebesiam, bleskom a hromom. Je symbolom autority, spravodlivosti a zákona, ktorým udržiava poriadok vo svete bohov aj ľudí. V jeho rukách sa sústreďuje moc prírody i osudu, a jeho rozhodnutia dokážu zmeniť priebeh ľudských i božských dejín. No napriek svojej vznešenosti má aj svoju ľudskú stránku je impulzívny, vášnivý a často podlieha pokušeniu. Je známy svojou nevernosťou, ktorou privádzal svoju manželku Héru do zúrivosti, no práve tieto jeho slabosti robia z neho postavu plnú rozporov silného, ale zároveň nedokonalého vládcu.

Héra

Héra, kráľovná bohov a manželka samotného Zeusa, je stelesnením manželstva, vernosti a rodinných hodnôt. Vládne nad zväzkami medzi ľuďmi a chráni posvätnosť manželského puta. Ako sestra i manželka vládcu nebies stojí po jeho boku na Olympe, obklopená dôstojnosťou a majestátom, ktorý jej prináleží. No Héra nie je len symbolom pokoja je aj vášnivá a hrdá bohyňa, známa svojou žiarlivosťou na Zeusove početné milenky a nemanželské deti. Jej pomsta bola často rýchla a neúprosná, no pramenila z hlbokej túžby po spravodlivosti a rovnováhe.

Poseidón

Poseidón, mocný boh morí, oceánov a všetkých vôd, je brat Zeusa a vládca nekonečných hlbín. Jeho symbolom je trojzubec, ktorým dokáže rozbúriť vlny, privolať búrku alebo spôsobiť zemetrasenie. Jeho sila siaha ďaleko za hranice mora. Poseidón vládne aj koňom, ktoré sú symbolom sily, rýchlosti a nespútanej energie. Jeho povaha je rovnako nevyspytateľná ako samotné more pokojná a tichá, no v okamihu sa môže zmeniť na divokú a neovládateľnú. Poseidón je stelesnením živelnej moci prírody, ktorá dokáže dávať aj brať, chrániť i ničiť.

Démétér

Démétér je láskavá a mocná bohyňa, ktorá dáva život všetkému, čo rastie. Je patrónkou úrody, plodnosti a zeme, z ktorej pochádza potrava pre ľudí aj zvieratá. Vďaka nej klíčia zrná, kvitnú polia a svet sa napĺňa hojnosťou. No v jej príbehu sa skrýva aj hlboký smútok. Keď jej milovanú dcéru Persefoné uniesol Hádes do podsvetia, Démétér sa uzavrela do žiaľu a zem prestala prinášať plody. Hovorí sa, že práve z jej bolesti sa zrodila zima, obdobie, keď príroda odpočíva a čaká na návrat svetla.

Aténa

Aténa, dcéra mocného Zeusa, je bohyňou múdrosti, stratégie a spravodlivého boja. Podľa mýtu sa zrodila priamo z jeho hlavy, už dospelá, odetá v brnení a pripravená siahnuť po svojom štíte. Tento neobyčajný pôvod symbolizuje čistú silu rozumu, odvahy a ducha. Na rozdiel od iných bohov vojny nepodnecuje krvilačné bitky jej moc spočíva v stratégii, rozvahe a múdrosti. Chráni mestá, hrdinov i všetkých, ktorí sa spoliehajú na um a rozum viac než na hrubú silu. Aténa je zároveň patrónkou remesiel, umenia a poznania.

Apollón

Apollón, syn Zeusa a Létó, je bohom svetla, hudby, veštenia a všetkého krásneho, čo povznáša ducha. Je dvojčaťom lovkyne Artemidy, no kým ona vládne noci a lesom, on prináša deň a jas. Jeho prítomnosť symbolizuje harmóniu, poriadok a tvorivú silu, ktorá spája človeka s božským svetom prostredníctvom svetla, hudby a poznania. Apollón je majstrom lýry a patrónom básnikov, umelcov i veštcov. V jeho chrámoch sa rodili proroctvá, ktoré ovplyvňovali osudy ľudí aj kráľov. Bol známy svojou krásou, múdrosťou a schopnosťou vnášať svetlo doslova aj obrazne do temnoty sveta. Bol ako staroveký „multitasker“ - umelec, liečiteľ, prorok i nositeľ pravdy.

