Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Osvedčená prax Cirkvi nás pozýva prežiť ho vo väčšom sústredení na duchovné hodnoty, aby sme tak nanovo otvorili Bohu svoje srdce a mohli prijať nové milosti, ktorými nás chce obdarovať na našej ceste k nemu.
Štyridsiatka má biblický význam, je to doba, potrebná na hlbokú vnútornú premenu. Má aj psycho-somatické súvislosti. Mojžiš bol štyridsať dní na hore Sinaj, izraelský národ putoval štyridsať rokov púšťou, aj Ježiš sa postil štyridsať dní, známe exercície svätého Ignáca tiež trvajú štyridsať dní.
Liturgické obdobie prípravy na Veľkú noc (quadragesima, štyridsaťdnie) má ustálenú podobu od 5. storočia. Okrem odriekania v ňom majú veriaci venovať aj viac času modlitbe a almužne, teda sociálnemu záujmu o potreby ľudí vo svojom okolí. Je prípravou na slávenie Veľkej noci.
Samo slovo pôst určite vyvoláva v každom človeku isté všeobecné, ale aj individuálne dojmy. Z tých všeobecných je azda najčastejší ten, ktorý nám pripomína dobrovoľné zriekanie sa jedla. Určité prehĺbenie pre tento pohľad poskytuje skutočnosť, že pôst ako zdržiavanie sa jedla je v prírode bežným prostriedkom na očistenie živého organizmu a na jeho uzdravenie. Ešte hlbší význam pôstu ponúka náboženský pohľad, ktorý poukazuje na úžitok telesného pôstu pre duchovný život.
Prísne ovládanie telesných potrieb pomáha duchovnej stránke človeka nielen víťaziť nad pokušeniami k zlému, no otvára aj nové horizonty možností, ktoré v bežnom živote nepozná. Pôst je zameraný na nejaké budúce dobro, blízke či vzdialené, ktoré chceme dosiahnuť. Je pomocným prostriedkom a prípravou.
Sám Ježiš Kristus sa pred svojím verejným pôsobením štyridsať dní postil na púšti neďaleko mesta Jericha (pozri Lk 4,1-13). Obstál v trojitej skúške pokušenia a dokázal, že duch zakotvený v Bohu môže víťaziť nad telom, svetom i zlým duchom. Aj pri inej príležitosti Ježiš potvrdil osobitný význam a silu pôstu.
No pôst nie je iba zriekaním sa jedla. Keby to tak nebolo, mnohí by boli nespravodlivo ukrátení o tento silný prostriedok na ceste duchovného rastu. Napríklad tí, ktorým zdravotné problémy nedovoľujú vystaviť svoj organizmus hladu. Okrem pôstu od hmotných dobier sa nám ponúka ešte oveľa širšia paleta možností v duchovnej oblasti. V Starom zákone nachádzame stať, v ktorej Boh po svojom prorokovi Izaiášovi odkazuje svojmu ľudu, aký pôst sa mu páči a aký nie.
Popolcová streda
Pôst, ktorý by bol len spĺňaním svojich vlastných túžob, zameraný na seba a prežívaný v nespravodlivosti k blížemu, zabraňuje človeku v prístupe k Bohu a k jeho požehnaniu. Naopak, nekonečný rad dobier zaplavuje toho, koho pôst je zameraný na vnútorný a úprimný vzťah lásky k Bohu a k blížnym (pozri Iz 58,1-14).
Po období Veľkého pôstu prichádza Veľká Noc - oslava zmŕtvychvstania Krista, nášho Vykupiteľa. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.
História a Tradície Pôstneho Obdobia
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov.
Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv.
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou, pričom pod Veľkou nocou tu treba rozumieť Veľkonočné trojdnie, nie Veľkonočnú nedeľu).
Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy).
Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov. Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša.
Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).
Pôst vás môže navždy zmeniť
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Týmto slovom kresťania nazývali 40-denné pôstne obdobie pred Veľkou nocou.
