Rímskokatolícky biskup Banskobystrickej diecézy Rudolf Baláž zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu.
Bratislava 27. júla (TASR) - V čase prvej Mečiarovej vlády otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov cirkvi na ochranu demokracie a kritizoval politické pomery na Slovensku. Mečiarov režim a Slovenská informačná služba (SIS) sa rozhodli biskupa zdiskreditovať v roku 1995.
Nevoľné/Bratislava 20. novembra (TASR) - Rímskokatolícky kňaz Rudolf Baláž patril k duchovným, ktorí sa nesklonili pred komunistickou totalitnou mocou a ani pred politikmi pôsobiacimi po roku 1989. Komunistická moc ho zbavila na viac ako desať rokov kňazskej služby a do konfliktu sa dostal aj s vládou Vladimíra Mečiara. Od narodenia Rudolfa Baláža, dlhoročného biskupa Banskobystrickej diecézy, uplynie v piatok 20.
Životopis Rudolfa Baláža
Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí, pár dní po smrti svojho otca. Pri náboženskej výchove najmladšieho syna matke pomáhali diecézni kňazi, obzvlášť františkáni z kláštora v Kremnici. Základne vzdelanie nadobudol v Štátnej ľudovej škole v Neveľonom, po ukončení ktorej študoval na kremnickom gymnáziu.
V rokoch 1958-1963 študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Počas komunistického režimu žiadal aj o možnosť vyššieho teologického vzdelania, čo mu však nebolo umožnené. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963 z rúk trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka v Dóme sv. Martina v Bratislave. Primičnú svätú omšu v rodisku slávil 7.
Ako kaplán pôsobil Rudolf Baláž v rokoch 1963 - 1965 v Brezne a ďalšie dva roky v Krupine. Kratšie obdobie bol kaplánom aj vo Vrútkach, v Kláštore pod Znievom a vo Vrícku. Po uvoľnení štátneho tlaku na cirkev sa v roku 1968 stal členom Akčného výboru katolíckeho duchovenstva. Jeho úlohou bolo zmeniť postavenie Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (MHKD), ktoré kolaborovalo s totalitnou mocou v Československu.
Následky jeho činnosti nenechali na seba dlho čakať. Po vymenovaní za správcu farnosti v Pitelovej v roku 1970 sa Rudolf Baláž len na krátky čas vrátil k pastoračnej činnosti, lebo štátna moc mu 15. decembra 1971 odobrala súhlas na výkon kňazského povolania. Do kňazskej služby sa oficiálne mohol vrátiť v roku 1982, keď sa stal správcom farnosti Turčiansky Peter.
Štátny súhlas na výkon kňazského povolania mu komunistický režim odňal 15. decembra 1971 s oficiálnym odôvodnením, že jeho kázne a vystúpenia orientujú mládež protištátne. Niekoľko ďalších rokov pracoval ako traktorista na Jednotnom roľníckom družstve (JRD) a ako vodič nákladného auta Domácich potrieb v Hronskej Dúbrave.
Pápež Ján Pavol II. vymenoval Rudolfa Baláža 14. februára 1990 za 15. diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 z rúk kardinála Jozefa Tomka. Na začiatku svojho biskupského pôsobenia obnovil činnosť od roku 1950 zatvoreného diecézneho kňazského seminára, ktorý najprv fungoval v Slovenskej Ľupči a neskôr v Badíne.
Na plenárnom zasadnutí 13. apríla 1994 ho zvolili za predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Túto službu katolíckej cirkvi vykonával v dvoch volebných obdobiach až do 31. augusta 2000. Na poste podpredsedu KBS pôsobil od roku 2003 do roku 2011.
Jeho zásluhou vznikli v Banskej Bystrici Univerzitné pastoračné centrum Štefana Moysesa (1999) a Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. (2004).
Svojím nekompromisným vystupovaním si Rudolf Baláž získal veľkú autoritu medzi kňazmi aj veriacimi. V 90. rokoch minulého storočia, v čase vlády Vladimíra Mečiara, otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov katolíckej cirkvi na ochranu demokracie. Verejne sa zastal aj prezidenta Michala Kováča. Aj preto sa ho vtedajšia štát moc prostredníctvom Slovenskej informačnej služby (SIS) pokúšala zdiskreditovať v prípade známom ako "Kauza Triptych".