Artemis

Artemis, dcéra Zeusa a Létó, je bohyňou lovu, mesiaca a večnej slobody. Dvojča boha Apollóna, no na rozdiel od neho vládne tichu noci, lesom a divej prírode. Je ochrankyňou zvierat, lesov a všetkého živého, čo sa rodí pod hviezdami. Symbolizuje nezávislosť, silu a čistotu je panenskou bohyňou, ktorá sa rozhodla patriť len sebe. Jej luk a šípy chránia tých, ktorí sú zraniteľní, najmä mladé dievčatá a ženy. Artemis predstavuje spojenie s divokou, nespútanou stránkou prírody, no aj vnútorný pokoj, ktorý prináša samota a rovnováha.

Ares

Ares, syn Zeusa a Héry, je bohom vojny v jej najdrsnejšej podobe. Predstavuje surovú silu, bojovnosť a neovládateľnú vášeň bitky. Kým Aténa prináša múdrosť a stratégiu, Ares je jej opakom - stelesnením chaosu, krvi a neúprosného boja. Gréci ho neobľubovali, pretože jeho prítomnosť prinášala utrpenie a ničenie. Bol symbolom nezkrotených emócií, ktoré sprevádzajú vojnu - hnevu, túžby po víťazstve, ale aj bolesti. Napriek tomu mal svoje miesto medzi bohmi, pretože aj boj je súčasťou rovnováhy sveta.

Afrodita

Afrodita, bohyňa lásky, krásy a túžby, sa podľa legendy zrodila z morskej peny, keď sa nebo dotklo hlbín oceánu. Z jej príchodu na svet povstala krása tak oslnivá, že aj bohovia stratili reč. Afrodita je zosobnením vášne, zmyselnosti a sily, ktorú má láska - schopnosti očariť, spájať, ale aj ničiť. Je zvodná a neodolateľná, no zároveň nebezpečná pretože kto sa zamiluje bez rozumu, môže sa stať otrokom vlastných citov. Afrodita pripomína, že láska nie je len jemná a nežná, ale aj mocná a nepredvídateľná sila, ktorá dokáže premieňať svet.

Hermés

Hermés, syn Zeusa a Maiy, je božský posol, patrón obchodníkov, cestovateľov, ale aj zlodejov a klamárov. Je najrýchlejší zo všetkých bohov jeho sandále s krídelkami mu umožňujú lietať medzi nebom, zemou a podsvetím. Vďaka svojej obratnosti a duchaplnej reči je sprostredkovateľom medzi svetmi i ľuďmi. Je prefíkaný, vtipný a vždy o krok vpred. Už ako novorodenec dokázal oklamať samotného Apollóna a ukradnúť mu stádo dobytka, no svojím šarmom a vtipom si jeho priazeň rýchlo získal späť. Hermés je majster komunikácie, obchodu a rýchleho myslenia, ktoré premieňa chaos na poriadok. Symbolizuje slobodu pohybu, schopnosť prispôsobiť sa a vidieť svet z rôznych uhlov.

Hefaistos

Hefaistos, boh ohňa, kováčstva a techniky, je tvorcom všetkého, čo nesie pečať sily a krásy. Hoci sa narodil chromý a nebol obdarený fyzickou dokonalosťou, jeho ruky dokázali tvoriť zázraky. V žiari svojich podzemných dielní tavil kovy a vytváral z nich zbrane pre bohov aj diela, ktoré presahovali hranice remesla i umenia. Bol to on, kto vyrobil Zeusov blesk, Apollónov luk či Achillov legendárny štít. V ohni, ktorý ovládal, sa spájala deštrukcia s tvorivosťou. Bola to sila, ktorá dokázala ničiť, ale aj dávať život novým tvarom. Jeho manželkou bola samotná Afrodita, bohyňa krásy. Spájalo ich zvláštne spojenie protikladov - surového železa a jemnej vášne.

