Ružomberok, mesto obklopené horami, je známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Podrobný prehľad dejín ev. a. ružomberských evanjelikov siahajú do 16. storočia.
Po svojom vzniku a uznaní za mesto (1318) bol Ružomberok katolícky a na mieste súčasného farského kostola mal postavený kostolík zasvätený sv. Ladislavovi. Koncom 20-tych rokov 16. storočia sa začali šíriť myšlienky reformácie aj v Liptove. Horlivými zástancami novej viery v Liptove sa stali liptovskí župani J. Krušič a tiež zemepáni likavského panstva Ilešháziovci.
V roku 1585 na základoch pôvodného katolíckeho kostolíka sv. Ladislava dali Štefan Ilešházi a jeho manželka Katarína Palfiová postaviť nový kostol, dnes farský kostol sv. Ondreja. V tom čase bolo zaužívané pravidlo, akého náboženstva bol zemepán, takého boli spravidla aj poddaní. Preto sa dá predpokladať, že aj obyvatelia Ružomberka a okolitých obci patrili evanjelickej cirkvi. Rovnako aj postavený kostol od roku 1611 bol protestantský. Potom od roku 1672 patril katolíkom, od roku 1683 evanjelikom, aby v roku 1709 sa dostal do trvalého vlastníctva katolíkov.
Až v druhej polovici 19. storočia sa počet evanjelikov v Ružomberku, ale aj v okolitých obciach zvyšoval. Samostatný cirkevný zbor v Ružomberku nebol a patrili ku Evanjelickej cirkvi v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánskej Ľupči). Dochádzka do Nemeckej Ľupče bola ďaleká. Aj preto sa evanjelici s okolitými obcami dožadovali vytvorenia samostatného zboru v Ružomberku.
V marci 1873 sa ustanovila samostatná evanjelická cirkevná organizácia. V protokole konventu výslovne zaznamenali, že bohoslužobná reč bude slovenská a majetok tiež výlučne slovenský. V roku 1872 cirkevný konvent v Nemeckej Ľupči na žiadosť Ružomberka a okolitých obcí súhlasil s osamostatnením Ružomberka a dňa 16. marca 1873 vznikol samostatný evanjelický zbor a. v. v Ružomberku. Zbor vznikol, ale vlastnú modlitebňu nemali. Cirkevný konvent v Ružomberku hľadal riešenie ako vystavať modlitebňu.
Na nedeľných bohoslužbách sa veriaci stretávali v dome Makovických a v Hanskovskom dome. Prostredníctvom P. Makovického, P. Krausa a Š. Migru za 3 100 zlatých odkúpili dom richtára Janču, ktorý neskoršie ponechali pre potreby fary a na dvore postavili novú modlitebňu.
Spočiatku sa ako vhodná predstava javila prestavba kúpeného domu. Ale v marci 1873 usúdili a rozhodli, že prestavba starého domu na modlitebňu by bola komplikovaná a drahšia, ako postavenie novej modlitebne na rohu Mostovej ulice a Veľkého Závozu. Staviteľský výbor si rozdelil úlohy pre výstavbu. Bolo potrebné vyhotoviť stavebný plán, zaobstarať robotníkov, stavebný materiál, záprahy...Na dovoz piesku sa zaviazali Ružomberčania, evanjelici z Liskovej dodali drevo, evanjelici z Liptovskej Štiavnice pomohli s búracími a stavebnými prácami...
Dňa 23. júna 1873 bol položený základný kameň evanjelického chrámu s vyrytým letopočtom 1873 a pamätnými listinami. Všetko sa udialo za prítomnosti významných cirkevných osobností evanjelickej cirkvi. Na stavbu chrámu okrem farníkov ružomberského zboru prispela 50 zlatými aj nemecko-ľupčianska cirkev. Výstavba pokračovala rýchlym tempom a koncom roka bola ukončená.
Dňa 23. 6. 1873 bol položený základný kameň a 7. 12. 1873 bola slávnostná posviacka chrámu za prítomnosti novozvoleného kňaza Jána Drahotína Makovického; (budova ešte dodnes stojí na rohu V. Závozu a Mostovej ul.), a tak evanjelici mali skromný, ale vlastný chrám.
Slávnostná posviacka chrámu sa uskutočnila 7. decembra 1873 za prítomnosti veriacich a hostí z Oravy a Liptova. Prvým zborovým ružomberským farárom bol Ján Drahotín Makovický. Odvtedy chrám slúžil veriacim vyše päťdesiat rokov až do postavenia nového evanjelického kostola, ktorého posviacka bola vykonaná 10. 10. 1926.