Kauza Triptych
V nej SIS sa pokúsila biskupa Baláža obviniť, že umožnil predaj triptychu Klaňanie sa troch kráľov, diela, ktoré bolo údajne kultúrnou pamiatkou. Pomocou nastrčeného agenta SIS, ktorý sa vydával za obchodníka, sa uskutočnil predaj 14. júla 1995. Polícia následne zadržala triptych aj 200.000 dolárov a viedla vyšetrovanie proti riaditeľovi biskupského úradu Jozefovi Hrtúsovi. Kauza sa ťahala až do roku 2000, keď sa ukázalo, že išlo provokáciu a triptych nebol kultúrnou pamiatkou. Dielo vrátili biskupskému úradu v novembri 2000 a vláda Mikuláša Dzurindu sa ospravedlnila za skutky štátnych orgánov v predošlom volebnom období.
Jeho posledným verejným vystúpením bola konsekrácia novopostaveného farského kostola a erigovanie farnosti blahoslaveného Jána Pavla II. 17. Vo veku 70 rokov náhle zomrel 27. júla 2011 na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Posledná rozlúčka bola 3.
V roku 2012 dostal Cena Andreja Radlinského in memoriam za celoživotnú podporu katolíckych médií od Rady pre masovo komunikačné prostriedky KBS. Ústav pamäti národa a mesto Banská Bystrica mu In memoriam v roku 2014 udelili dekrét o účasti v protikomunistickom odboji.
Rudolf Baláž a prezidentské voľby
Katolícki biskupi združení v Konferencii biskupov Slovenska (KBS) pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami neodporučia veriacim, ktorému zo siedmich kandidátov majú dať svoj hlas. "Konferencia biskupov má právo vyjadriť sa k morálnym otázkam a dokonca aj k otázkam ktoré súvisia s dobrom štátu(...). V súčasnej atmosfére nepokladala za vhodné sa touto témou zaoberať," povedal Chovanec.
Dôvodom boli údajne reakcie na vystúpenie, v ktorom banskobystrický biskup Rudolf Baláž porovnával vyjadrenia prezidentskej kandidátky opozície Ivety Radičovej, súvisiace s potratmi, s morálkou hitlerovského Nemecka. Podľa Chovanca bola "umelo rozvírená hladina verejnej mienky" a Baláž údajne nechcel vstúpiť do predvolebnej kampane.
Jednoznačnú podporu jednému z kandidátov však vyslovili v uplynulých týždňoch viacerí duchovní. Za zvolenie konzervatívneho politika Františka Mikloška sa postavilo niekoľko bratislavských kňazov a dvaja biskupi. Podľa Chovanca však šlo o súkromnú iniciatívu duchovných.
Radičová sa medzičasom s Balážom stretla a pred novinármi vyhlásili, že medzi nimi nie sú žiadne rozpory. Cirkev vyzvala veriacich k účasti na prezidentských voľbách napríklad v roku 1999. Meno kandidáta, ktorého by mali ľudia zvoliť, vtedy priamo biskupi neuviedli, rozhodovať sa však mali podľa "podľa svedomia kresťanských zásad." Voľby vtedy napokon vyhral niekdajší popredný predstaviteľ komunistickej strany Rudolf Schuster, ktorý porazil predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž v utorok vyzval veriacich, aby nevolili opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú. Dôvodom sú jej postoje k interrupciám, respektíve výrok, že posudzovanie toho, čo je morálne, je vecou spoločenskej dohody.
„Žiaden politik nesmie povedať, že morálka je dohodou spoločnosti. Táto veta znamená, že ak sa spoločnosť dohodne, že vražda nie je hriech a priestupok proti zákonu, môžeme vraždiť? Baláž dokonca Radičovú nepriamo prirovnal k Hitlerovi, ktorý robil „všetky strašné veci na základe súhlasu nemeckých poslancov Reichstagu“.