Spočiatku pôstne obdobie začínalo v nedeľu 6 týždňov pred Veľkou nocou a končilo na Bielu sobotu večer, čo bolo vrátane soboty rovných 40 dní. Avšak v nedele sa v skutočnosti kresťania nepostili, ale oslavovali deň Pánov (Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša), pôstne obdobie v skutočnosti trvalo iba 34 dní (bez 6 nedieľ). Z tohto dôvodu došlo k nasledovnej úprave: najprv boli vyňaté zo svätého alebo veľkonočného trojdnia (Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa) dva dni (Veľký piatok a Biela sobota), ktoré boli pričlenené k pôstnemu obdobiu, čím sa počet skutočných pôstnych dní zvýšil na 36.
Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Viackrát sa v ten deň nič nejedlo, ani nepilo. Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu.
V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc. Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14.
Popolcová Streda: Symbol Pokánia a Kajúcnosti
Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia. Potom boli vyhnaní od spoločenstva veriacich a vrátiť sa mohli až po náležitom pokání na Zelený štvrtok večer, ktorý bol dňom zmierenia.
Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.
Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Pôstne obdobie
Don Camillo v rovnomennom sympatickom talianskom filme vyhlásil, že na protest i pokánie sa bude postiť tak, že nič nebude jesť a na znak toho, že to myslí vážne, dal zapečatiť chladničku. Naozaj, s nejedením a nepitím nie sú nijaké žarty ani vtedy, keď to robíme ako pokánie. Treba dbať, aby to neohrozilo vaše zdravie. Ale ani s pokáním a kajúcnosťou nie sú žarty. Pôst, pokánie a kajúcnosť patria k úkonom nášho náboženstva.
Funkcie Pokánia: Očistná, Oslobodzujúca a Eschatologická
Celý liturgický rok má pre náš duchovný život veľký význam. Pôstne obdobie je obdobím pokánia. I pokáním sa človek môže duchovne obohatiť, a preto si skúsme všimnúť jeho tri základné funkcie. Ide o očistnú, oslobodzujúcu a eschatologickú funkciu.
Očistná Funkcia
Na adresu pôstu som neraz počul poznámku: Načo robiť pokánie, načo sa postiť, veď mi Pán Boh i tak odpustí. Stačí, keď sa vyspovedám a všetko bude v poriadku. Toto je pravda. Pán nám odpustí vo sviatosti zmierenia všetky hriechy, ktoré vyznáme a ktorých sa chceme v budúcnosti vyvarovať. Inak je to však s ľuďmi. Tí nám niekedy odpustia, a niekedy nie. Celkom inak je to však s prírodou, našou ľudskou prirodzenosťou. Tá nám nikdy neodpustí. Každý hriech sa hlboko zapíše do našej prirodzenosti a ani sviatosť zmierenia ju nezmaže. To, čo odstraňuje prirodzené dôsledky hriechu, je pokánie.
Dobrovoľné či nedobrovoľné kríže, ktoré nesieme na našich pleciach, nielen že posilňujú naše vôľové vlastnosti, ale postupne nám vracajú pôvodnú čistotu. Boh vždy odpustí, ľudia niekedy áno a niekedy nie, ale príroda nám nikdy neodpustí. Hriechy sa zapisujú i do našej prirodzenosti a jediné, čo ju dokáže opäť ozdraviť, je pokánie. Ján Klimak hovorí o rôznych formách pokánia, ktoré sú prostriedkami očisťovania či ozdravovania. Niektoré z nich sú: pôst, ovládanie jazyka, práca, službu iným, pokora, eliminovanie príjemnosti a ďalšie. Je presvedčený o tom, že nič tak nezmýva nánosy hriechu, ako slzy pokánia.
