Otázka, prečo Boh dopúšťa utrpenie a zlo, je jednou z najťažších a najčastejších otázok, s ktorými sa veriaci stretávajú. Ako zosúladiť predstavu dokonale dobrého a všemocného Boha s krutou realitou plnou utrpenia?
Ježiš Kristus v Getsemanskej záhrade, Heinrich Hofmann
Podľa Petra Kreefta a Ronalda K. Tacelliho by sa dal problém existencie zla formulovať ako zdanlivý rozpor medzi nasledujúcimi štyrmi výrokmi:
- Existuje Boh.
- Boh je dobrý.
- Boh je všemocný.
- Existuje zlo.
Zdá sa, že ak veríme v pravdivosť ktorýchkoľvek troch z týchto výrokov, štvrtý z nich musíme odmietnuť. Pokiaľ napríklad uznávame, že Boh existuje, že je dokonale dobrý a že existuje zlo, musíme odmietnuť predstavu, že Boh je všemocný, inak by so zlom skoncoval. Naopak, pokiaľ súhlasíme, že Boh existuje, je všemocný a napriek tomu existuje zlo, nemôžeme pre zmenu veriť, že je dokonale dobrý, inak by existenciu zla nedopustil.
Možné Riešenia Problému Zla
Podľa Kreefta a Tacelliho existuje niekoľko možných riešení:
- Ateizmus: Odmieta existenciu Boha.
- Panteizmus: Popiera, že Boh je len dobrý (môže byť aj zlý).
- Polyteizmus: Popiera, že Boh je všemocný (existuje viacero bohov).
- Idealizmus: Odmieta existenciu zla (je to len ilúzia).
Kresťanstvo na rozdiel od uvedených názorov verí v pravdivosť všetkých štyroch výrokov a odmieta uznať, že by medzi nimi existoval zásadný rozpor.
Kresťanské Vysvetlenie: Logický Paradox?
Jadro kresťanského vysvetlenia spočíva v tom, že Boh mohol mať dobrý dôvod na to, aby pripustil existenciu zla, aj keď nám tento dôvod môže byť neznámy. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.
Boh nás však nenechal tápať v úplnej tme. I keď tento svet zjavne nie je najlepším zo všetkých logicky predstaviteľných svetov, je to ten najlepší svet, aký mohol Boh stvoriť, keď ho chcel osídliť skutočne slobodnými bytosťami. Slobodné bytosti sú totiž jedinými bytosťami, ktoré dokážu milovať a prežívať lásku. A keďže hlavný zámer, ktorý Boh sledoval, keď nás stvoril, spočíval v túžbe mať s nami vzťah vzájomnej lásky, vytvoril ten najlepší možný svet, ktorý by mohol za týchto podmienok existovať. Boh nemôže ľudí donútiť k tomu, aby si slobodne volili dobro a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie. Boli by sme len obyčajnými bábkami hrajúcimi podľa jediného scenára.
Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberú zlo, inak by zničil ich slobodnú vôľu. A slobodná vôľa nie je len akýsi milý doplnok ľudskej prirodzenosti. Je jej neodmysliteľnou súčasťou, jej samotnou podstatou. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.
Dobrý Boh Uprostred Utrpenia a Zla
Navyše treba poznamenať, že v skutočnosti už Boh s problémom zla a utrpenia niečo urobil. Pre väčšinu ľudí nie je problém existencie zla ani tak intelektuálnou ako emocionálnou záležitosťou. Chcú vedieť, prečo Boh dopustí zlo a utrpenie. Keď nedostávajú uspokojivú odpoveď, prebudí sa v nich hnev. Nepáči sa im Boh, ktorý dovoľuje, aby oni sami alebo iní ľudia trpeli. Výsledkom je ateizmus, ktorý nie je postavený na vyvrátení rozumových dôvodov pre existenciu Boha, ale jednoducho na odmietnutí takéhoto Boha.
