Slovenské pranostiky: Múdrosť našich predkov v predpovediach počasia

Poznáte naše najznámejšie pranostiky? Medardove, katarínske pranostiky, psie dni, trojkráľová alebo hromničná zima… Istotne pozná každý z vás aspoň niektoré z ľudových pranostík, ktorými sa naši predchodcovia riadili pred vznikom meteorológie pri predpovedaní počasia. Mnohé vo forme veršov na lepšie zapamätanie. Najviac sa spájajú práve s bláznivým aprílom. Vybrali sme pre vás na každý mesiac roka tie najznámejšie či najpopulárnejšie!

Pranostiky sú charakterizované ako ustálené výroky vyjadrujúce poznatky o počasí a prírodných javoch. Formulovali ich naši predkovia na základe dlhoročných pozorovaní predvídateľných trendov v počasí.

Veľké uznanie pranostikám vyjadrila meteorologička Miriam Jarošová. „Pranostiky sa v minulosti používali ako snáď jediný zdroj pre predpoveď počasia. Sú dedičstvom bývalých generácií. Nemôžeme sa diviť, neboli možnosti zakúpiť si malú meteo-staničku, ako je to dnes.“ Odrážajú pozorovací talent aj šikovnosť.

Pranostiky podľa mesiacov

Poďme sa pozrieť na pranostiky, ktoré sa viažu k jednotlivým mesiacom v roku:

Január

• Ako na Nový rok, tak po celý rok.
• Aký január, taký jún.
• Čo január zazelená, to máj spáli.
• Jesli vlci a líšky v januári vyjú, to znamená tuhú zimu.
• Keď je január studený a mrazivý, poľu a ľuďom je priaznivý.
• V januári mráz teší nás. V januári voda, to je večná škoda.
• Na začiatku roka, keď sú mokré časy, od hnevu si vinár bude šklbať vlasy.
• Keď sa rok so zimou a snehom začína, sľubuje dosť chleba, ale málo vína.
• Keď je január biely, november je zelený.
• Keď včely v januári vyletujú, to nedobrý rok ohlasujú.
• 1.1. Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med. Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu. Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
• 6.1. Na Tri krále mnoho hviezd, mnoho zemiakov.
• 25.1. Ak do svätého Pavla zima dobre vláda, až svätý Jozef (19.3.) oteplie marec.

Február

• Keď sa cez fašiangy mačka na slnci vypeká, potom ale v pôste za kachle uteká.
• Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
• Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
• Ak je február mierny, je jarný čas biedny.
• Keď je suchý február, je mokrý august. Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
• Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
• Keď únor (február) vodu spustí, v ľad mu ju brezeň (marec) zhustí.
• 2.2. Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a pšenice. Keľo je na Hromnice odmäk, teľo po Hromnici tuhá zima. (Hromnice je deň viazaný tradične so sviatkom s koreňmi v predkresťanskej staroslovanskej kultúre, dnes je v kalendári tento deň spojený s menami Erik a Erika). Na Hromnice o hodinu více (kratšie noci, ráno konečne viac svetla). Keď sú na Hromnice snežné povetrnice, objaví jar skoro usmievavé líce. Ak je Hromničná Panna Mária mrazovitá, bude skorá a teplá jar. Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
• 6.2. Ak si na Dorotu škovran pospevuje, zima na Mateja (24.2.) bekeš (kožuch) mu vyduje.
• 14.2. Na svätého Valentína zima siliť sa počína.
• 24.2. Raduj sa hospodár, Matej ľady láme. Ak nemá čo lámať, ľady v marci máme.

Marec

• Marcový sneh jed, aprílový hnoj.
• Studený marec, mokrý máj - bude humno ako raj.
• Koľko ráz sa hustá v marci hmla zjavuje, toľko hrmavíc na leto prorokuje.
• Keď je marec daždivý, bude suché leto Keď je marec teplý, apríl je chladný.
• Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcovô slnko hreje.
• Marec bez vody, apríl bez trávy.
• 7.3. Na sv. Tomáša sneh mäkne a je z neho kaša.
• 9.3. Aký je deň na Františka, taký bude celý mesiac.
• 19.3. Koľko dní pred Jozefom teplo, toľko po ňom zima. Ak je na Jozefa mráz, bude hojne ovocia. Ak sa do Jozefa s vetrom sneh vyduje, peknú k Veľkej noci chvíľu prorokuje.