Oslobodzujúca Funkcia
Druhým pozitívnym aspektom pokánia je oslobodenie sa od rôznych naviazaností, ktoré sme si často i podvedome vytvorili. Vnútorný odstup od vecí, ktoré vlastníme, sloboda vo vzťahu k osobám, s ktorými sa stretávame a schopnosť prijať i iný pohľad či názor, ako je ten náš patrí k duchovnému i osobnostnému rastu človeka.
Eschatologická Funkcia
V mníšskej tradícii pokánie bolo radostným úkonom kajúcnosti. Vychádzalo predovšetkým z nádeje, že všetky dôsledky hriechu dokážeme vďaka pokániu z nášho života odstrániť. Druhým dôvodom pozitívneho pohľadu na pokánie bolo presvedčenie, že človek v procese spásy nezostáva pasívny, ale istým spôsobom spolupracuje s Bohom. Je to forma aktívneho odčiňovania hriechov už tu na zemi s neustálym pohľadom na večnosť.
Praktické Aspekty Pôstneho Obdobia
Veľmi sa odporúča, aby sa najmä v Pôstnom období zachoval a rozvíjal tradičný zvyk zhromažďovania veriacich na spôsob tzv. Takéto zhromaždenia veriacich sa môžu uskutočniť najmä pod vedením diecézneho biskupa v nedeľu alebo, podľa vhodnosti, aj vo všedných dňoch.
V Pôstnom období sa zakazuje ozdobovať oltár kvetmi a hudobné nástroje sa môžu používať len na podporu spevu.
| Deň | Udalosť | Význam |
|---|---|---|
| Popolcová streda | Začiatok pôstneho obdobia | Znamenie pokánia a kajúcnosti |
| Pôstne nedele | Nedele počas pôstu | Oslava dňa Pánov, čas pre modlitbu a rozjímanie |
| Veľký piatok | Pripomienka ukrižovania Ježiša Krista | Deň prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu |
| Biela sobota | Deň očakávania zmŕtvychvstania | Príprava na Veľkonočnú vigíliu |
| Veľkonočná nedeľa | Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista | Koniec pôstneho obdobia, radostné slávenie |
Výzva k Obráteniu a Zmene Zmýšľania
Na začiatku Pôstneho obdobia, do ktorého práve vstupujeme, by sa teda každý z nás mal na chvíľu v tichu zamyslieť, čo ho najviac odvádza od Boha, v čom najčastejšie zlyháva v láske k ľuďom, ktoré sú jeho slabosti. Z nich by potom malo vyplynúť naše veľmi jasné, konkrétne predsavzatie. A keď si ho stanovíme, už sa len cez celý pôst usilujme o vernosť! O čo je predsavzatie konkrétnejšie, o to ľahšie ho uskutočníme a o to väčšiu radosť nám prináša, že sa v našom živote čosi mení.
Pôst je čas, v ktorom sa chceme oslobodzovať od prekážok na ceste k Bohu. Je to tá trocha, kde Boh čaká, aby sme prejavili našu slobodnú vôľu. Priestor, ktorý vytvoríme, chce naplniť svojimi darmi. On čaká so svojimi milosťami. Je rad na nás!
Sv. Atanáz píše: „Pozri, čo pôsobí pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prebytočné telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky, mysli dodáva väčšiu jasnosť, očisťuje a posväcuje srdce a človeka vedie pred Boží trón. Pôst je veľkou silou a vedie k veľkým úspechom.”
Podľa tohto svätca sa Telo stáva chrámom Ducha Svätého, otvára sa pre pôsobeniu Božieho Ducha. Človek patrí Pánovi nielen so svojou dušou, ale aj s telom. Ak sa chceme otvoriť Bohu, musíme začať s naším telom. A okrem vplyvu na fyzické zdravie a zdravie duše má pôst vplyv aj na našu psychiku.
Pôstne obdobie je veľmi silným obdobím v liturgickom roku, časom veľkých milostí, keď spoznávame, ako hlboko miluje Boh, čo všetko pre nás pretrpel.