Advent má svoju krásnu atmosféru, ktorá na nás pôsobí svojou silou pokoja a stíšenia sa. Sviatkom Lucie však začína pôsobiť aj jeho kúzlo. Prichádza 12 dní, ktoré v sebe nesú symbolicky 12 mesiacov nadchádzajúceho roka.
Každý deň od Lucie si môžeme zapísať svoje pocity a zážitky z prežitého dňa, poznačiť počasie, či zapísať priania a sny do ďalšieho roka. Tento rituál sa úžasne robí s deťmi, stačí trochu tvorivosti a ten ďalší rok môžete mať plný zábavy, keď budete pozorovať, či sa veštby a predpovede medzi Luciou a Vianocami napĺňajú.
Deň Lucie a stridžie dni
Deň Lucie bol najvýznamnejším stridžím alebo ako sa tiež nazýval krížovým dňom. Ešte pred zavedením gregoriánskeho kalendára pripadal deň Lucie na deň predchádzajúcim Vianociam. Napriek tomu, že sa medzi ľuďmi hovorilo o Lucii ako najväčšej zo všetkých bosoriek, kresťanská legenda hovorí o sv. Lucii mladej mučeníčke ako ochrankyni pred čarodejnicami.
Viera, že na Luciu tancujú strigy na krížnych cestách viedla ľudí už predvečer tohto dňa k ochrane. Dospelý aj deti jedli na večeru chlieb s cesnakom, robili si s ním krížiky na čelo, bradu, sluchy, zápästie, aby sa lepšie ochránili.
Cesnak dávali jesť aj dobytku, verili, že tak bude ochránený pred strigou. Rovnako účinným prostriedkami na ochranu bol dym z posvätených bylín, snop slamy do dverí, či posvätená "trojkráľová" krieda, ktorou sa robili kríže na dverách domov a stajní. Pri tejto činnosti sa odriekalo: "Ve meno boha, otca, i syna ..."- text modlitby musel vystačiť na obchôdzku všetkých dverí.
Mlieko a mliečne výrobky boli základom mnohých pokrmov , ktoré slúžili aj ako zárobok pri ich predaji. Preto sa chránil aj dobytok a po zotmení sa nesmelo z domu nič vyniesť a hlavne nie mlieko. Mohla by ho totiž zobrať bosorka. Ak bol naozaj výnimočný dôvod, mohlo sa mlieko preniesť so štipkou soli- tá mala ochranné účinky.
Platilo veľa zákazov,od Lucie sa nesmelo priasť, šiť, ani párať perie. Keď pri obchôdzke našli gazdinú pri tejto činnosti, perie jej rozfúkali alebo odniesli. Rovnako sa nesmel prenášať oheň a do cudzieho domu nesmela vojsť žiadna žena.
Tradičné boli aj obchôdzky pastierov, ktorí obchádzali dediny a vytrubovali na pastierskych trúbach. K nim sa pridali aj muži, mládenci a chlapci, ktorí trúbili na rohoch, pískali na píšťalkách, či zvonili kravskými zvoncami. Spolu robili veľký hluk, aby odplašili zámer bosoriek ísť škodiť ľuďom do dediny.
Biele ochrankyne
V niektorých oblastiach Slovenska chodili v predvečer Lucie po domoch dievky alebo ženy v spodných sukniach , zahalené do bielej plachty, aby ich nebolo poznať. Tvár mali zamúčenú alebo prikrytú šatkou, sitom a nosili so sebou husacie krídlo, štetku alebo košík s prázdnym vretenom. Niekde chodila jedna Lucka, inde viaceré.
Na Orave a Kysuciach s nimi chodila cigánka, ktorá žartovne veštila dievčatám z ruky. Vymetali všetky kúty, ometali pavučiny a sporák. Kúty označili cesnakových krížikom alebo symbolicky vytreli vápnom. Na obchôdzkach po domoch dostávali sušené ovocie, jabĺčka a strukoviny.
Tento krásny zvyk obchôdzok tichých a bielych Lucii, môžeme podporiť a znovu dostať do povedomia detí aj my. Dobré susedky, sídlisková komunita, či miestny súbor alebo folklórna skupina môže byť práve udržiavateľom tejto tradície. Stačí vytiahnuť staré dobré plachty od babičiek, zabezpečiť pierka a symbolická ochrana našich domácností a priestorov môže začať.