Apríl

• Neraduj sa veľmi v prekrásnom apríli, obyčajne býva za ním máj nemilý.
• Teplý dážď v apríli vzácnejší nad mannu, sľubuje žeň dobrú, jeseň požehnanú.
• Apríl zimný daždivý, úroda nás navštívi.
• Ak apríl pekný, máj bude ružový. / Ak je v apríli krásne, čiste, bude máj nepríjemný iste.
• Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude málo krmu a suché leto.
• Apríl v daždi, máj v kvete.
• Čo si duben (apríl) zazelení, kveten (máj) mu to spáli, čo si kveten zazelení, červeň (jún) mu to háji.
• 1.4. Ak prší prvého apríla, býva mokrý máj.
• 24.4. Čo do Ďura narastie, to po Ďurovi skape.

Máj

• Ak na nebi v máji často búrka vstáva, potom celé leto tuhé vetry máva.
• Chladný máj bez mraku gazdovi je milý, bude mnoho sena, bez chyby v obilí. Chladný máj pre ovocie raj.
• Keď v máji neprší, jún sucho dovŕši.
• Studený máj - v stodole raj. Suchý máj - skúpy rok. Májové blato - pre hospodára zlato.
• Z mokrým májom ide suchý jún, za suchým májom ide mokrý jún.
• 1.5. Májová kvapka za dukát stojí. Teplý máj - daždivý jún. Ak na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne.
• 12.-14.5. Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli. (Pankrác, Servác, Bonifác, ľadoví muži: 12.-14.5.)
• 13.5. Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu.

Jún

• Daždivý jún celé leto pokazí.
• Po Medarde ostrá zima už nechodí, ani mráz vinici viacej neuškodí.
• 6.6. Na sv. Norberta už ide zima dočerta.
• 8.6. Medardova kvapka 40 dní kvapká.
• 24.6. Kukučka po Jánovi keď si ešte kuká, do ceny vám pôjde všetko, najmä múka.
• 29.6. Na Petra, Pavla keď je deň jasný, rok úrodný bude istý.

Júl

• Chladný júl celé leto ochladí.
• Aký júl, taký január.
• 2.7. Keď prší na Počatie Panny Márie, tak bude pršať 40 dní.
• 4.7. Sv. Prokop koreň podkop.
• 13.7. Margita muchám vrece rozväzuje.
• 20.7. Na svätého Eliáša je dopoludnia leto, popoludní jeseň.
• 25.7. A je teplý svätý Jakub - studené sú Vianoce. / Aký je čas na Jakuba popoludní, taký by mal byť po Vianociach. / Koľko mračien na Jakuba, toľko sňahu v zime. / Okolo Jakuba často manna padá, po lipovom kvete, tú si včela hľadá.

August

• V auguste veľké rosy zvestujú pekné časy.
• Aký je v auguste deň, taká má byť i celá jeseň. (Aký je august posledný deň, taká má byť celá jeseň.)
• Keď je v prvom augustovom týždni teplo, bude biela zima.
• 4.8. Keď sa potí Dominik, Marek bude v kožuchu.
• 10.8. Keď je na Vavrinca pekná, teplá chvíľa, nastane i jeseň sedliakovi milá.
• 24.8. Aký Bartolomej, taká celá jeseň.
• 28.8. Ako je teplo na Augustína, taká chladná bude Katarína.

September

• Aké je počasie v prvých dňoch septembra, také bude celý mesiac.
• Ak sa osy v septembri tlačia do príbytkov, prorokujú tuhú zimu.
• Septembrový dážď poliam potrava, vinohradom otrava.
• 4.9. Keď Rozália kvety páli, Lucia kvetmi pomaľuje obloky. (13.12.)
• 8.9. Panny Márie narodenie, lastovičiek rozlúčenie.
• 21.9. Po Matúši čiapka na uši.
• 29.9. Ak sú do Michala vtáci doma, nebude tuhá zima. / Keď na Michala prší, nebude veľkej zimy do Vianoc. / Keď ešte hrom bije okolo Michala, nebude do Vianoc žiadna zima stále.

