Boh chce počuť našu chválu a velebenie! V Žalmoch je množstvo povzbudení, aby sme chválili Boha, a to nielen ako jedinci, ale aj spoločne (Ž 149,1).
PREČO BOHA CHVÁLIŤ? | GODZONE WORSHIP NIGHTS
Pôst, modlitba a almužna: Tri stĺpy náboženského života
Podľa Ježišovho učenia sú pôst, modlitba a almužna tri stĺpy náboženského života (Mt 6, 1 - 18).
Pôst
Z hľadiska našej viery je pôst viac ako len nejedenie mäsa. Predstavuje návrat k Bohu a vyjadrenie túžby po jeho odpustení a milosrdenstve. Pôst tiež posilňuje našu vôľu.
Modlitba
Modlitba je zas komunikáciou lásky s Bohom. Bez komunikácie neexistuje vzťah. Znie to možno radikálne, ale kto sa nemodlí, nemá vzťah s Bohom. V Boha totiž nestačí veriť, to zvláda aj diabol. Ten ho dokonca aj pozná, aj s ním komunikuje, no nemiluje ho. S Bohom je teda potrebné mať vzťah lásky, a ten sa, okrem iného, buduje spoločne stráveným časom. Koľko sa modlím, taký mám vzťah s Bohom, pretože práve vtedy ho spoznávam a učím sa ho milovať.
Almužna
Almužna je vyjadrením solidarity s blížnym, no pre nás kresťanov aj služba samotnému Ježišovi v trpiacom bratovi. Ježiš povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Almužna je pre nás kresťanov praktickou formou lásky. Ťažko by sme mohli povedať, že sme dobrí kresťania a že milujeme Boha, ak by sme sa nezaujímali o brata, ktorý je vedľa nás a potrebuje pomoc. Apoštol Jakub vo svojom liste píše: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru“ (Jak 2, 18). Môžeme teda povedať, že almužna bola chápaná ako nevyhnutný prejav lásky voči tým, ktorí to najviac potrebovali, podľa vzoru Boha, ktorý sa s láskou stará o človeka.
V Novom zákone Ježiš vedie svojich učeníkov k správnemu dávaniu almužny, a tak poukazuje na spontánnosť dávania almužny bez zbytočného poukazovania na vykonaný dobrý skutok: „Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. Aj apoštol Pavol vyzýval cirkevné spoločenstvá k vzájomnej štedrosti: „Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. Láska vedie ku konaniu skutkov milosrdenstva.Ľudia často pod slovom almužna chápu len akési materiálne obdarovanie a pomoc. Myslím, že vo všeobecnosti áno. Práve materiálna podpora je prvotnou myšlienkou almužny. O duchovnej pomoci blížnemu nezvykneme hovoriť ako o „almužne“, ktorú mu dávame, ale skôr ako o „skutku milosrdenstva“ voči nemu. Netreba pritom zabúdať, že niekedy materiálna pomoc nie je tým, čo ten človek najviac zo všetkého potrebuje a po čom túži. Ak hovoríme o formách almužny v zmysle skutkov milosrdenstva, môžeme rozšíriť jej chápanie aj na duchovné potreby blížneho. Človek môže byť núdzny na materiálne i na duchovné dobrá. Zostal by som pri opise materiálnej almužny. Možno máme v blízkosti nejakú rodinu, ktorá má problém vyžiť z mesačného platu. Môžeme tiež podporiť ľudí bez domova kúpou ich časopisu, pričom im necháme nejaké euro navyše. Časopis NOTA BENE funguje na princípe, že polovica sumy ide tomu, kto ho predáva. Môžeme podporiť Charitu či akúkoľvek inú organizáciu, ktorá sa nám zdá byť dôveryhodná, či už venujúcu sa chudobným ľuďom, alebo trpiacim kresťanom vo svete. V Skutkoch apoštolov čítame, že „Blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35).Aký postoj srdca potrebujeme mať, aby sme to dokázali? V prvom rade musí byť v našom srdci láska. Potom tiež musíme pamätať na to, že keď niekoho obdarujeme, tak neskrachujeme. Boh sa o nás postará a dá nám všetko, čo potrebujeme, ešte aj navyše. Hlavne sa nesnažme evidovať, koľko sme komu darovali. Ako povedal Ježiš, naša ľavá ruka nemá vedieť o tom, čo robí pravá. Máme dávať s ľahkosťou, bez prílišného kalkulovania. Skúsenosť hovorí, že Boh mnohonásobne rozmnožuje v náš prospech každé euro, ktoré niekomu darujeme. Tiež sa nesnažme pozerať na druhého človeka „zhora“. Vidíme, že je to dobrá vec, že obdarovaný človek je vďačný a že mu príspevok pomôže. To v našom srdci rozpaľuje lásku a súcit a vedie nás ku konaniu skutkov milosrdenstva. Aj modlitba je veľmi dôležitá.Na druhej strane môže nastať situácia, že chceme úprimne pomôcť človeku, ale on našu pomoc využije nesprávne alebo ju doslova zneužije. Avšak pamätajme na to, že my budeme súdení z toho, či sme pomohli, a on z toho, ako to použil. Nemusíme, samozrejme, pomôcť tomu istému človeku, keď vidíme, že to neposlúžilo na jeho dobro. Ak to blížny potrebuje, asi nie je správne robiť rebríček záujemcov a zoraďovať ich podľa miery potreby. Pravdepodobne aj toto mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá“ (Mt 6, 3). Je veľmi pravdepodobné, že Boh od nás chce, aby sme pomohli práve tomu, koho máme najbližšie, pretože práve tam nás umiestnil. Sme zodpovední v prvom rade za ľudí okolo nás. Za tých druhých sú zas zodpovední ľudia okolo nich. Stále máme Pôstne obdobie, na záver si teda môžeme dať malú výzvu - k obdarovaniu druhého, k láskavosti. Možno k väčšiemu pochopeniu. Po prečítaní tohto článku sa krátko pomodlite k Duchu Svätému a poproste ho, aby vám ukázal, kto potrebuje vašu pomoc. Možno vám Boh vnukne konkrétneho človeka z vášho okolia, alebo to bude nejaká organizácia venujúca sa prenasledovaným kresťanom alebo chudobným, či už na Slovensku alebo v zahraničí.
Spoločné modlitby
Spoločné modlitby sú nenútený spôsob, ako povzbudiť ľudí k spontánnej modlitbe. Na jednej strane prinášame chvály a ďakovné modlitby, vyznania, prosby a orodovania, na druhej strane nám Duch Svätý zjavuje a sprítomňuje Božiu lásku a vedie nás v modlitbe. Zdôrazňovanie modlitby ako bezprostredného rozhovoru s Bohom pomáha ľuďom vyjadrovať sa jednoducho a úprimne, namiesto toho, aby sa modlili tak, aby sa to páčilo ostatným. Keď spoločenstvo začína určitým časom zvelebovania a oslavy Pána, skupinka si viac uvedomí Božiu prítomnosť. Ľudia sa uvoľnia a úprimne očakávajú na Pána.Päť dôležitých pravidiel pre dobrý čas spoločných modlitieb:1. Modli sa nahlas, aby ťa mohol počuť každý člen skupinky.2. Modli sa krátko, to znamená najviac dve alebo tri vety.3. Modli sa vždy len za jednu vec.4. Modli sa jednoducho. Hovor s Bohom, akoby si hovoril s niekým iným: uvoľnene, úprimne a otvorene.5. Vo chvíli ticha načúvajte Duchu Svätému.Príklad: “Otče, ďakujeme ti za Máriu. Prosíme ťa, daj jej opäť dobrú prácu. Požehnaj ju Pane. Amen.”Cieľom spoločnej modlitby je usmerňovaná a predsa spontánna modlitba, ktorej sa zúčastňuje každý člen skupinky.
