Rímskokatolícky Kostol v Novej Bani: História a Architektúra

Nová Baňa, mesto s bohatou banskou históriou, sa pýši mnohými kultúrnymi pamiatkami a prírodnými krásami. Medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby patrí Kostol sv. Alžbety, ktorý spolu so špitálom z roku 1391 patrí k najstarším architektonickým pamiatkam mesta.

Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane.

Už od 14. storočia prišli hľadať zlatú rudu kňazi - benediktíni zo susedného svätobeňadického opátstva. V Novej Bani na vrchu Stangelier bola v polovici 13. storočia postavená kaplnka, okolo ktorej vznikol katolícky cintorín. Začiatkom 14. storočia bol postavený kostol Svätej Alžbety (tzv. špitálsky kostol). Od roku 1392 tu stál prvý novobanský špitál takisto zasvätený Sv. Alžbete. Do tohto obdobia sa datuje aj vznik našej farnosti. spočiatku spravovali benediktíni Rúffus, Konrad, Haynlin a Mikuláš. Benedikta. roku 1397 sú vedené už dve farské budovy.

Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.

Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Ťažkým dňom bol aj 17. máj 1664, kedy do Novej Bane vtrhlo turecké vojsko. Zajatia odvliekli 60 ľudí.

Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosférický ohňový stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia ťažiari z Pukanca hľadali zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu.

Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky. V centre mesta stojí taktiež pôvodne gotický farský Kostol Narodenia Panny Márie z druhej polovice 14. storočia. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).

Okrem spomínaných pamätihodností sa v Novej Bani a jej okolí nachádza množstvo ďalších zaujímavostí:

• Radnica
• Banícky špitál
• Trojičný stĺp
• Kalvária a Kostol sv. Kríža
• Kohútovo
• Zvonička
• Turistická rozhľadňa Háj
• Banícka kaplnka
• Banícky domček na Vŕškoch
• Banícky vozík - hunt
• Štôlňa Trojkráľová
• Hronská dedičná štôlňa
• Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute
• Kostolík sv. Márie Goretti na Bukovine
• Zámčisko
• Starohutiansky vodopád
• Prírodná rezervácia Bujakov vrch
• Štamproch, Háj, Havrania skala a Červená skala
• Sedlová skala
• Vráblikova skala

V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani.

História a Vznik Kostola sv. Alžbety

Kostolík dal postaviť ako súčasť špitála pre starých a nevládnych baníkov komorský gróf Henzmanus Izenrinkel. Vysvätený bol 15. júna 1391.

V 16. a 17. storočí mal kostolík dosť pohnuté osudy, keď istý čas slúžil dokonca ako mešita pre Turkov, ktorí ovládli mesto a okolie. Takisto viackrát počas obdobia reformácie zmenil vlastníkov a katolíckym sa stal definitívne až v roku 1706. Stavebné zásahy v týchto časoch pripravili stavbu o väčšinu gotických detailov.

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod miestnu farnosť. Je v pomerne dobrom stave. Bohoslužby sa konajú v utorok o 15.00 hod., v stredu o 7.00 hod. a v sobotu o 18.00 hod. Kostolík stojí na južnom okraji historického centra mesta hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.

Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou.

Kostol sv. Alžbety v Novej Bani

Farský Kostol Narodenia Panny Márie

Farnosť v Novej Bani je starobylá, vznikla spolu s rozvojom mesta. O duchovné potreby sa pred založením farnosti starali benediktínski rehoľníci. Farnosť je vedená v Pazmáňovom katalógu. Keď sa začalo šíriť Lutherovo hnutie, Novobanci sa mu po vzore banských miest priklonili. Vizitátor Derecskey r. 1559 zistil, že Nová Baňa je jedným z centier reformácie. Ale aj v týchto časoch tu boli katolíci, aj keď boli utláčaní. R.1673 gen Collalto vojenskou mocou vrátil kostol katolíkom. Za tököliovskej a rákoczyovskej éry bol kat. farár vyhnaný. Po utíšení nepokojov sa katolícka správa vrátila.

Architektonickou dominantou Novej Bane je Farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Tradície Dňa vďakyvzdania Tento rímskokatolícky kostol bol pôvodne postavený v gotickom štýle v 2. polovici 14. storočia vo vyvýšenej polohe, na vrchu Stangelier ako výraznú dominantu mesta. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom. Jej predchodcom mala byť malá kaplnka z 13. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia.

Historické udalosti a prestavby

V roku 1664 obsadili Novú Baňu turecké vojská. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Vyplieneniu sa nevyhol aj farský kostol, z ktorého navyše urobili stajňu pre kone. Chrám povstal doslova z ruín, keď ho v rokoch 1725-1729 dalo mesto opäť vybudovať. Znovu postavený bol až v roku 1725 až 1727. Slávnostná vysviacka sa uskutočnila v nedeľu 5. októbra 1727 a vykonal ju ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi (Esterházy). Chrám bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí.

Pôvodne jednoloďová stavba bola barokovo prestavaná na trojloďovú baziliku, zaklenutú krížovou klenbou s bočnými loďami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Gotické prvky možno vidieť v presbytériu a na štítovej fasáde, ako aj gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde.

Interiér a vybavenie kostola

Chrám získal aj novú vnútorné zariadenie, vrátane barokových oltárov datovaných do 20. a 30. rokov 18. storočia. Do južnej steny kostola boli osadené dva náhrobné kamene z rokov 1769 a 1790. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790.

Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy.

Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902.

Farský kostol Narodenia Panny Márie v Novej Bani

Lipa veľkolistá

Lipa veľkolistá bola zasadená v roku 1726 pri príležitosti opravy kostola, ktorý bol vypálený tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov. Mohutná koruna stromu má priemer 22 m.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Novej Bani

Okrem farského kostola sa v Novej Bani nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:

• Kostol sv. Alžbety: Bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. Zreštaurovaný bol v roku 1893.
• Kostol sv. Kríža na Kalvárii: Bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia.
• Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove: Je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865.
• Súsošie najsvätejšej Trojice: Je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od J. Neuschla-Faragó.

Nová Baňa a jej okolie ponúka množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Väčšinou sú to sakrálne stavby a sochy, ktoré svedčia o bohatej histórii tohto územia.

tags: #rimskokatolicky #kostol #nova #bana