Rozmachom zboru začiatkom 20.storočia kostol prestal plniť funkciu dôstojného duchovného stánku. Cirkevníci sa rozhodli postaviť nový kostol. Narazili však na prekážky mestského zastupiteľstva o darovaní pozemku pod kostol a na udalosti 1. svetovej vojny. Po roku 1918 nový stavebný zákon už nekládol prekážky pre stavbu fary, školy a kostola.
V roku 1920 bol za nového farára zvolený Vladimír Čobrda, neskoršie osobnosť slovenského národa a evanjelickej cirkvi, na čele ktorej od r. 1934 stál ako jej generálny biskup. V rokoch 1930-31 bol Ružomberok sídlom Východného dištriktu evanjelickej cirkvi a. v.
Finančné prostriedky na stavbu kostola darovala rodina Makovických, Gustav Klein, ktorý odkázal svoj majetok, príspevok inštitúcií a veriaci. Mesto darovalo pozemok 6 000 štvorcových metrov. A tak v rokoch 1923-25 podľa plánov Dušana Jurkoviča bola vo vlastnej réžii postavená fara a škola. Už 10. 10. 1925 podľa projektov architekta J. Burjana, ktorý prevzal niektoré časti prvého projektu D. Jurkoviča, začala stavebná firma J. Pešeka s prácami a už 4. 12. 1925 boli hotové základy kostola. Vzhľadom na charakter podložia dochádzalo k nevyhnutným úpravám projektu.
Dňa 11. 4. 1926 v rozostavanom chráme sa konali bohoslužby, na ktorých biskup Dr. Jur Janoška posvätil základný kameň chrámu. V septembri 1926, mesiac pred posvätením kostola, priviezli za veľkej účasti veriacich nové zvony. Starší, Hodinový zvon je nesignovaný a pochádza z r. 1839. Tri mladšie zvony uliala firma Bratia Fischer v roku 1926.
Slávnostný deň posviacky nového kostola bol 10. októbra 1926 za veľkej účasti ľudí Liptova, Oravy, Turca a Spiša. Na posviacku prišiel biskup Jur Janoška, generálny dozorca Ján Vanovič ako aj ďalší vysokí predstavitelia evanjelickej cirkvi. Pre veľkú účasť sa služby Božie konali aj pred chrámom. Hustý dážď, ktorý sa spustil na záver slávnosti veriaci vnímali ako Božie požehnanie.
Kostol je postavený ako jednoduchý sieňový priestor s oltárnym uzáverom. Ako vo všetkých protestantských kostoloch, je výzdoba jednoduchá a účelná. Drevený oltár je zdobený motívmi viniča a reliéfom Biblie so zlatým kalichom pod kazateľnicou. Oltárny obraz Ježiša žehnajúceho kalich je z pôvodného kostola z roku 1873 od P. M. Bohúňa.
Starší orgán bol z r. 1875 kúpený do pôvodnej modlitebne z Necpál. Orgán umiestnený v novom kostole bol vyhotovený v r. 1901 J. Tučkom z Kutnej Hory. V zariadení kostola je dodnes barokový kalich z konca 17. storočia. Vnútorné zariadenie a stolárske práce boli zhotovené v Trenčíne. V kostole sa nachádza aj pamätná tabuľa, ktorá pripomína Ružomberskú synodu z r. 1707.
Na konci 30. rokov 20. storočia mal zbor 2 117 veriacich a v súčasnosti približne rovnako - asi 2 200 veriacich z Ružomberka a okolitých obci.
V meste premáva MAD, ktorá ročne najazdí 514-tisíc kilometrov a prepraví 1,2 milióna cestujúcich.
Linky mestskej hromadnej dopravy a ich zastávky:
- Evanjelický kostol
- Galéria Ľ. Fullu
- Kláštor (vedľa jezuitského kostola)
- Baničné - kostol
- Cestou na Biely Potok
- Zastávka pod Vlkolíncom
Treba viac alebo stačí aj málo? Sú viaceré dediny, nieto mestá, kde si veriaci vo vlastnom záujme osvetlia, alebo sa inak postarajú o ich osvetlenie, svoje cirkevné stánky.
Evanjelický kostol v Ružomberku
Schéma dopravných liniek MAD Ružomberok
Vysvetlenie ranej kresťanskej architektúry | Dejiny architektúry
tags: #ruzomberok #evanielicky #kostol