Október

• Dobre je, keď v októbri list zo stromu padá, ten rok požehnaný cestu si hľadá.
• Keď v októbri prídu tuhé mrazy, v januári zima málo nás obrazí.
• Ak si hľadá sedliak v októbri kabanicu, neuvidí potom na jar húsenicu.
• Búrka v októbri - rozmarná zima.
• Ak skoro v októbri sneh napadá, bude mäkká zima.
• Keď je v októbri mnoho sršňov a osí, bude dlhá zima.
• Za bielym októbrom nasleduje zelený február, za zeleným októbrom biely február.
• 15.10. Po sv. Tereze mráz po strechách lezie.
• 22.10. Keď na Sergeja vetry dujú, po celú zimu nás navštevujú.

November

• Ak v novembri sneh padá do blata, bude na ozimnom poli veľká strata.
• Keď začiatkom novembra sneží, máva ten sneh výšku veží.
• Na začiatku novembra sa teplo so zimou háda.
• Novembrové slnko na zem nevidí.
• Ak kvitnú v novembri stromy, bude zima trvať až do mája.
• 2.11. Keď je na všetkých svätých mokro, môžeme čakať mnoho snehu. / Keď na deň Všech svätých prinesie zimu, tak Martin (11.11.) prinesie leto.
• 11.11. Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. / Svätý Martin chodí na bielom koni. Ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. / Ak hus o Martine už po ľade chodí, zas okolo Vianoc v kaluži sa brodí.
• 25.11. Katarína na ľade, Vianoce na blate.
• 30.11. Biely Ondrej, zlý rok. / Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží… o Gregore potom do potoka beží.

December

• V studenom decembri zem snehom prikrytá, dáva budúceho roku hodne žita.
• Keď v decembri mrzne, sneží, úrodný rok za tým beží.
• V decembri si ešte zima robí žarty, ale v januári už kraľuje.
• Aká zima v decembri, také teplo v júni.
• Mierny december, mierna celá zima.
• Na suchý december nasleduje suchá jar.
• 1.12. Keď je 1.december mokrý, veští miernu zimu.
• 6.12. Na sv. Mikuláša už je všetka zima naša. /Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo.
• 13.12. Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
• 24.12.-25.12. Biele Vianoce, zelená Veľká noc. Čierne Vianoce, biela Veľká noc. / Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí.
• 26.12. Keď sv. Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.

Pranostiky pre jednotlivé ročné obdobia

Jar

• Jaro priazeň, leto trýzeň.
• Keď sa z jari na poli mokré miesta ukazujú, suché leto predpovedajú.
• Keď na jar poletuje veľa pavučín, bude horúce leto.
• Keď lastovičky priletia skoro, bude dlhá jar.

Leto

• Mokrá jar a mokré leto pritiahnu za sebou obyčajne jasnú jeseň.
• Nijaké leto, nijaká zima.
• Horúce leto, studená zima.
• Lepšie jedno leto ako sto zím.

Jeseň

• Za peknou jeseňou nasleduje tuhá zima a úrodný rok.
• Dlhá jeseň, krátka zima.
• Aká jeseň, taká jar.
• Keď na jeseň divé husi letia nízko, bude skoro zima.
• Eď sú vysoké mraveniská, bude chladná jeseň a dlhá zima.

Zima

• Suchá zima, suché leto.
• Dlhá zima, krátke leto.
• Čím skorej sa počne zima, tým skorej i prejde.
• V zime jasné hviezdy na oblohe predpovedajú mráz, v lete pekný deň.

Pranostiky počas týždňa

• Dobrý deň pozná sa už od rána.
• Aký bude deň do večera, ukáže počasie o deviatej predpoludním.
• Aké je počasie na prvého, také bude celý mesiac.
• Keď v pondelok dážď padá, celý týždeň bude blata hromada.
• Keď sa v piatok leje, v sobotu sa slnko smeje.
• Aký piatok, taká nedeľa.
• Keď cez týždeň prší a prší, Panenka Mária v sobotu plienky suší.
• Keď je v nedeľu búrka, neodchádza do štvrtka.
• Zapálené veterné zore predpovedajú vietor, ranné dažde.
• Keď sa v pekný deň blýska, príde obdobie sucha.
• Keď si sliepky perú perie v prachu, keď vyletujú na plot, bude pršať.
• Keď lastovičky lietajú nízko nad zemou, bude zima.