Mágia lásky, hojnosti, počasia
Príležitosť ako strhnúť pozornosť dievčat z moderného sveta k tradícii sú rôzne ľúbostné veštby, ktoré boli na deň Lucie vykonávané v každej dedine. Veštenia z halúzkami, papierikmi, či varením halušiek sa robili od Kataríny, na Ondreja, či Barboru.
Mágia lásky Od Lucie do Vianoc
s jabĺčkom
- "Každé ráno alebo večer odhryzni z jablka ešte pred východom alebo západom slnka. Na Štedrý večer pri zvonení choď pred dom a dojedz zvyšok jablka. Ktorého muža prvého zazrieš, jeho meno, bude aj meno tvojho nastávajúceho. Ak ho nepoznáš, spýtaš sa na meno. Ak začne jablko hniť, svojej svadby sa nedožiješ."
- "Daj do vody jabĺčko a každý deň sa v nej umy. Na Štedrý deň si ho zober do kostola, keď sa budeš vracať z kostola, dojedz zvyšok jablka a dobre pozeraj, ktorý muž ti pôjde oproti ako prvý, podľa neho spoznáš meno svojho muža."
s vajíčkom
"Do Štedrého večera si ukry vajíčko znesené na Luciu. Po celodennom pôste vylej bielok do studenej vody a po návrate z kostola budeš vidieť podľa tvaru zamestnanie tvojho budúceho muža."
s lístočkami
"Ráno na Luciu si priprav 13 papierových lístkov, na dvanásť napíš mužské mená, trinásty nechaj prázdny. Lístky poskrúcaj. Od toho dňa každý deň jeden spáľ. Ráno na Štedrý deň spáľ predposledný a posledný si otvor večer. Meno na lístku patrí tvojmu mužovi. Ak ostal lístok prázdny budúci rok sa nevydáš."
Naše mužské pokolenie malo od Lucie do Vianoc najlepšiu príležitosť konečne zistiť, ktorá z dedinských žien, či dievok je bosorka. "Na Luciu začni s výrobou stolčeka. Nesmieš použiť ani jeden klinec, len drevený. Zlož ho z toľkých častí, koľko je dní do Štedrého dňa. Na polnočnej omši si sadni na stolček. O polnoci budeš na vlastné oči vidieť za oltárom alebo chrbtom k oltáru otočené skutočné strigy. Keď ju uvidíš musíš pred ňou utiecť. Zober si z domu mak na koláče a ten cestou za sebou rozsýpaj, kým nedobehneš domov.
To, že má advent svoje tajomstvá, čary a mágiu môžeme pocítiť už o pár dní. V každom regióne existuje mnoho zvyklostí a určite aj špecifík, ktoré sa viažu na toto obdobie. Skúste zájsť za svojimi starými rodičmi a opýtajte sa ich, ako trávili čas od Lucie do Vianoc. Určite sa dozviete, že toto obdobie bolo veľmi vzrušujúce, plné zvedavosti a očakávania.
Adventné zamyslenia
- Predstavme si svoju dušu ako jasličky, ktoré sa počas adventu pripravujú, aby mohli vo vianočnú noc prijať Krista. Jozef určite urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby stajňu upratal a urobil čo najpohodlnejšou pre Máriu a dieťatko Ježiša. My by sme mali urobiť to isté so svojou dušou: vyčistiť ju od hriechov a spraviť z nej príjemné miesto tak, že budeme milovať Boha vo svojich blížnych. Možno by sme si mohli dať predsavzatie, že budeme štedrejší k tým okolo nás, čo sú v núdzi, ponúkneme spoločnosť niekomu, kto by inak oslavoval sviatky sám, alebo budeme trpezliví so svojimi príbuznými (aj svokrovcami!) pri rodinných oslavách Vianoc.
- V tomto období nám Liturgia hodín ponúka žalmy a texty, ktoré hovoria o prísľube Mesiáša. Tieto starozákonné texty pochádzajú zo židovských prameňov. Možno aj Mária s Jozefom premýšľali o niektorých z tých istých textov, keď očakávali príchod Syna, ktorého poslanie sa predpovedalo nádherným, často tajomným a symbolickým jazykom. Začať používať knižný výtlačok Liturgie hodín nás možno skôr odradí, ale v mnohých kostoloch sa ponúka moderovaná modlitba ranných chvál alebo vešperov. Ak ani to nie je možné, skúsme sa modliť sami pomocou niektorej z internetových stránok alebo si stiahnime aplikáciu do mobilu.