Hestia

Hestia, bohyňa domova, rodinného krbu a posvätného ohňa, je tichou silou medzi bohmi. Nevládne bleskom ani mečom jej moc spočíva v pokoji, poriadku a teple, ktoré udržiavajú svet v rovnováhe. Kým iní bohovia zápasia o slávu a moc, Hestia zostáva verná jednoduchosti a pokoju, ktoré prinášajú harmóniu. Jej oheň nikdy nezhasína symbolizuje teplo domova, rodinné putá a istotu, že nech sa svet vonku akokoľvek mení, vždy existuje miesto, kde človek patrí. Hestia je patrónkou pohostinnosti a mieru, tichým srdcom každého domu aj Olympu.

Hádés

Hádés, brat Zeusa a Poseidóna, vládne ríši mŕtvych, tichému a temnému podsvetiu, kam prichádzajú duše po smrti. Na rozdiel od svojich bratov nesídlil na Olympe, ale v kráľovstve tieňov, kde vládne spravodlivo, no bez súcitu. Jeho moc je tichá, no neochvejná. Hádés nebol zlomyselný, ako si ho ľudia často predstavovali. Bol strážcom rovnováhy medzi životom a smrťou. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby poriadok sveta zostal neporušený a aby smrť mala rovnakú váhu ako život. Jeho manželkou sa stala Persefoné, ktorú si odviedol do svojho kráľovstva. Ich príbeh hovorí o cykle zániku a znovuzrodenia, o tom, že aj v temnote možno nájsť svetlo.

Slovanská mytológia a Boh Rod

Legenda o Bohu Rodovi patrí medzi známejšie legendy slovanskej mytológie o boji temna a svetla. Rode, Rode si začiatok i koniec. Si všetkým a vo všetkom. My chválime a ctíme si ťa. Požehnaj nám i nášmu rodu. Sláva Tebe Otče buď. Roda oslavujem na zemi a zaklínam všetkých bohov, nech večný oheň horí.

Na začiatku vekov bola len veľká tma a bezbrehé more chaosu. Jeho vlny sa vírili priestorom a obmývali zlaté vajce, ktoré bolo uprostred. V tom zlatom vajci prebýval Rod - pôvodca všetkého. To on bol chaosom a chaos bol ním. Boh Rod spiaci v zlatom vajci si tichúčko spal a o vlny chaosu nedbal. More chaosu však chladilo vajce svojím pohybom, Rodovi však začalo byť zima, až sa nakoniec prebudil. Uzavretý v zlatom vajci najprv zrodil Lásku - bohyňu Ladu. Silou lásky rozbil zvnútra zlaté vajce, a tak stvoril Všehomír, ktorému dal zákon a poriadok. Utíšil vlny mora chaosu a stvoril nespočítateľné množstvo hviezdnych svetov, ako aj náš Svet.

Po stvorení Všehomíra, Otec Rod zrodil vtáka Mater Sva a Zemskú kačku a vpustil ich do Všehomíra. A tu sa vtáci začali ruvať. Raz mal na vrch jeden, inokedy druhý. Večný bol ten zápas medzi trojhlavým vtákom Mater Sva volaným aj Belobogom či Triglavom a Zemskou kačkou zvanou Černobog. A nevyhral ho ani jeden z nich, lebo obaja boli z boha Roda.

