Ekológia a vzťah k prírode sú témy, ktorým sa cirkev dlhodobo venuje. Encyklika pápeža Františka Laudato sì je vyvrcholením tohto záujmu, nadväzujúc na vyhlásenia a dokumenty sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI.
Pápež František, autor encykliky Laudato sì
Viera a veda: Dve rôzne úrovne poznania
Podľa Dominika Romana Letza, kaplána a botanika, neexistuje rozpor medzi vierou a vedou. Veda nám môže pomôcť odhaľovať proces stvorenia, pričom ide o dve rôzne úrovne poznávania. Aj keď má človek medzi stvorenstvom výnimočné postavenie, nemožno ho oddeliť od jeho telesnej, materiálnej podstaty, ktorá pochádza z prírody.
Ekológia v dokumentoch cirkvi
Keď v roku 2015 vyšla encyklika Laudato sì pápeža Františka, tak vo všeobecnom ponímaní sa na ňu hľadelo ako na akýsi prelom, že sa cirkev začala venovať aj problému ekológie. Hoci sa encyklika Laudato sì vnímala ako prelom, pápeži sa téme ekológie venovali aj predtým. Prelom to bol hlavne v tom, že táto téma zarezonovala na úrovni celej samostatnej encykliky, teda cirkevného dokumentu zásadnej povahy. Významné bolo novoročné posolstvo Jána Pavla II. v roku 1990: Pokoj s Bohom Stvoriteľom, pokoj s celým stvorením.
Najviac začala tematika rezonovať v dokumentoch sv. Jána Pavla II., ktorý poukazoval na znečistenie a ohrozenie prírodného prostredia ako na morálny problém. Už Benedikt XVI. si pre svoj veľký záujem o životné prostredie vyslúžil prezývku „zelený pápež“. Dôležité bolo jeho vyjadrenie podporovať tzv. humánnu ekológiu s jej prepojením na sociálne aspekty. Poukázal na to, že každá bezohľadnosť voči životnému prostrediu následne poškodzuje ľudské spolužitie a naopak.
Čiže náhľad cirkvi sa takto postupne utváral v komplexnom pohľade až po súčasného pápeža Františka, ktorý hovorí o tzv. Je tu teda niekoľko krokov, ktoré smerovali k encyklike Laudato sì. Vlastne aj samotný František z Assisi, ktorý bol inšpiráciou pre výber mena súčasného pápeža, už na začiatku 13. storočia oslavoval prírodu ako Božie dielo. Ján Pavol II. ho vyhlásil za patróna ekológie.
Integrálna ekológia a kritika
Integrálna ekológia je terčom kritiky z tradicionalistických kruhov a samotná téma ekológie je v spoločnosti vnímaná ako ľavicová. Postoj k životnému prostrediu vyjadruje našu vieru. Nemalo by to tak byť, pretože aj naším postojom k životnému prostrediu a k celému stvorenému svetu vyjadrujeme prakticky našu vieru. Ak nie je správny, niečo nie je dobré v našej viere. Na druhej strane, v zelenej ľavicovej agende sa k dobrým požiadavkám na ochranu prírody pribaľujú morálne neprijateľné postoje k človeku.
Spiritualita stvorenia
Často sa na ekológiu hľadí akoby na novú tému v cirkvi, ale nie je to tak, pretože už samotné biblické texty odhaľujú zmysel stvorenstva a nepriamo tým ukazujú, aký má byť náš správny vzťah k celému stvorenému svetu. Mnohí ľudia hľadajú duchovnú útechu v iných náboženstvách a kultoch matky Zeme. Pre cirkev je to výzva, ako lepšie sprostredkovať ľuďom spiritualitu stvorenia. Večný život sa utvára aj naším vzťahom k tomuto svetu tu a teraz, nielen vzťahom k ľuďom, ale k celému stvoreniu.
Postavenie človeka v stvorení
Správna viera v stvorenie znamená vedieť rozlíšiť medzi úrovňami bytia. Postavenie človeka je výnimočné, ale nie je svojvoľným pánom nad stvorenstvom. Boh poveril človeka, aby nad stvorenstvom vládol. V biblickom, ale aj občianskom zmysle však vládnuť znamená zodpovedne spravovať a nie vykorisťovať a zotročovať. Dôvodom stvorenia nie je len úžitkovosť pre človeka, ale aj to, že týmto stvorením nám Boh pripomína seba samého a pozýva nás k jeho oslave v mene celého stvorenstva.
Ochrana prírody a hriech
Pápež František označil poškodzovanie životného prostredia za hriech. Samozrejme, že o hriechu môžeme hovoriť vtedy, keď je to morálne nesprávne, ale zároveň vedomé a dobrovoľné konanie. Ide skôr o hriech ľahostajnosti, že nám je to takpovediac jedno alebo že podceňujeme túto problematiku. Pápež prirovnáva postavenie niektorých skupín ľudí k odpadu. Mentalita konzumizmu sa prenáša aj do konzumovania ľudských vzťahov.
Veda a viera v živote botanika a kňaza
Dominik Roman Letz vníma prepojenie vedy a viery ako jeden celok. Veda poskytuje materiál pre ďalšie uchopenie skutočnosti vierou, teologickú reflexiu, odkrýva „logiku“ v hĺbke skúmaného sveta. Veda sa nesnaží dokázať alebo vyvrátiť predmet viery, sú to dve odlišné úrovne, ktoré sa však navzájom dopĺňajú.
Argumenty pre existenciu Boha
Tomáš Akvinský zostavil päť „dôkazov" existencie Boha, ktoré sa delia na argumenty à priori a à posteriori. Argumenty à posteriori sa zakladajú na pohľade na svet, zatiaľ čo argumenty à priori sa zakladajú na čistom uvažovaní.
| Argument | Popis |
|---|---|
| Nehybný Hýbateľ | Nič sa nepohne bez prvotného hýbateľa, ktorým je Boh. |
| Nezapríčinená Príčina | Každý účinok má prvotnú príčinu, ktorou je Boh. |
| Kozmologický Argument | Muselo existovať niečo nefyzické, čo dalo existenciu fyzickým veciam, a to je Boh. |
| Argument zo Stupňa | Stupne dobroty a dokonalosti sa porovnávajú s maximom, ktorým je Boh. |
| Teleologický Argument | Veci na svete vyzerajú, ako keby boli dizajnované, preto musí existovať dizajnér, ktorým je Boh. |
Ontologický argument, navrhnutý sv. Anzelmom z Canterbury, tvrdí, že si vieme predstaviť bytosť, od ktorej nič nemôže byť väčšie, a táto bytosť musí existovať, inak by nebola dokonalá.
V kontexte Božích prikázaní rešpektuje prírodu a životné prostredie. Katolícka cirkev vníma problematiku ochrany životného prostredia a zodpovednosť za ekologické správanie ako dôležitú súčasť vzťahu človeka k svetu, v ktorom žije; k prostrediu, ktoré nám zveril náš Stvoriteľ a v ktorom sa odohráva náš dočasný pozemský život.
Správať sa ekologicky zodpovedá poslaniu kresťana, ktorý v kontexte Božích prikázaní rešpektuje prírodu a životné prostredie.
Máte problémy s vierou? Ako sa priblížiť k Bohu: 5 krokov.
tags: #boh #a #zivotne #prostredie