- Tradíciami oslavujeme, učíme a udržiavame pri živote hodnoty. Stále si spomínam na adventný kalendár, ktorý pre mňa a brata vyrábala naša mama, keď sme boli malí. Na každý deň doň zvykla niečo pridať - nejakú radu, malý darček alebo obrázok s vianočnou tematikou. Tie rady napríklad obsahovali odkaz na konkrétne miesto v Písme alebo nás navádzali na dobrý skutok či navigovali na nejakú malú pozornosť, ktorú sme museli hľadať ako poklad. Mária a Jozef, pravoverní Židia, zachovávali tradície po všetky dni svojho života.
- Pre svet sa Vianoce začínajú každý rok skôr a ešte skôr a končia sa okolo polnoci 25. decembra. Pre rímskokatolíkov sa Vianoce začínajú vianočnou omšou 24. decembra a končia sa postupne a pomaly počas niekoľkých nasledujúcich týždňov. Aj známa anglická vianočná pieseň Dvanásť dní Vianoc datuje koniec Vianoc na 6. január. A ony sa nekončia ani vtedy! Vianočné obdobie prakticky siaha až po prvú nedeľu po Zjavení Pána. V roku 2017 to bude 7. Na Zjavenie Pána prišli k Svätej rodine traja mudrci; bol to deň objavov, ale ešte mali prísť ďalšie.
Vianočné zvyky a tradície na Slovensku
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Niektoré ďalšie vianočné zvyky a tradície vo svete:
- Grécko: Ozdobené drevené lode ako symbol Vianoc.
- Taliansko: Jedlička ako vianočný stromček a slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
- Ukrajina: Vianoce 6. januára a tradičný vianočný symbol - pavúk.
- Anglicko: Vianočné darčeky od Santa Clausa 24. decembra, vystavené do sviatku Troch Kráľov.
- Francúzsko: O polnoci sa podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
Vianočné povery
Vianoce boli pre našich predkov zvláštnym a magických obdobím, s ktorým si spájali veľké množstvo povier. Mnohé povery „prikazovali“ oddych cez Vianoce, za prácu cez sviatky hrozila nepriazeň osudu. Gazdiná nesmela šiť, pretože by sa jej vykrútili prsty. Kto sa pozrel na niť na Vianoce, mohol čakať, že oslepne. Ak na ňu niekto stúpil, v ďalšom roku mu hrozilo, že bude krívať. „Gazdiná nesmela opúšťať svoju stoličku pri štedrovečernom stole, aby neprivolala nešťastie do domu. Ak dvaja ľudia súčasne vyslovili to isté slovo, znamenalo to, že na budúci rok bude svadba. Od Vianoc do svätého Jána Apoštola sa nesmelo v dome zametať v smere von, aby sa nevymietlo z domu šťatie. Nohy stola mali byť zviazané reťazou, čo znamenalo zachovanie celistvosti rodiny a hospodárstva. Cesnak zas mal ochrániť rodinu pred chorobami.
Na Vianoce sa neodporúčalo jesť hydinu, aby neodletelo z domu šťastie. Naopak, výhodné bolo mať na tanieri mäso zo štvornohých zvierat, najmä pečené mäso z prasaťa. Dôvodom je, že „prasa ryje dopredu“. Na vianočnom stole nesmelo chýbať jabĺčko, prekrojené na toľko častí, koľko členov mala domácnosť. Priniesť to malo súdržnosť rodiny v nasledovnom roku.
Adventné nedele a ich význam
- 1. adventná nedeľa - Nádej: Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj: Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť: Nazýva sa Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska: Sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista.
Dôležité dni vianočného obdobia
- Štedrý deň (24. december): Deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše.
- Prvý sviatok vianočný (25. december): Pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme.
- Druhý sviatok vianočný (26. december): Zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi.
- Sviatok Zjavenia Pána (6. január): Oslavuje sa príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí sa prišli pokloniť novorodenému Kristovi.