„Spoločnosť Hitlera sa dohodla, že vraždiť Židov a Cigánov nie je hriech a bolo zavraždených státisíce Židov i Rómov. Hitler, Stalin, komunistickí hrdlorezi, popravili milióny ľudí. Musíme vedieť, že boli neľudskí. Nestrkajme takéto typy na čelo spoločnosti,“ vyhlásil Baláž. Podľa neho je najvyššou autoritou Boh, ktorý určuje, čo sa môže a nemôže. „Preto je smutné, ak do funkcií idú ľudia, ktorí nerozumejú Desatoru.“
Radičová biskupovi odkázala, že dejiny sa nezačali v 20. storočí. „História pamätá aj také veci, ako bola inkvizícia.“ Radičová však nechce diskutovať o tom, „kto kedy zlyhal, respektíve, akú úlohu zohrala cirkev v minulosti“. O tom, že by biskupa zažalovala, Radičovú neuvažuje: „Najskôr chcem s odstupom času posúdiť ten text.
Iveta Radičová a Rudolf Baláž
Podpora niektorého z prezidentských kandidátov zo strany kňazov či biskupov nie je na Slovensku žiadne nóvum. Doteraz zvykla mať skôr decentnejšie formy, odpovede v mediálnych anketách, blogy, vyjadrenia v rozhovoroch.
Robert Bezák na tlačovke ale ani raz nespomenie Boha. Novinári mu pripomenú Imricha Béreša, o ktorého podpore uvažoval, ale rozhodnutie zmenil a dnes hovorí o slepej ceste, už nepripomenú Radoslava Procházku, ktorého podporil v roku 2014 s tým, že sme mladá krajina a tak prezident by mohol byť mladý, ale nie až tak, aby nevedel, čo znamená život. A potom príde otázka na Františka Mikloška, on sa vás „zastal“, povie novinár, neuvažovali ste o tom? „Neuvažoval. Zvláštny moment. Neskôr pre Denník N dopovie: „(...) už dva razy kandidoval a nevyšlo to. Teraz je ešte starší. Pozerajme sa aj na to, čo robí a ako sa prejavuje. Sklamanie opíše takto: „Pomohol mi a bol mi blízko, lenže často sa mi zdá, že je blízko aj pánovi Čarnogurskému. Je to ako v duchu: buďme kamaráti so všetkými. Mikloško a Čarnogurský sú dlhoroční priatelia, boli spolu v disente, v politike, v mnohom sa zhodnú, v mnohom sa líšia, čo neruší vzájomný rešpekt. Biskupa Bezáka tento vzťah pred voľbou prezidenta pohoršuje viac ako podpora potratov a všetko to, kde Zuzana Čaputová presadzuje hodnoty, ktoré sv. Ján Pavol II. opísal v Evangelium vitae, o ktorých Benedikt XVI.
Stretnutie mládeže s biskupom Balážom
V dňoch 3. - 5. apríla 2009 oživili ulice Banskej Bystrice nielen mladí ľudia. 1200 balónov, ktoré sa na Kvetnú nedeľu 5. apríla vzniesli k oblohe z rúk mladých zhromaždených okolo Mariánskeho stĺpa na Námestí SNP, vytvorilo v jeho okolí „živý obraz“ v tvare kríža. Do Banskej Bystrice prišlo na Kvetný víkend 2009 približne 1200 mladých ľudí. Z nich sa 70 podieľalo na vedení skupiniek v animátorskej službe, 30 na dobrovoľníckej službe, a viac ako 120 mladých účinkovalo v programe. Z celkového počtu účastníkov boli približne tri pätiny z Banskobystrickej diecézy. Podľa odhadu organizátorov približne 450 mladých ľudí, ktorí nemali trvalý pobyt v Banskej Bystrici, reagovali na výzvu vybaviť si voličský preukaz, a zúčastnili sa voľby prezidenta SR v 2. kole prezidentských volieb.
Mottom stretnutia bol citát: „Máme nádej v živého Boha!“ (1Tim 4,10) Tento motív bol impulzom pre vznik špecifických artefaktov pre toto stretnutie. Hymnu, ktorej autormi boli Evka Javorková a hudobnú časť zložil Juraj Bubnáš, nacvičili ju The Elements a Katedrálny zbor pri sv. Františka Xaverského Banská Bystrica. Autorom Loga a plagátu bol Kristián Balco. Živý obraz vytvorili všetci účastníci spoločne, zídení na banskobystrickom námestí. Neoficiálnu hymnu v štýle hip-hopu zložil Peter Píš a nahral Branislav Valko. Vlajkový tanec predstavili žiaci Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa v Banskej Bystrici, otvárací ceremoniál interpretovali The Elements a Katedrálny zbor sv. Františka Xaverského.
