Boh dal Adamovi pomenovať zvieratá: Význam mien v Biblii

V Biblii, v knihe Genezis, sa píše o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, Adamovi a Eve. Boh stvoril Adama a Evu a umiestnil ich do rajskej záhrady Eden. Vysadil záhradu Eden a umiestnil do záhrady to, čo človek potreboval, aby žil v blahobyte. Eden znamená záhrada rozkoše.

Michelangelova freska "Stvorenie Adama" v Sixtínskej kaplnke

Adam a Eva ju mohli plnými dúškami využívať. Najšťavnatejšie, najsladšie ovocie, raj v ústach! Farebné kvety, motýle, spievajúce vtáky. Všetko pre nich. Boh sa skutočne postaral o veľmi dobré životné podmienky.

V Biblii sa uvádza, že Boh dal Adamovi úlohu pomenovať všetky zvieratá. Boh ich k Adamovi privádzal a Adam ich pomenovával, každému dal meno. Adam zvieratá uvidel a zrejme u nich (na nich) spozoroval niečo typické, niečo charakteristické a podľa toho ich pomenoval. Adam dáva mená tomu, čo stvoril Boh a potom dal meno aj Eve.

Meno má svoj význam aj v dnešnej dobe. Na svoje meno sme citliví a nepáči sa nám, keď nám meno niekto skomolí, keď ho zle napíše, alebo keď ho urážlivo použije. Aj napriek týmto skutočnostiam však v dnešnej dobe vlastné mená ľudí nemajú až tak podstatný význam, ako to nachádzame v Biblii.

Nachádzame v nej veľa mien, pri ktorých je uvedené a zdôvodnené, prečo príslušné meno bolo konkrétnej osobe dané. Už v knihe Genezis, hneď na začiatku, čítame, že Adam bol stvorený a dostal meno. Potom, keď bola stvorená žena, aj ona bola pomenovaná a neskôr dostala meno Eva, ktoré má svoj význam - matka všetkých živých.

Význam mien v Biblii

V hebrejčine pre slovo meno je použitý pojem šen. Pôvodný význam slova šen pravdepodobne je: nejaký znak, nejaká charakteristická črta. Pre slovo meno v gréčtine je výraz onoma a v latinčine nomen. Oba výrazy pochádzajú z koreňa gno a naznačujú, že niečo môžeme poznať. To je dôležité vedieť, lebo to nás vedie k tomu, že meno je odzrkadlením človeka, jeho správania, jeho vlastností, ktorý toto meno nosí.

Mená v Biblii odhaľujú charakter biblických postáv. Niekedy meno, ktoré nachádzame v Písme, nielen že odhaľuje charakter postavy, ale aj jej poslanie - meno hovorí aj o tom, čo bude príslušný človek robiť, akú úlohu bude plniť. Napríklad, Boh zjaví meno niekomu a tá postava potom má také poslanie v živote a žije podľa tohto mena.

Meno, predovšetkým biblické meno, hovorí o tom, kto ten človek je a hovorí aj o tom, aké má poslanie alebo čo robí. Meno v Písme sa môže aj zmeniť. Abrahám (otec mnohých; otec množstva) bol najprv Abram (vysoký otec). Boh zmenil mená niektorých ľudí, a to malo význam, aby zmenou mena odrážali novú skutočnosť, lebo v ich živote sa niečo zmenilo. Dobrý príklad je zmena mena Jákoba na meno Izrael (Genezis 32:28).

V Novej zmluve, napríklad, Ježiš dal učeníkom aj nové mená. Peter dostal meno „Skala“ (Marek 13:16). I keď Peter, odvtedy, čo mal meno Peter, zlyhal. Zlyhal ako „skala“, ale napriek tomu sa ukázalo, že toto meno nieslo v sebe aj to poslanie, ktoré mal mať Peter, a tým je byť skalou v Božích veciach. To sa neskôr aj potvrdilo. Potom ako učeníci prijali Svätého Ducha, Peter patril k vodcom a bol medzi tými, ktorí zvestovali evanjelium, ktorí šírili kráľovstvo Božie, ktorí zvestovali meno Ježiš.

Božie mená

Božie mená zjavujú Boží charakter, pretože medzi tým, aké má Boh meno a medzi tým, aký je, je rovnítko. Je to ako hovorí jeden teológ z 19. storočia: „Všetko, čo môžeme poznať o Bohu, na základe jeho zjavenia, sa v Písme nazýva Božie meno“.

Božie mená sú odvodené zo všetkého živého a neživého, organického a neorganického, ale žiadne meno ho nevystihuje naplno. Preto napríklad Augustín si na vystihnutie Boha ako ilustráciu vzal na pomoc to, že ľudské telo ako telesné bytie má viacero potrieb: je smädné, hladné, potrebuje teplo, svetlo. Ale to všetko nenájde na jednom, ale na rôznych miestach. Duchovné telo, duchovný človek potrebuje tiež byť duchovne nasýtený: má duchovný smäd, duchovne sme slepí, potrebujeme duchovné svetlo, potrebujeme duchovne vnútorne zohriať, potrebujeme prežiť lásku, ktorá je večná, atď. - a všetko toto dokáže naplniť len Boh sám.