Zvelebovanie a oslava
Zvelebovanie a oslava upriamuje našu pozornosť na samotného Boha. Spočíva v tom, že Boha chválime a vzdávame mu úctu jednoducho preto, Kým je. Chválou uznávame Božiu veľkosť a moc, uctievaním velebíme jeho svätosť, lásku a milosť zotrvávame v jeho prítomnosti. Ďakujeme Mu za to, čo všetko urobil - v našich vlastných životoch, i v životoch iných - uznávame tým jeho dobrotu. Velebenie a oslava je priblížením sa k Bohu skrze vieru v Ježiša. Je vďakyplným a bázneplným uvedomením si jeho prítomnosti, keď sa zídeme v jeho mene (Mt 18,19). Je naším rozhodnutím, či chceme Pána zvelebiť a oslavovať, alebo nie. Biblia nás však k tomu neustále nabáda (napr. Ž 96,7-9; Ž 113; Ž 135,1-3). Boží ľud bol vyvolený k zvestovaniu jeho dobrodenia (1Pt 2,9). Zvelebovanie a oslava vyjadruje pravú chválu a oslavu našich úst (Hebr 13,15). Boh rád počúva našu chválu a velebenie. V Žalmoch je množstvo povzbudení, aby sme chválili Boha, a to nielen ako jedinci, ale aj spoločne (Ž 149,1).Ježiš povedal o uctievaní Boha niečo veľmi dôležité: prečítaj si Jn 4,24. Všemohúci Boh hľadá tých, ktorí ho budú uctievať, musí sa to však diať v súlade s Jeho požiadavkami. Aby to tak mohlo byť, musíme byť stále naplnení Duchom Svätým a žiť úprimne a pravdivo v každej oblasti nášho života. Žiť vo svetle - to je tak, aby sme nič z toho, čo žijeme, konáme a myslíme nemuseli skrývať. To bude “opravdivé uctievanie”.Keď v skupinke velebíme a oslavujeme Pána, je nutné myslieť na:1. Vedúci môže viesť spev, dať voľný priebeh modlitebnému spoločenstvu, stanoviť istý čas na tiché zamyslenie sa, alebo aj povzbudiť ku hlasitému velebeniu a oslavovaniu. Vo všetkom ale musí byť citlivý na vedenie Ducha Svätého.2. Cieľom kresťanského velebenia je upriamenie sa na Boha. Preto sa máme vystríhať všetkého, čo by odvrátilo skupinku od sústredenia sa na Ježiša. Zvelebovanie má vystihovať reakciu celej skupinky na pôsobenie Ducha Svätého. Vedúci má v tejto oblasti konať múdro, jemne a starostlivo. Musí dbať, aby počínanie jednotlivca nerušilo pri velebení a oslavovaní skupinku ako celok.3. Pri speve musí vedúci dbať na to, aby bol k dispozícii text, alebo musí mať istotu, že každý z ľudí danú pieseň pozná. Keď nemôže spev viesť sám, vopred k tomu niekoho ustanoví.Skupinka by si mala viesť modlitebný zoznam. Je potrebné si ho čo najskôr zostaviť. Do tohto zoznamu každý člen skupinky uvedie jednu dôležitú prosbu. Počas týždňa sa každý člen skupinky denne modlí za uvedené prosby. Tieto prosby zostávajú na zozname dovtedy, kým nebudú vypočuté. O vypočutí prosieb alebo o novom vývoji situácie sa na skupinke povie pri nasledujúcom stretnutí. Skupinka poďakuje Bohu za vypočuté modlitby a dotyčná osoba do modlitebného zoznamu uvedie novú prosbu.Môžete si urobiť modlitebnú reťaz: podľa zoznamu mien sa celý týždeň jeden člen modlí za druhého. Na stretnutí sa ho opýta na jeho potreby a tie prináša v osobnej modlitbe pred Pána. Je to dobrý prostriedok na zblíženie sa navzájom.
| Pilier | Definícia | Význam |
| Pôst | Zrieknutie sa niečoho (nielen jedla) | Návrat k Bohu, odpustenie, posilnenie vôle |
| Modlitba | Komunikácia s Bohom | Budovanie vzťahu lásky s Bohom |
| Almužna | Solidarita s blížnym, služba Ježišovi | Praktická forma lásky |
tags:
#boh #chc #aby #sme #ho #chvalili