Kvetný víkend 2009 sa v piatok 3. apríla začal svätou omšou vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, ktorú celebroval banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Po svätej omši pokračoval kultúrny a duchovný program v Športovej hale Dukla. Otvárací ceremoniál vystriedali scénky a slovo kňaza Dominika Markoša, ktorý sa zameral na tému falošných predstáv o Bohu. Program po svedectvách vyvrcholil spoločnou modlitbou. Sobotný program 4. apríla začal svätou omšou, ktorú celebroval generálny vikár diecézy Mons. Marián Bublinec. V homílii sa mladým prihovoril kňaz Andrej Darmo, duchovný správca a riaditeľ Sekcie pre mládež pri Rímskokatolíckej cirkvi biskupstva Banská Bystrica. Atraktívny chemicko-fyzikálny pokus s balónom, ktorý nafúknem sám a balónom, ktorý nafúka niekto iný, na záver svätej omše zhrnul generálny vikár: „Rozdielom je byť nafúkaný, nafúknutý, a byť naplnený Božím héliom, ktorým je Duch svätý.“ Na štrnástich miestach v Banskej Bystrici čakali na mladých pripravené atraktívne workshopy. Neskôr klasický jednoduchý spoločný obed všetkých účastníkov. Poobedný program bol nabitý svedectvami, modlitbou, hudbou, tancom a obrazom. Dosky pódia rozochveli nielen kroky prednášajúceho kňaza Mariána Kyšku, ale aj tanečníkov divadla ATak s predstavením OKO. Večerný program vyvrcholil po 21:00 h., keď na pódium vystúpil aj diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž, aby mladým odpovedal na otázky.
Diecézne stretnutie mládeže v Banskej Bystrici vyvrcholilo na Kvetnú nedeľu 5. apríla. Diecézny biskup požehnal ratolesti, po čom nasledoval slávnostný sprievod a svätá omša , ktorú biskup celebroval v kostole Nanebovzatia Panny Márie v centre mesta. Mons. Rudolf Baláž mladých povzbudil, aby boli svedectvom nádeje, ktorú majú v živom Bohu. V popoludňajších hodinách zakončila stretnutie mládeže Kvetný víkend 2009 v Banskej Bystrici krížová cesta na Kalváriu na Urpíne, za účasti generálneho vikára Mariána Bublinca. Tohtoročný kvetný víkend bol zároveň príležitosťou na oslavu 10. výročia založenia Diecézneho centra mládeže Maják v Banskobystrickej diecéze.
Prvá voľba prezidenta na Slovensku
Pred trištvrte storočím sa na Slovensku uskutočnila prvá voľba hlavy štátu. Vtedy volil prezidenta parlament zvaný Slovenský snem, ale boli to vlastne voľby bez možnosti skutočnej voľby. "Ak z kandidátov ani jeden nedosiahne 3/5 väčšiny prítomných poslancov, volí sa znova medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov,“ stojí v paragrafe 2 tretej hlavy tejto ústavy. "V tomto prípade na zvolenie stačí jednoduchá väčšina. Historik Milan S. To však nie je celkom tak. Navyše o možnej kandidatúre "baťka“ Škultétyho či niekoho iného nenájdeme v dobovej tlači ani zmienky. Denník Slovák napríklad uverejnil v predvečer prezidentskej voľby jej podrobný program, kde sa o. i. uvádzalo: "11.
Veď hneď po vyhlásení Slovenského štátu (premenovaného ústavou na Slovenskú republiku) sa Tiso stal predsedom vlády. O päť mesiacov neskôr, koncom septembra na zjazde ľudovej strany zvolili Tisa za jej predsedu. Už predtým ju viedol - ako výkonný podpredseda - ale strana chcela zachovať rok smútku po smrti svojho zakladateľa Andreja Hlinku, a preto čakala s voľbou jeho nástupcu. Tiso ponuku obsadiť post hlavy štátu (a zároveň najvyššieho veliteľa slovenskej armády) údajne odmietal. Aspoň to tak tvrdili niektorí Tisovi životopisci v povojnovom exile. "Ten katolícky farárik“ - ako ho neskôr nazýval v úzkom kruhu najvernejších - sa totiž nacistickému kancelárovi a vodcovi Veľkonemeckej ríše čoraz väčšmi pozdával. Veď ako len ochotne súhlasil s účasťou slovenského vojska na vojnovom ťažení Nemecka proti Poľsku!
