Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Božskému Srdcu Ježišovmu, každý s vlastnou jedinečnou históriou. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich a ich vývoj v priebehu rokov.
Najsvätejšie Srdce a križiacke výpravy: Dejiny a teológia úcty k Najsvätejšiemu Srdcu
Úcta k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu
Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca má v Cirkvi svoju tradíciu. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca.
Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.

Bazilika Sacré-Cœur v Paríži, zasvätená Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990.
Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku.
Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka. Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca.
Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Farári a kapláni
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte.
Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov. Dňa 11. januára 1997 vydali územné rozhodnutie o stavbe fary. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov.
Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala.
Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov.
Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál.
Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove
Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove je významnou dominantou obce. Bol postavený v rokoch 1931 až 1934. 28. júna ho vysvätil otec biskup Ján Vojtašák.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove
Krátka história kostola
V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímskokatolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Ešte pred smrťou požiadal svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, aby zo sumy, ktorú mu odkázal - išlo o 9181 USD - postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo.
Vzhľadom na rôzne prieťahy, vdp. A. Pavčo zaslal prvú časť z odkázanej sumy, zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31. decembra 1923. Ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava a výber dodávateľa stavby. Najmä výber staveniska bol zložitý.
Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov). Zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových. Na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče.
V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov. 28. júna 1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vysvätil vytúžený zábiedovský kostol.
Zvony
V roku 1936 boli za turnus dreva zakúpené zvony. Posvätil ich vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936. Boli tri:
- Najmenší, odliaty v Kremnici v roku 1833, s nápisom „Gloria in excelsis Deo.“
- Stredný, odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás.“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce.
- Najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi.
Obdobie po roku 1989
Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha. Po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca - vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra.
Bola postavená nová zakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovedeľnica, sociálne zariadenie a sklad. Bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou - medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydlaždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom 2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol vysvätený pomocným spišským biskupom Andrejom Imrichom. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie.
Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbarialistov, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.
Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.
Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista - ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa - na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.
Ďalšie sakrálne pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1931 s kaplnkou Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1995.
- Zvonica s kaplnkou v Hámričkách stojí na ulici Zvoničnej v miestnej časti Hámričky. 29.9.1966 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Zvonica pochádza pravdepodobne z prelomu 18. a 19.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Radobici

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Radobici
V rokoch 1949 - 1969 si tu veriaci postavili najskôr kaplnku Božského Srdca Ježišovho, v ktorej sa konali sviatočné bohoslužby. Mala vežičku a dva zvony. Neskôr bola zväčšená a veriacimi občanmi prestavaná na kostol.
V rokoch 1998 - 2001 podľa projektu Ing. arch. Antona Bartáka a pôsobenia ThDr. Ondreja Šmidriaka, PhD. bola započatá najväčšia rekonštrukcia Kostola Božského Srdca Ježišovho v jeho histórii. Iniciatíva vyšla od veriacich ľudí z Radobice, ktorí svojimi modlitbami a finančnými obetami postavili toto nové, veľké dielo. Slávnostnú konsekráciu vykonal 16.septembra 2001 Mons. Rudolf Baláž, diecézny biskup Banskobystrickej diecézy za veľkého počtu veriacich z Radobice a okolia. Z pôvodne malej architektúry kaplnky vznikol krásny, malebný kostol.
Dominantnou časťou presbytéria je socha Božského Srdca Ježiša Krista s majestátnym rozpätím rúk. Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich.
Zvony
Vo veži kostola sú umiestnené dva zvony. Väčší zvon má na páske úderového venca nápis, sčasti deformovaný , resp. jeho odliatie je neúplné. Dá sa však prečítať podstatná časť: DEUS SUPERBIS RESISTIT, HUMILIBUS AUTEM DAT GRATIAM. Text je z epištoly sv. Jakuba (4,6): „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“.
Obvod zvona zdobia štyri drobné siluety anjelov hrajúcich na rôznych hudobných nástrojoch: husle, píšťala, harfa a gajdy. V súvislosti s históriou zvona si občan obce Radobica pán Karol Franc spomína, ako sa zvon dostal do Radobice. Veľký zvon pochádza zo zrušeného kostola z Čiech. Dopravený bol na vlakovú stanicu vo Veľkých Uherciach, odkiaľ ho následne pán Vladislav Košovský konským vozom dopravil do Radobice a lanami ho vytiahli hore na vežu.
Nedávne úpravy
V rokoch 2020 - 2022 bola na kostole vymenená strešná krytina, exteriér kostola sa vymaľoval, vykonalo sa odvodnenie kostola , vymaľovanie interiéru kostola a modernizácia ozvučenia kostola. Pred kostolom vo dvore sa nachádza socha sv.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore
Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste. V rokoch 1949 - 1969 si tu veriaci postavili najskôr kaplnku Božského Srdca Ježišovho, v ktorej sa konali sviatočné bohoslužby. Mala vežičku a dva zvony. Neskôr bola zväčšená a veriacimi občanmi prestavaná na kostol.
Stručná história Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby. Na Orave sa v tom čase postavil kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore. Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.
Základné údaje o kostole:
- Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969.
- Celá stavba trvala 22 mesiacov.
- Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa.
- Kostol má rozmery 36 X 16 m.
- Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11 m.
- Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž.