Ecce Homo
Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodov, prečo to bolí, ako skôr uistenie, že to bude v poriadku. A ateizmus toto uistenie človeku poskytnúť nemôže. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie - jednoducho len odníma akúkoľvek nádej. V ateistickom svete neexistuje žiadna konečná spravodlivosť, nikto, komu by sa človek zodpovedal zo svojich činov. Drvivá väčšina krutostí, ktoré zlí ľudia spáchali, im prejde. V kresťanskom svete však Boh so zlom niečo urobil, a to prostredníctvom Ježiša Krista. Nie je to tak, že by nám jednoducho povedal: „Tak fajn. Ja som vás stvoril, tak sa pripravte, že budete trpieť.“ Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať.
A čo robil, keď tu bol? Trpel! Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré bolo kedy spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami.“
Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Nejde iba o nejakého pre nás vzdialeného teroristu na Blízkom Východe alebo diktátora z minulosti. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo.
Keď vidíme, že sme hriešni a že stojíme pred Bohom so svojou vinou, už sa nepýtame, ako sa pred nami ospravedlní Boh, ale ako sa my ospravedlníme pred ním! A práve vďaka tomu, že Ježiš svojou smrťou na kríži zaplatil za zlo, ktorého sme sa dopustili, môžeme byť my ospravedlnení pred Bohom. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.
Mnoho kresťanov tiež rozpráva o skúsenostiach s vnútorným zdrojom sily, ktorý im dáva Boh v ťažkých chvíľach. Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú. Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom. Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku.
Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!
Príklady z Biblie: Ako Ježiš Vnímal Trest
Ježiš chápe a vysvetľuje kauzalitu jednotlivých udalostí. Ukazuje klasické myslenie ľudí, ktorí majú zakaždým potrebu spájať katastrofy, alebo ľudské choroby s niečím nadprirodzeným, s Božím zásahom. Presne tento typ myslenia nevymizol ani za 2000 rokov, a ešte dnes ľudia, ktorí si hovoria, že nasledujú Ježiša hľadajú za katastrofami Boží trest za hriechy ľudí, ktorých postihla nejaká katastrofa, pričom sami z danej situácie vychádzajú ako víťazi , keďže oni žijú. Jednoducho si kopnú do tragickej situácie tých ľudí, cítia sa spravodlivo a považujú to za správne.
Ježiš tento spôsob myslenia jasne zavrhuje a vysvetluje, že udalosti, ktoré sa dejú vo svete majú prirodzený, alebo neutrálny charakter a nijako sa nespájajú s hriešnosťou, alebo svätosťou ľudí. Ukazuje týmto nezmyselnosť dualistického chápania reality, ktoré je tak príznačné pre naše ľudstvo. Potrebu neustáleho súdenia a hľadania príčin tam, kde nijaké nie sú. Celú situáciu potom ešte Ježiš využil na upozornenie toho, že zomrieme aj tak raz všetci, a že je potrebné prehodnocovať svoj život (robiť pokánie) a nebrať ho na ľahkú váhu.
Rovnaký je prípad slepého, kedy ľudia znovu majú potrebu vysvetľovať tento neduh ako nejaký boží trest za hriechy jeho, alebo jeho rodiny. Ježiš tu jasne vyvracia mechanizmus trestajúceho boha, ktorý rozdáva choroby za to, že človek, alebo jeho predkovia zhrešili. Celý prípad otočil dokonca ešte do pozitívneho významu v tom, že danú chorobu vyliečil a oslobodil tohto človeka od slepoty, čím zjavil skutočnú Božiu vôlu. Nie trestať, ale oslobodzovať a liečiť.
Božia Kázeň v Láske
Boh nás vždy vychováva. V liste Rimanom 2,4 sa píše: "Či neviete, že Božia dobrota vás má viesť k pokániu?" Je tu obraz Boha, ktorý okrem výprasku alebo utrpenia používa aj inú metódu, aby nás priviedol k pokániu. Boh nás trestá v láske. Ak nás pokarhá, ak vnesie do nášho života nejaké ťažkosti, je to s presne dávkovaným, opatrným, múdrym, láskyplným spôsobom vlastným jeho múdrosti a jeho milosti pre našu situáciu.
