Drevený kostol svätého Michala je gréckokatolícky kostol, ktorý pôvodne stál v obci Kožuchovce. Dnes je tento kostolík súčasťou expozície Východoslovenského múzea v Košiciach.
Kožuchovce sa rozprestierajú v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline severného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške 350 metrov nad morom. Najvyšší vrch v extraviláne obce je Pacutová s výškou 594 m n. m.
História obce Kožuchovce a jej obyvateľov
Prvá známa písomná zmienka o Kožuchovciach pochádza z urbáru makovického panstva z roku 1618. Na začiatku 17. storočia postavil prvý dom v obci šoltýs podľa zakúpeného práva. V rokoch 1712 - 1714 sa Kožuchovce vyľudnili. V roku 1787 mala obec 18 domov a 139 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 175 obyvateľov. V roku 1880 počet obyvateľov poklesol na 72, no o 50 rokov neskôr, v 20. storočí, ich už bolo 175.
Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, prácou v lesoch a často odchádzalo na sezónne práce do južnejších stolíc. Počas prvej ČSR sa mnohí vysťahovali. V obci sa nachádzal mlyn a liehovar. Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánske hnutie pôsobiace v okolí. V roku 1947 sa časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR. Na pozemkoch presídlencov boli v roku 1958 založené štátne majetky.
Erb a Vlajka obce
Súčasný erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 9. mája 2006. Heraldická kompozícia erbu symbolizuje tradičné zamestnanie obyvateľov obce, podľa odtlačku historického pečatidla obce z polovice 19. storočia, a architektúru pôvodného dreveného kostola. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka obce pozostáva zo piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6), zelenej (2/6), bielej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi.
História dreveného kostola svätého Michala
Drevený kostolík bol dokončený v roku 1741 a zasvätený bol svätému Mikulášovi. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie bolo použité jedľové drevo, pričom škáry sú utesnené ľanovou kúdeľou. Rezbárska výzdoba ikonostasu je zhotovená z lipového dreva. V roku 1875 bol celý interiér objektu vyzdobený nástennými maľbami.
Kvôli drevenej konštrukcii mal kostol kratšiu životnosť. Už začiatkom 20. storočia bol tak schátralý, že sa prestal používať a začala sa stavba nového, murovaného kostola. Väčšina cenností bola prenesená do nového kostola, ale ikonostas s pripevnenými ikonami ponechali na pôvodnom mieste.
Rozpadávajúcemu sa kostolíku hrozilo zbúranie, ale vďaka zásahu Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. V roku 1927 o kostol prejavil záujem vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach JUDr. Josef Pollák. Onedlho na to sa konala jeho demontáž, ktorá sa uskutočnila v októbri 1927. Práce sa počas procesu zakresľovali, fotografovali, a každý kus drevenej konštrukcie kostola sa očísloval a popísal.
Drevené prvky boli zhromaždené v sklade a povozmi dopravili cez horu do Ladomírovej, kde boli naložené na nákladné autá. Za historickou budovou múzea poskladali označené drevené prvky na vopred pripravený kamenný sokel. Počas demontáže boli zdokumentované aj tie časti kostola, ktoré boli úplne zničené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Pôvodnú rozpadávajúcu sa šindľovú krytinu nahradili novými šindľami, na základe vzoru pôvodných. Vnútornú maľovanú výzdobu reštauroval František Ženíšek mladší.
Po ukončení týchto stavebných prác bol skompletizovaný pôvodný ikonostas a doplnené voľne zavesené ikony a kríž. V lodi je umiestnená jedna drevená lavica. Rekonštrukčné práce boli ukončené 12. augusta 1928 a presťahovaný kostolík bol sprístupnený návštevníkom pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Drevený kostolík z Kožuchoviec sa stal expozíciou a v roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Kostol má charakteristické členenie na tri časti - svätyňu, loď, babinec a tri kupole, tvoriace strechu. Každá kupola má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, orientovaná na juhovýchod, je priestorom pre oltár, oddeleným od lode ikonostasom. Loď kostola má dve okná na južnú stranu, vchod do kostolíka je cez západnú časť - babinec. V roku 1959 bola strecha pokrytá novými šindľami.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo zrejmé, že je nevyhnutné kostol opäť reštaurovať. Ukázalo sa, že impregnačný prostriedok (karbolíneum), použitý na konzerváciu exteriérovej drevenej hmoty, zároveň poškodil polychrómované vrstvy v samotnom interiéri kostola. Do interiéru kostola sa nemohli znovu umiestniť polychrómované časti ikonostasu, maľované medailóny a ikony, pretože výpary s obsahom dechtu by spôsobili ich kompletný zánik.
Výzdoba interiéru kostola
Na severnej strane je veľkolepá scéna Posledného súdu. Samotná scéna Krista, po bokoch s Pannou Máriou a svätým Jánom, skupinky anjelov s dušami spasených a čertov s hriešnikmi sú komponované podľa zaužívaného vzoru. Nad scénou Súdu sú dve skupinky - apoštoli a proroci. Výzdoba južnej strany je obmedzená okienkom. No našli sme tu výjav Krst Krista v Jordáne, v západnej Vzkriesenie, oba výjavy boli zasadené do krajiny. Ostatné plochy boli zdobené rastlinným a geometrickým motívom.
Východnú stenu lode tvoril ikonostas - v medailónoch cárskych dverí sú Matka Božia s dieťaťom a svätci. Štyri ikony pôvodne z 18. storočia boli umiestnené na ploche medzi tromi dverami - Matka Božia s dieťaťom, Kristus - učiteľ, sv. Mikuláš biskup ale aj ikona Pokrov. Horný pás bol zaplnený postavami dvanástich apoštolov, uprostred s Kristom. V kupole nad ikonostasom bol maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy. Na ostatných troch plochách kupoly boli postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. Čas vzniku malieb sa datuje do roku 1785.
Na východnej stene kostola bola postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli namaľované postavy štyroch cirkevných otcov, inak tu prevládala ornamentálna rastlinná výzdoba. Západná stena bola zdobená výjavom zo Starého zákona, navzájom oddeleným ornamentálnym rámovaním (Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja) a výjavom roľníka, pracujúceho na poli.
Okrem kostolíka sú v záhrade za hlavnou budovou VSM umiestnené tiež dve iné drevené stavby - zvonica a vyrezávaná brána. Zvonica pochádza z obce Mineraľnoje na Ukrajine a do záhrady múzea bola premiestnená v 20. rokoch 20. storočia.
Kostolík Pominovec
Drevené kostoly v okolí Svidníka
Ak zatúžite po spoznávaní drevených kostolíkov a krásnej prírody, vaše kroky by mali viesť do blízkeho okolia mesta Svidník. Severovýchodné Slovensko je rajom drevených kostolíkov. Nachádza sa tu hneď niekoľko takýchto vzácnych historických pamiatok. V obci Krajné Čierno stojí starodávny drevený kostolík zasvätený sv. Bazilovi Veľkému - jednému z najvýznamnejších východných svätcov.
Medzi ďalšie zaujímavé drevené kostoly v okolí patria:
- Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Hunkovciach
Tabuľka: Základné informácie o obci Kožuchovce
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Nadmorská výška | 350 m n. m. |
| Prvá písomná zmienka | 1618 |
| Počet domov v roku 1787 | 18 |
| Počet obyvateľov v roku 1787 | 139 |
| Počet domov v roku 1828 | 22 |
| Počet obyvateľov v roku 1828 | 175 |