Hľa, Miklós Horthy sa odmietol zapojiť, Maďarsko zostalo v tejto vojne neutrálne, čo, mimochodom, Hitlera dosť nahnevalo. Podľa niektorých poľských historikov ponúkol Hitler jedinému spojencovi v tomto ťažení ako výraz vďaky i Zakopané, slovenské jednotky sa však napokon z neho stiahli. Führer nepriamo podporil Tisovu kandidatúru, keď mu krátko pred prezidentskou voľbou udelil najvyššie vyznamenanie Veľkonemeckej ríše - Veľkokríž radu Nemeckého orla. Nemecký vyslanec v Bratislave Hans Bernard to prišiel Tisovi oznámiť do vládnej budovy 25. októbra 1939. "Od vášho historického stretnutia s ríšskym kancelárom v marci tohto roku vedie až do dneška priama cesta,“ povedal Bernard pri tejto príležitosti.
Voľby sa teda konali v eufórii, ktorá zavládla na Slovensku po víťaznom poľskom ťažení. Kdekto očakával, že Berlín sa zavďačí Bratislave aj iným spôsobom. V armádnych kruhoch sa začali šíriť „zaručené“ správy o tom, že Hitler prikáže vrátiť Slovensku aspoň niektoré obce obývané prevažne Slovákmi, ktoré pred rokom na základe Viedenskej arbitráže pripadli Maďarsku. Pri jednom jedinom kandidátovi (navyše oficiálne vopred nevyhlásenom, hoci pre mnohých známom alebo aspoň tušenom) strácala predvolebná kampaň akýkoľvek zmysel. Ľudácka tlač sa demokratickým voľbám posmievala. Stranícke a štátne orgány pripravovali prvú voľbu prezidenta ako celonárodnú oslavu či štátny sviatok. Hoci 26. októbra bol štvrtok, školy mali voľno. Bratislavské obchody boli zatvorené, to sa však nevzťahovalo na hostince, reštaurácie a kaviarne.
V novinách a v rozhlase sa v tých dňoch najmä historizovalo a s pátosom oslavovalo. "Po dlhom rade cudzích kráľov, cisárov, monarchov a iných panovníkov, ktorí cez stáročia panovali nad nami,“ napísal spisovateľ Tido J. Niektorí autori išli ešte ďalej a prvého prezidenta nazvali "po Svätoplukovi druhou našou hlavou“. A kto bol Svätopluk? Predsa "prvý slovenský kráľ“! Túto historickú spojitosť mal potvrdzovať ešte aj dátum voľby. Pôvodne sa uvažovalo o 5. októbri, ale nakoniec sa organizátori rozhodli pre 26. október, deň sv. O Staroslovákoch vtedy ešte nebola reč, ani o Slovenoch. Noviny Gardista nazvali prvého prezidenta „otcom i vodcom“.
Alexander Mach - v tom čase nielen hlavný veliteľ HG (najvyšším veliteľom bol Tiso), ale aj šéf Úradu propagandy - rád používal pri tejto príležitosti označenie "budovateľ“. "Azda by znelo blýskavejšie prezident osloboditeľ, prezident tvorca, ale prezident budovateľ je priliehavejšie,“ vysvetľoval Mach. Ďurica tvrdí, že kult osobnosti bol Tisovi cudzí. Ako potom mohol trpieť podobné zveličovanie svojich zásluh už na začiatku vládnutia?
Kráľ, knieža, vladár - samé "monarchizmy“. Pritom ústava prvej Slovenskej republiky pomerne jasne vymedzovala postavenie a právomoci prezidenta. Mohol uzatvárať medzinárodné zmluvy aj bez súhlasu snemu, v niekoľkých prípadoch to však neplatilo - napríklad ak išlo o zmenu štátnych hraníc. Pravda, v kombinácii s ďalšími funkciami získaval Tiso priam absolutistickú moc.