Kostol bol požehnaný ThDr. Jozefom Ligošom 19. júna 1971. Tým, že 1. júla 1994 otec biskup František Tondra erigoval Oravskú Polhoru za farnosť sa polhorský chrám stal farským kostolom.
Interiér kostola
V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci. Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža.
Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška. Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody.
Obnova kostola
Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra. Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk.
Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu. Celodenná adorácia pred Eucharistiou podľa rozpisu v diecéze: 28.máj, 13. august, 13.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Žiari nad Hronom
Stavba kostola bola realizovaná v rokoch 1999-2001 dekanom ICLic. Kostol má tvar kruhu. Jeho kapacita je 600 miest, z toho 420 miest na sedenie. V presbytériu kostola dominuje okrem hlavného oltára, socha Sedembolestnej Panny Márie. Veža kostola je vysoká 28 metrov, zakončená krížom. Dňa 22. 09. 2001 bol kostol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Skorušine
Moderný rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v rokoch 1992-1996 svojpomocne veriacimi obce. Základný kameň kostola posvätil pápež Ján Pavol II. v roku 1995 (1.júla) v Šaštíne-Strážach pri príležitosti druhej návštevy Slovenska. Autorom projektu je Ing. arch. Tibor Zendek, interiér navrhla Ing. arch. Lýdia Pšenčíková, travertínové sochy v interiéri kostola vyhotovil kamenár Vít Pacalaj z Bratislavy a drevené prvky rezbár Vladimír Šimík.
Je to moderná jednoloďová stavba s vežou, v ktorej sú umiestnené 4 zvony. Kostol má kapacitu približne 600 osôb, z toho je 140 miest na sedenie. Kostol bol vysvätený 9.júna. Oltár kostola, ambona a svätostánok sú vytesané z kameňa a znázorňujú osoby Najsvätejšej Trojice. Oltár má tvar srdca (Boh Syn - z lásky k človeku sa obetoval), svätostánok má podobu ruky (Boh Otec - Stvoriteľ) a ambona pripomína holubicu (Boh Duch Svätý). Všetky tieto prvky sú dielom Lýdie Pšenčíkovej a Víta Pacalaja.
Za nimi v strede je veľká drevená socha Ježiša Krista s rozopätými rukami, po jej boku sú menšie drevené sošky Panny Márie a svätého Jozefa. Na bočných stenách lode kostola sú moderné drevené plastiky znázorňujúce 14 zastavení krížovej cesty od Vladimíra Šimíka. Pod kostolom pri parkovisku sa nachádza drevený kríž a nad kostolom lurdská jaskyňa.
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v Bukovej
Návrh bol zrealizovaný najskôr vo forme drevenej makety, ktorú zhotovil, rovnako ako aj základný kameň p.Jozef Ondruš a v tom istom roku bol predložený na schválenie, na stretnutí dôchodcov obce Buková. Niektorým sa táto myšlienka páčila, iným nie. Ale nakoniec bol projekt schválený a mohlo sa začať s jeho realizáciou. Zámienkou na jeho uskutočnenie bol príchod nastávajúceho Jubilejného roka 2000.
Bol to čas, kedy si Cirkev pripomínala najväčšiu udalosť dejín - príchod Boha medzi hriešne ľudstvo. Dňa 20.augusta 1999, v areáli Kostola Navštívenia Panny Márie a Domu nádeje, bol zasadený a následne 22.augusta slávnostne posvätený základný kameň Kaplnky Božského Srdca Ježišovho. Hoci výstavba Kaplnky Božského Srdca Ježišovho trvala iba 37 dní, samotná realizácia projektu bola náročná, pretože počas prác na stavbe bol odcudzený stavebný materiál; našlo sa veľa dobrodincov, ale aj odporcov tohto diela, a tiež sa tu vystriedalo nemalé množstvo dobrovoľníkov, ktorí mu nezištne venovali svoj čas a sily.
Kristus je živý a stále s nami vo sviatostiach Cirkvi, a najmä pod spôsobom chleba a vína v Eucharistii. Nad samotnou sochou Pána Ježiša je nápis: Božské Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami! Logo Jubilejného roka symbolizuje päť štylizovaných farebných holubíc zlúčených do jedného celku (zastupujúcich päť svetových kontinentov) položených na farebnom kríži, svetlomodrý kruh potom zastupuje vesmír.
Pri príležitosti 20.výročia posvätenia Kaplnky Božského Srdca Ježišovho (r.1999-2019), boli vydané pamätné obrázky s nasledujúcou modlitbou: „Spomeň si, ó, Ježišu, tichý a pokorný Srdcom, že nikdy nebolo počuť, že by si niekoho odvrhol alebo bez pomoci prepustil, keď sa v akejkoľvek potrebe k Tvojmu preláskavému Srdcu utiekal. Touto dôverou povzbudená i ja s k Tebe utiekam, najsladší Ježišu, obťažená biedami, k Tebe sa ponáhľam vo svojich ťažkostiach, do Tvojho svätého Srdca sa skrývam. Buď mi na pomoci v mojich potrebách teraz i vždycky, ale nadovšetko v hodinu mojej smrti. Ó, Ty milosrdné, láskavé a presladké Srdce Ježišovo.
tags: #rimskokatolicky #kostol #najsvatejsieho #srdca #jezisovho