Predstavte si, že ste sudcom. Vašou úlohou je zastávať zákon, dodržiavať ho, vynucovať poslušnosť a spravodlivo trestať tých, ktorí ho porušujú. Jedného dňa sa pred vás postaví zlý skazený vrah. Dôkazy proti nemu sú neoblomné. Niet žiadnych pochýb o jeho vine, dokonca sa ku svojmu trestnému činu priznal. A navzdory tomu, čo prikazuje zákon, navzdory vašej povinnosti by ste tohto vraha pustili a odpustili mu všetky jeho previnenia voči zákonu. Ale presne toto pre nás vykonal náš najvyšší Sudca. Navzdory Jeho jasnému zákonu, navzdory ohromným dôkazom našej hriešnosti a viny bol ochotný nás obmyť od tejto viny a oslobodil nás od trestu, ktorý nám právom patril.
Boh „Toho, ktorý nepoznal hriech“ (Ježiša Krista) „urobil hriechom za nás.“ (2. Korintským 5:21). Boh s Ním zaobchádzal tak, ako keby bol hriešnikom. Dokonca jednal s Ním ešte horšie, pretože Boh vylial na Neho všetok svoj hnev za všetky hriechy všetkých ľudí, ktorí kedy v Neho uverili a uveria. Ako spravodlivý Sudca nemal inú možnosť. Spravodlivý Boh musel hriech nejakým spôsobom potrestať. Vylial všetok trest na svojho Syna, aby mohol udeliť milosť svojmu vyvolenému ľudu.
Boh jednal s Kristom na kríži tak, ako keby On žil môj život, aby so mnou mohol jednať tak, ako keby som žil Ježišov život. Toto je tá nádherná sláva evanjelia.
Kristus musel žiť úplný život tu na zemi, aby spravodlivo naplnil zákon do poslednej bodky a aby táto Jeho dokonalá spravodlivosť mohla byť pripísaná nám, veriacim v Jeho meno.
Trest ako Výzva na Obrátenie
K hriešnikom, ktorí sú trestaní za svoje neprávosti, sa obracia Tobiho hymnus s výzvou na obrátenie a otvára obdivuhodnú perspektívu „vzájomného“ rozhovoru medzi Bohom a človekom: „Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete pred ním konať pravdu, on sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár“ (v. 6).
Sloboda a Vzťahy: Prečo Boh Niekedy Necháva Ľudí Slobodnými?
Mnohí kresťania túžia po manželstve, ale nie vždy sa im to podarí. Prečo je to tak? Existuje niekoľko dôvodov, prečo Boh niekedy necháva ľudí slobodnými:
- Nedozretosť: Ak nie si pripravený zvládnuť kresťanské manželstvo, bolo by to skôr prekliatie ako požehnanie, ak by ti ho Boh dal. Boh ti dá to, o čo Ho prosíš, ak je to niečo dobré.
- Nestretol si osobu, ktorú pre teba On chce: Ak si proaktívny a nečakáš, kým niekto príde do tvojho života, ale radšej ideš von a rozprávaš sa s inými ľuďmi a vyhľadávaš príležitosti, je to pre teba užitočné.
Ty a Boh: Aký je tvoj vzťah k Bohu?
- Aktívne vzdoruješ voči Bohu: Ak si v období aktívneho vzdoru voči Bohu, nepožehná ťa niečím, čo by pre teba nebolo dobré. Ak žiješ bezbožným spôsobom a búriš sa proti Bohu, potom je naivné myslieť si, že budeš schopný fungovať zdravým spôsobom v manželstve, ktoré je navrhnuté a vytvorené Bohom.
Ak nenasleduješ Boha, kým si slobodný, nebudeš mať vo vzťahoch úspech, ani vnímať manželstvo tak, ako by to od teba Boh chcel. Nechce ti ublížiť a nechce ti dať niečo, čo by tvoj hriech ešte zhoršilo, pretože v manželstve tvoja hriešna vzbura ovplyvní viacerých, nielen teba. Boh ťa v období tvojho vzdoru necháva slobodným z lásky.
