Medený kohút na veži kostola je starobylý symbol, prítomný už v starých kultúrach. V kresťanstve sa objavuje veľmi skoro a má hlboký význam.
Symbolika kohúta
V starovekých kultúrach Sýrie a Egypta bol kohút považovaný za symbol slnka a boha ohňa. Gréci ho spájali s bohom Apollónom ako symbol bdelosti a vychádzajúceho slnka. V kresťanstve sa objavuje veľmi skoro, už v umení katakomb a zdobení ranokresťanských sarkofágov, neskorších mozaík, bronzových portálov, ale aj liturgických nádob. Od deviateho storočia, v období románskeho umenia, sa kohút začína objavovať na vežiach kostolov, najprv v Taliansku, Nemecku, Anglicku, neskôr aj vo Francúzsku. Je symbolom bdelosti, ale aj odvahy, hrdosti a ostražitosti.
V evanjeliách sa kohút spomína v kontexte Petrovho zapretia. „Ježiš povedal Petrovi: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ No pre jeho symboliku je dôležitý aj následný text. „Peter začal prisahať: Nepoznám toho človeka. A v tom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu povedal Ježiš… vyšiel von a horko sa rozplakal“ (porov. Matúš 26, 34 a 75). Preto sa kohút stal aj symbolom ľútosti a jeho kikiríkanie výzvou na pokánie. Od pontifikátu pápeža Mikuláša I. (858 - 867) sa kohúty už úplne bežne umiestňovali na veže kresťanských chrámov.
Medený kohút na katedrále Notre-Dame v Paríži
Na vrcholku vežičky katedrály Notre-Dame, ktorú zničil požiar v roku 2019, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií - tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie.
V roku 2019 otriasol svetom obrovský požiar slávnej katedrály Notre-Dame v Paríži, ktorá sa považuje za jednu z najznámejších pamiatok Francúzska. Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, šokovalo celý svet. Napriek značným škodám však udalosť oživila záujem o skúmanie renomovanej francúzskej pamiatky.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že katedrálu Notre-Dame obnovia. Viacerí už sľúbili, že prispejú na obnovu. Francúzski miliardári už sľúbili na rekonštrukciu 600 miliónov eur.
Vlani v decembri bol na katedrálu umiestnený veľký kríž a na vrchol veže nainštalovali nového kohúta podľa návrhu hlavného architekta stavby Philippa Villeneuva. Pôvodného poškodil požiar 15. apríla 2019.
Medený kohút na Kostole sv. Štefana v Žiline
Mnohí Žilinčania sa z času na čas opýtajú, prečo je na veži Kostola sv. Štefana kohút. V Žiline sa povráva, na základe nepravdivej informácie rozšírenej v minulosti, že preto, lebo kostol bol husitský. Nie je to tak. Husitom Kostol sv. Štefana nikdy nepatril.
Najstarším známym vežovým kohútom je medený Gallo di Ramperto, vyrobený v rokoch 820 až 830 pre zvonicu Kostola sv. Faustína a Jovita v talianskej Brescii. Vežový kohút Kostola sv. Štefana je tak len jedným z mnohých. Prečo sa teda kohúty umiestňujú na veže kostolov, a čo symbolizujú?
Zaujímavosti o katedrále Notre-Dame
- Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi 13,6 milióna turistov.
- Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
- Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu.
- V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania.
Základné fakty o Notre-Dame:
| Názov vo francúzštine: | Cathédrale Notre-Dame de Paris |
| Význam názvu: | doslova Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži |
| Začiatok stavby: | 1163 |
| Dokončenie stavby: | 1345 |
| Architektonický štýl: | gotika |
| Výška najvyššieho bodu (veže): | 69 m |
| Dĺžka: | 128 m |
| Šírka: | 48 m |