Obyvatelia Slovenskej republiky (SR) si každoročne 1. novembra pripomínajú Sviatok všetkých svätých. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) v októbri 1993 vyhlásila 1. november za deň pracovného pokoja. Na druhý deň 2. novembra slávia cirkvi Spomienku na všetkých verných zomretých, tzv. Dušičky.
Medzi najvýznamnejších svätcov, ktorí sú spätí so Slovenskom, patria:
- Svätí Cyril a Metod
- Svätý Gorazd
- Svätý Svorad-Andrej a svätý Benedikt
- Svätí traja košickí mučeníci
- Blahoslavená Sára Salkaháziová
- Blahoslavený Pavel Peter Gojdič
- Blahoslavený Dominik Metod Trčka
- Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová
- Blahoslavený Vasiľ Hopko
Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto osobností.
Svätí Cyril a Metod
S najväčšou pravdepodobnosťou boli bratia. Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami. Sv. Cyril zomrel v gréckom kláštore v Ríme 14. februára 869, sv. Metod sa opakovane vrátil na Veľkú Moravu a pomáhal pri šírení kresťanstva.
Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov. Slovenská republika si 5. júla pripomína sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Svätí Cyril a Metod
Svätý Gorazd
Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa. Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla.
Svätí Svorad-Andrej a Benedikt
K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom. Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.
Svätí Svorad a Benedikt
Svätí traja košickí mučeníci
Svätí traja košickí mučeníci (sv. Marek Križin - sv. Melichar Grodecký - sv. Štefan Pongrác) boli umučení na začiatku 17. storočia. Na začiatku 17. storočia sa stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval. Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II. 2. júla 1995.
Blahoslavená Sára Salkaháziová
Blahoslavená Sára Salkaháziová sa narodila 11. mája 1899 v Košiciach. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 zavraždili. Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič a Dominik Metod Trčka
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 a zomrel 17. júla 1960. Blahoslavený Dominik Metod Trčka sa narodil 6. júla 1886 a zomrel 23. marca 1958. Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra v Ríme.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916. Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.
Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1990 rehabilitoval. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
Blahoslavený Vasiľ Hopko
Blahoslavený Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 a zomrel 23. júla 1976. V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
V Hrabskom si pripomenuli 75. výročie biskupskej vysviacky Vasiľa Hopka
Blahoslavený Vasiľ Hopko