Ale praboh Rod zveril vládu nad Všehomírom Triglavovi - Belobogu a dovolil, aby prijímal pocty Najvyššieho a začal vyhánať Černoboga zo sveta, alebo ho aspoň krotil. Lebo zničiť Zlo nemožno, tak ako nemožno zničiť nijakú bytosť či vec stvorenú Rodom. Keď praboh Rod vyriekol prvé slovo, zrodil sa jeho syn Svarog. Svarog spolu s bohyňou Ladou pomáhali Rodovi pri tvorení nášho sveta.

Rod vytvoril aj kozu Sedun a kravu Zemun, z ktorých sa narodili jeho ďalší dvaja synovia, bratia Perún a Veles. Z vemien kozy Sedun, ako aj z kravy Zemun sa rozlialo mlieko a z jeho kvapiek sa zrodili hviezdy. Z masla vytvoril Rod spolu s Ladou a Svarogom Matičku Zem - Mokoš. Rod zalial zem vodami veľkého mora, z ktorého vystúpila na hladinu Zemská kačica, ktorá neskôr stvorila mnohých bohov a démonov.

Ako už legenda napovedala, Rod volaný aj Rid, Rožaj, Radaj je začiatokom i koncom všetkého. Praboh Rod je prameňom podstatného aj nepodstatného, je hmotný tak, ako aj nehmotný, poznateľný aj nepoznateľný. Praboh Rod je bohom, ktorý sa zrodil z mora chaosu a on je týmto morom a ono je v ňom, preto Praboh Rod úzko súvisí so živlom vody. Žijúc v mori a majúc v sebe more, Rod stvoril celý Všehomír, ako aj náš svet. Z neho sa všetko rodí a do neho sa navracia.

Rod ako boh stvoriteľ, je bohom zrodu, života a znovuzrodenia. Jeho symbolom je vajce, z ktorého sa zrodil, a do ktorého sa opätovne ukladá na spánok. Toto vajce sa nachádza uprostred Všehomíra a práve oň zvádzajú večný súboj dva protiklady života, ktoré Praboh Rod stvoril na počiatku vekov. Tieto protiklady sú stelesnené vtákom Mater Sva - Belobogom a Zemskej kačky - Černobogom.

Ako aj v iných náboženstvách, tak aj u Slovanov Boh Rod - počiatok a koniec, prenecháva vládu nad Všehomírom, svetom a ľuďmi svojim vteleniam a deťom, pričom sám ustupuje do úzadia. Ukladá sa na spánok v novom zlatom vajci. A zobudí ho až zima, ktorú spôsobí víťazstvo Černoboga nad Belobogom, keď celý Všehomír sa zrúti do mora chaosu a ponorí sa do tmy.

Skôr ako sa ustatý Otec Rod rozhodol, že sa znovu utiahne spať do zlatého vajca, vytvoril kameň bytia Alatyr. Rod vzal tento svätý kameň a vhodil ho do mora. Tak sa Alatyr stal stredom sveta, stredobodom Poznania, sprostredkovateľom medzi ľuďmi a bohmi. Nikto ho nemôže nájsť, nikto ho nemôže zdvihnúť. Môže byť malý a ľahký, ale aj veľký a ťažký ako hora. Alatyr je obetným kameňom najvyššieho Roda. Na ňom Rod prináša sám seba ako obetu (žertvu) a premieňa sa na Alatyrský kameň. No v jeho tvorení pokračuje jeho syn Svarog spolu s Ladou.

Rod sa prvýkrát prejavil stvorením pramatky Lady, bohyne lásky plodnosti a materstva, pre ktorú svojím prvým slovom stvoril muža, boha Svaroga. Ďalšími jeho synmi boli Perún a Veles. Títo traja synovia sú vteleniami Beloboga trojhlavého vtáka Mater Sva. Oni sú bohom Triglavom, v ktorom sa spájajú v jedno.

Nesmieme však zabudnúť ani na stelesnenie boha Roda ako Zemskej kačky - Černoboga. A teda, tak ako sú Svarog, Perún a Veles prejavmi Beloboga - Triglava, rovnako aj Kaščej, Nij - Skyper Zver a Dij sú synmi boha Roda a prejavom Černoboga.