Nezabúdajme, že bol zároveň predsedom "štátostrany“ a že za prezidenta ho volili poslanci Slovenského snemu, ktorí sami boli zvolení nedemokraticky. Voľby do snemu v decembri 1938 sa totiž uskutočnili na základe jednotnej kandidátnej listiny. Po zvolení za prezidenta Tiso síce prestal byť predsedom vlády, ale o tri roky, v októbri 1942, schválil snem zákon o HSĽS , ktorý zaviedol do štruktúry ľudovej strany vodcovský princíp. Jej predsedu premenoval na vodcu, čiže akéhosi slovenského „führera“. Ostatne, zákon už len potvrdil to, čo aj bez neho dlho a bežne platilo v politickej praxi prvej Slovenskej republiky.
Samotný deň voľby prezidenta pripomínal skôr deň jeho inaugurácie, v skutočnosti jedno splývalo s druhým a udialo sa prakticky v tom istom čase. Voľba prebiehala v aule Univerzity Komenského, premenovanej na Slovenskú univerzitu. Na Šafárikovom námestí boli už od 10. hodiny nastúpené vojsko i garda, krojované skupiny zastupujúce obyvateľstvo celého Slovenska. Vo vestibule na oboch stranách dlhého červeného koberca stál čestný špalier z členov HG. Predseda snemu navrhol jediného kandidáta, charakterizoval jeho život a dielo. Potom sa hlasovalo, poslanci odovzdávali lístky v bielych obálkach do urny, ktorá stála pod rečníckou tribúnou. Snem mal 63 členov. Po sčítaní sa ukázalo, že 61 lístkov bolo platných. Tiso bol zvolený za prezidenta jednomyseľne.
Po voľbe sa išlo za Tisom do vládnej budovy. Priviezli ho čoskoro v aute, aby zložil prezidentskú prísahu. "Sviece horia a na krucifix upretými očami prezident republiky svojím cvendžiacim hlasom odriekava slova prísahy za hrobového ticha,“ napísal o tomto akte v podrobnej reportáži denník Slovák. "Snem zvolí nielen prvého občana, ale aj prvého kresťana v našom štáte,“ hlásali 26. októbra titulky novín. Z platnej ústavy totiž vyplývalo, že prezidentom Slovenskej republiky môže byť iba kresťan, v žiadnom prípade nie ateista. Mimochodom, bol to prvý katolícky kňaz na takomto poste v dejinách. (Pápež Pius XII.
Jozef Tiso
Nasledovaný vládnymi limuzínami a početným davom civilov, gardy a vojska vydal sa tento sprievod po Štúrovej ulici, Hlinkovom námestí (dnes námestie SNP) na Hodžovo námestie do čerstvo zrekonštruovaného Grassalkovichovho paláca. Žijúci pamätníci týchto výjavov boli vtedy zväčšia školopovinnými deťmi. Nový prezident sa ešte v ten deň ujal úradu. Tiso ako keby vedel, že sa musí ponáhľať, lebo mu nebude súdené vládnuť až do konca 7-ročného funkčného obdobia prezidenta. O sedem rokov už bude dávno po vojne. Tisa medzitým dovezú v putách z kláštora v bavorskom Altöttingu, kde sa bude ukrývať, cez Prahu do Justičného paláca v Bratislave.
Katolícky biskup Štefan Vrablec ocenil osobnosť prezidenta vojnového Slovenského štátu a kňaza Jozefa Tisa. Prezident, ktorý pred 60 rokmi skončil za spoluprácu s nacistickým Nemeckom na popravisku, by mal byť podľa neho považovaný za poprednú osobnosť slovenského národa. „Vážime si jeho osobu a jeho prácu,“ povedal bývalý bratislavsko-trnavský pomocný biskup, ktorý je v súčasnosti na dôchodku. Dodal, že verejná mienka by mala byť k Tisovi spravodlivejšia. „Prajeme si, (…) aby s vďakou bol zapísaný (…) medzi velikášov nášho národa,“ uviedol biskup. Súčasné vedenie slovenskej rímskokatolíckej cirkvi sa k Tisovi oficiálne skôr nevyjadruje. Po rozsudku smrti v roku 1947 vtedajší biskupi preňho neúspešne žiadali milosť.
Výsledky analýzy by mali dokázať, či ide naozaj o Tisovo telo; známe majú byť o niekoľko dní.