Pôvod a šírenie pranostík

„Pred vznikom meteorológie ako vedy, ktorá dokáže poskytovať aj predpovede počasia, boli ľudia odkázaní pri odhade budúceho stavu počasia len na odpozorované súvislosti. Tieto súvislosti sa pokúšali sformovať do slovných popisov a tie poznáme ako pranostiky,“ vysvetľuje Mgr. Jozef Csaplár, riaditeľ úseku Centrum predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu.

„Spočiatku sa šírili len ústne a asi preto ich formovali často do veršov. Po rozšírení a zlacnení kníhtlače sa stali obľúbenou súčasťou kalendárov, ktoré si kupovali naši prevažne roľnícki predkovia v prechádzajúcich storočiach - predpokladali, že im pomôžu pri organizácii práce na poliach, respektíve vonku. To spôsobilo, že sa udržali v povedomí ľudí dodnes, hoci ich hodnota z hľadiska predpovedania počasia je v drvivej väčšine mizivá. Navyše sú niektoré pranostiky formulované tak, že pre moderného človeka nespojeného s roľníctvom sú málo zrozumiteľné.“

Keďže sa pranostiky šírili naprieč krajinami a hranicami už v minulých storočiach, nedá sa celkom vystopovať ich pôvod. Keď preberali slovenskí zostavovatelia kalendárov pranostiky zo zahraničia, zrejme ich modifikovali na slovenské podmienky. Iné vznikli alebo si ich upravili naše praprababičky a prapradedovia, ktorí na ne boli odkázaní. Tak či tak sa stali pranostiky súčasťou nášho jazykového a kultúrneho dedičstva a ako aj samotný Csaplár priznáva, majú svoju hodnotu.

„Meteorológovia SHMÚ v súčasnosti používajú ľudové pranostiky na spestrenie a osvieženie svojich informácií a predpovedí počasia. Preto si v minulosti naši meteorológovia obstarali pár publikácií, z ktorých pre daný dátum alebo mesiac, či ročné obdobie niektorú z nich vyberú a odprezentujú ju spolu s predpoveďou,“ prezrádza Csaplár.

Platnosť pranostík a klimatické zmeny

„V podstate existuje len niekoľko pranostík, ktoré odrážajú dlhodobý obvyklý priebeh počasia. Napríklad pranostiky o tzv. zamrznutých svätých odzrkadľujú obvyklý, ale nie stopercentný nástup ochladenia v strednej Európe, ktoré prináša obávané prízemné mrazy - nie s presnosťou na deň alebo týždeň, akú deklarujú.“

„Potom tu sú medardovské pranostiky, ktoré poukazujú na ďalšiu vlnu ochladenia, resp. daždivého počasia na konci jari a začiatku leta. Ale opäť toto ochladenie a zrážková činnosť nenastáva každý rok, netrvá 40 dní a nespúšťa sa v rovnakom dátume alebo týždni,“ upozornil Csaplár.

„Rovnako je fungujúca pranostika „Na Adama a Evu, čakajme oblevu“. Ako na potvoru práve v období Vianoc k nám prichádza oteplenie. Aj Traja zmrznutí, aj vianočné oteplenie majú korene vo všeobecnej cirkulácii atmosféry v našej oblasti a nedá sa s tým nič robiť. Pranostiky v našom podnebnom pásme naozaj reagovali na pravidelné zmeny v prúdení vzduchu…Pranostika „Medardova kvapka, 40 dní kvapká“ je pravdivá informácia o prenikaní chladnejšieho vzduchu k nám v júni a jeho kondenzácii nad naším územím do častých prehánok a búrok. Má to racionálny základ,“ pridáva Jarošová.

„Ale kvôli prebiehajúcej klimatickej zmene je toto krátke oteplenie ťažšie identifikovateľné. Spomínam si aj na pranostiky o trojkráľovej zime začiatkom januára alebo hromničnej zime začiatkom februára, keď majú vrcholiť mrazy. Ale prax to v poslednom období len zriedkavo potvrdí,“ dodáva Csaplár.

tags: #boh #dava #dazd