Ako si predstaviť boha Roda

Praboh otec Rod sa zjavuje ako bielovlasý a bradatý starec - otec. Praboha Roda si môžete teda predstaviť ako starca oblečeného v dlhej bielej košeli a bielom plášti s kapucňou, podopierajúceho sa o dubovú palicu, ktorá je symbolom jeho vlády nad stromom života. Dodnes sa zachoval v ľudovej tradícii v podobe „Starého“. Môžeme ho nájsť v rôznych ľudových tancoch, ktoré sa tancujú hlavne v období zimného slnovratu.

Rod sa však môže zjaviť aj ako vládca a najvyšší cár nad Všehomírom, a teda je možné si ho predstaviť aj ako kráľa oblečeného do bohatého rúcha sediaceho na vysokom tróne. V tomto zjavení Rod drží v rukách jeho symboly, dubové žezlo a zlaté vajce.

Ako vládcovi stromu života je mu zasvätený dub, tvoriaci os nášho sveta. Tak ako má strom korene, kmeň a korunu, aj náš svet je rozdelený na tri časti, ktorým vládnu jeho traja synovia.

Zo zvierat je mu zasvätený sokol, pretože boh Rod putujúci svetmi sa rád premieňa a zjavuje ako sokol. Je to práve tento vták, ktorý vypúšťa do Všehomíra iskričky vedomia. Tie sa však na konci ich púte opäť k nemu navracajú.

Boh Rod je hlboko zviazaný so slovanskými národmi ako to vidno v koreňoch slov: rodný, národný, rod, národ, narodeniny, pôrod, rodina, príroda. Rovnako aj označenie Rodná - viera či Rodoslavia je vierou v nekonečne sa prejavujúceho Boha Roda, ktorý je počiatkom tvorenia svetov a všetkého živého. Silný vzťah k rodu sa spája so silným vzťahom k predkom. Pre Slovanov je charakteristické uctievanie generácií predkov bez obmedzenia sa na: „cti otca svojho a matku svoju“ ako u kresťanov, ale celkom prirodzene je rozšírené i na babky, dedkov a prababky, ako aj na ujov a tety.

Na počiatku vekov Boh Rod zrodil bohyňu Ladu a šiestich synov - Svaroga, Perúna, Velesa, Dija, Nija a Kaščeja. Predtým, ako sa uložil na opätovný spánok do zlatého vajca, zrodil ešte jedného syna, ktorým je Prove.

Sviatky Boha Roda

Hlavným sviatkom Boha Otca Roda je prvý spln po jarnej rovnodennosti. Aj obdobie zimného slnovratu (21. december), kedy sa slaví sviatok zrodu nového slnka v podobe božiča Koliadu, je zasvätené Rodovi.

Zrod nového slnka predznamenáva porážku bohyne smrti a zimy Moreny. Jej porážka je dovršená prebratím vlády Vesnou, bohyňou jari, počas splnu pred sviatkom jarnej rovnodennosti (21. marec). Pred týmto sviatkom, počas novu mesiaca sa vyzýva aj Praboh Rod, kedže je bohom obnovy a počiatku.

Zo dní mu je zasvätená nedeľa. Doporučuje sa mu obetovať najväčší dar plodov zeme - okrúhly bochník chleba ako symbol vďačnosti a záväzok pokračovania v tvorení a udržiavaní rovnováhy protikladov.

Bohyňa Lada

Ó, pramatko Lada, Ty si Láska, ty si zjednotenie. V tebe sa Rod náš prejavil. Tebe sa všetci bohovia klaňajú. Naplň nás láskou svojou.