Bez poznania Božieho mena by sme nepoznali, aký Boh je. Nepoznali by sme jeho charakter. Ako kresťania, ako jeho deti, túžime poznať Boha a preto ho poznávame aj cez jeho mená. Boh svoje meno ľuďom oznamoval (oznámil). Oznámil ho preto, aby ho ľudia používali a aby ho takto chválili a aby mu takto ďakovali. Jeho meno mu nebolo svojvoľne dané ľuďmi, ale ľudia ho dostali ako zjavenie, a to veľmi dôležité zjavenie.

Pre Izrael Božie meno bolo veľmi dôležité. Židia napočítali približne 70 Božích mien, ktoré sú uvedené v Písme. Elohim, Eloha, Eljon, Ešer, Adonai, Jahve alebo Jehova - to sú mená Boha, ktorý Mojžišovi povedal: „Som, ktorý som“ - čo vyjadruje jeho neohraničenosť. Prostredníctvom svojich mien sa Boh dával poznať Izraelovi, a to najmä menom JHVH: Jahve, Jehova.

Preto Pán Boh vydáva nariadenie: „Nevezmeš Božie meno nadarmo“. A tak učíme. Ale to, že nevezmeš Božie meno nadarmo, znamená aj to, že ho vezmeš vo význame oslavovať a vyvyšovať ho, že ho máme za takého, akého sme ho spoznali z jeho vlastného mena, a tak ho máme aj uctievať, tak máme k nemu aj prichádzať.

Keď pochopíme, aké dôležité bolo Božie meno kvôli tomu, aby ho ľudia podľa mena poznali, tak porozumieme aj tomu, prečo falošné proroctvá urobené v Božom mene boli trestané smrťou. Ľudia ho mali poznať ako Boha, ktorý sľúbi a splní, lebo On takým je. Preto falošné proroctvo bolo trestané smrťou.

V Novom zákone Božie meno nabralo omnoho hlbší význam. V Novom zákone čítame: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh“ (Ján 1:1). Logos, to Slovo, bolo na počiatku u Boha a „Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil“ (Ján 1:18). Biblia hovorí, že kto videl Syna, videl Otca. Toto prepojenie je veľmi hlboké a veľmi úzke. Jedine skrze Syna môžeme poznať Otca, veď niet inej cesty. Meno Syna je preto pre nás kresťanov zárukou pravého poznania Boha.

V Novom zákone Jeho meno je Ježiš (Matúš 1:21) a v Skutkoch 4:12 sa píše, že je to jediné meno na Zemi, v ktorom sme spasení. To, že sa krstíme v mene Otca, Syna i Ducha - teda v mene, je znak toho, že sme boli spasení. Boh sa zjavil Izraelu ako Boh, ktorého meno je: Som, ktorý som. Akým menom sa Boh zjavuje dnes nám? Menom Ježiš.

Ježiš, po tom, čo vstal z mŕtvych, po tom, čo odišiel do nebies, po tom, čo vystúpil na nebesia, dostal meno nad každé meno (Filipským 2:1-9) a práve v tomto mene sme spasení. Spasení sme v mene Ježiš a toto meno je nad každé meno. Nie je nič iné alebo väčšie, čo by sme mali hľadať. Meno Ježiš je meno nad každé meno.

Zaujímavé je, že v novom Jeruzaleme veriacim v Ježiša Krista bude dané nové meno. O tom píše Zjavenie 2:7; 3:12; 22:4, napríklad: „Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno“ (Zjavenie 3:12).

Izrael v starozákonnej dobe poznal a poznával Boha podľa mena. V novozákonnej dobe - Slovo sa stalo telom - poznali sme Boha skrze Krista - On, Syn, vysvetlil nám Otca (Židom 1:1-3). Vďaka tomu dnes môžeme Boha viac chápať a viac poznávať. V novom Jeruzaleme, keď budeme stáť pred ním, tak bude mať nové meno a aj my budeme mať nové meno. Môžeme si to prečítať v Zjavení 22:4 „a budú vidieť jeho tvár, a jeho meno bude na ich čelách“ Jeho meno bude na našich čelách. To meno, ktoré v Starom zákone prebývalo v chráme, bude teraz priamo v nás, na našich čelách. Takáto blízkosť a takéto nové poznanie! Vtedy sa nám odkryjú mnohé veci, ktoré boli zakryté tu na Zemi.

Vieme, že svoje meno sme dostali od rodičov. Verím, že Boh nám, a na to sa upierame ako kresťania, nás dovedie víťazne do cieľa a že sa naplní aj to, že dostaneme nové meno, duchovné, a že toto meno od nás nebude už nikdy odňaté. V Ježišovi Kristovi sme poznali svoje spasenie, v tom mene sme spasení a je to meno, ktoré je nad každé meno. Je hodné vyvyšovania a hodné toho, aby sme mu spievali chvály a podľa toho aj žili.

Tabuľka: Významné mená v Biblii

tags: #boh #dal #pomenovat #adamovi #zvierata