Skôr ako praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu. Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa na vlnách studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír. Rod stvoril nový Všehomír a vládu nad ním zveril svojim trom synom. Najstarší z nich, Svarog, hádam najviac pomáhal otcovi, kedže ako kováč je z troch bratov najzručnejší. Svarog napokon nechal otca oddychovať. Koval a tvoril Všehomír sám. Bohyňa Lada sa sprvoti na to len pozerala no videla, že Svarog potrebuje pomoc. Preto pridala ruku k dielu a stvorila mnoho nádherných a jemných vecí.

Pri spoločnej práci našli v sebe Lada a Svarog také zaľúbenie, že jedného dňa predstúpili pred samotného Roda a požiadali ho, aby ich zosobášil. Bola že to svadba nevídaná, celá Iria sa zišla vo veľkej dvorane Svarogovho a Ladinho prekrásneho paláca, postaveného na vŕšku uprostred Irie. Obrad zväzovania rúk vykonal samotný Rod a nakoniec Svarog nastokol na prst Lade prvú obrúčku, ktorú pre Ladu potajme ukoval.

Po dlhej oslave pokračovali Svarog a Lada v spoločnom tvorení. Lada vôbec nezaostávala za svojím mužom. Svarog koval veci pevné, Lada tvorila veci jemné. Tak spoločne Svarog a Lada tvorili Všehomír. Raz Lada prišla za bohyňou zeme - Mokošou a požiadala ju, aby jej dala trochu hliny pre stvorenie bytostí, ktoré osídlia zem. Mokoša jej s radosťou hlinu dala, z nej potom Lada vymodelovala všetko živé, čo môžeme nájsť na zemi. Lada vymodelovala aj bytosti podobné bohom majúce telá z hliny, kostí z kamenia, krv z mora, vlasy z trávy a prázdne vnútro.

Keď uvidel Svarog tieto duté bytosti z kamenia a hliny, veľmi sa potešil, ale pochopil, že v tej dutine sa môže usídliť tak dobro, ako aj zlo. Preto sa Svarog nadýchol a dúchol do ich dutín. Keď Svarog dúchol do ľudí, bolo ho počuť a ten zvuk nazval slovom. Tak sa vo vnútri ocitla duša. Rod sa náramne potešil, keď zbadal ľudí, a keďže chcel, aby ľudia rozumeli tomuto slovu, ktoré do nich vdúchol Svarog, bozkal ich na čelo. Z čela dostali tieto tvory meno človek. Týmto bozkom dal Rod ľuďom prvý veľký dar, dar mysle a vedomia. Rod, Lada a Svarog tak stvorili človeka zo zeme, slova - duše a vedomia.

Na znak toho sa po smrti vráti telo zemi bohyni Mokoši a duša odchádza do podsvetia, kde ju sprevádza boh Veles a vedomie sa vracia k prabohu Rodovi.

Funkcie a symboly Lady

Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného, najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga, volaná aj Leda, Rada, Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov. Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Ona je prejavom mora chaosu, jej živlom je preto voda.

Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí Zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého. Ako pramatka je ochrankyňou detí, žien, manželstva, lásky, rodičovstva a úrody. Bohyni Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Symbolizuje tak porozumenie, chápanie a múdrosť, schopnosť zosúladiť, či spojiť. Jej meno úzko súvisí so slovami ladný, súlad, ladnosť.

Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia a ide s nimi do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien. Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, ale aj sexu a náruživosti. A tak pekné dni mája a začiatok júna sa pripisujú Lade a oslavujú sa všeobecnou veselosťou a hrami.

Sviatky a symboly Lady

Každoročne, počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. Lade je zasvätený deň splnu pred letným slnovratom.

Podobne ako Svarog, Perún a Veles sú bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, môžeme povedať, že Lada, jej dcéra Mokoša a jej dcéry Živa a Morena vytvárajú štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek.

Lada je matkou našej matičky zeme Mokoše

Prehľad bohov a ich funkcií

Pre lepšiu orientáciu v rozsiahlej mytológii uvádzame prehľad najdôležitejších bohov a ich charakteristík v tabuľke:

tags: #boh #a #jeho #rodina