Čo hovorí Biblia o význame Boha?

V otázke poznania Boha Stvoriteľa existujú len dve možnosti: zjavenie alebo špekulácia. On však prehovoril. Boh zeme i nebies „sa vzdal svojho súkromia“, aby sa nám zjavil - a spriatelil sa s nami - prostredníctvom knihy. Podľa všetkého je Biblia najvplyvnejšou knihou všetkých čias.

V knihe Before You Open Your Bible (Kým si otvoríte Bibliu) som rozoberal, s akými rôznymi postojmi srdca dokážeme pristupovať k Biblii. Čo však o sebe tvrdí sama?

1. Inšpirácia Biblie

Keď kresťania vyhlasujú, že Písmo je „inšpirované“, čo tým myslia? „Inšpirovanosť“ súvisí so vzťahom medzi Bohom a autormi Biblie. Títo ľudia neboli inšpirovaní spôsobom, akým toto slovo používame dnes - Pavol nenapísal list Galaťanom po tom, čo uzrel nádherný západ slnka. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2. Celá Biblia od A po Z je Bohom vdýchnutá - vydýchnutá z Božích úst.

Ak je však Boh jej pôvodcom, akú úlohu v nej zohrávali Mojžiš, Dávid, Pavol, Ján a všetci ostatní? Neboli aj oni autormi Svätého Písma? Nuž, veruže boli. Bibliu napísal Boh aj ľudia - alebo presnejšie, napísal ju Boh prostredníctvom ľudí. Predovšetkým si buďte vedomí, že žiadne proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého. (2. Títo autori však neboli len pasívni roboti. Boh ich nepripravil o ich osobnosť, ani neprebral kontrolu nad ich mysľou. Písali ako mysliace a cítiace ľudské bytosti.

2. Pravdivosť Božieho slova

Božie Slovo je pravdivé, pretože pravdivý je aj Boží charakter. Nie je klamárom; Boh pravdy nedokáže vysloviť nepravdivé slová. Ľudia si niekedy myslia, že hoci sú „duchovné“ koncepty v Biblii ako-tak pravdivé, veľká časť zvyšného obsahu (napríklad historické či geografické podrobnosti) pravdepodobne pravdivá nie je. Tento predpoklad však nie je správny.

Pri pohľade na samotné Písmo nachádzame množstvo tvrdení, ktoré potvrdzujú jej všeobjímajúcu pravdivosť (napr. Ž 12:7; Ž 19:8-10; Ž 119:160; Prís 30:5-6; Jn 10:35; Jn 17:17). Každé slovo je popísané ako bezchybné (Ž 12:7; Prís 30:5), večné (Ž 119:89; Iz 40:8; Mt 24:35), nezrušiteľné (Jn 10:35), bezhraničné v dokonalosti (Ž 119:96) a úplne spoľahlivé (2Pt 1:19). Sám Ježiš to výstižne potvrdil: „[Božie] slovo je pravda“ (Jn 17:17). Ak Bibliu vykladáte poriadne, nikdy vás neuvedie do omylu.

3. Autorita Biblie

Boh je Pánom vesmíru, ktorý stvoril slovom. Svoju láskavú autoritu, zamýšľanú pre naše dobro, uplatňuje práve prostredníctvom svojho Slova. Je pravda, že Biblia nie je jedinou autoritou. Sú ustanovené aj iné právoplatné autority, ako napríklad rodičia (Ef 6:1-2), kazatelia (Heb 13:17, 1Pt 5:5) a vláda (Rim 13:1-7; 1Pt 2:13-14). Žiadna z nich však nie je silnejšia, než Božie Slovo. Biblia je náš najvyšší súd. Znamená to, že pravdivosť každého jedného presvedčenia, názoru, tvrdenia, či každej hodnoty a kázne meriame pomocou otázky: čo hovorí Biblia?

Králi neradia, králi rozkazujú. Poslušnosť Božiemu Slovu teda nie je dobrovoľná. Ako poznamenal J. C. Ryle, „Šťastný to človek, ktorý vlastní Bibliu. Ešte šťastnejší to človek, ktorý ju číta.

4. Jasnosť Biblie

Biblia je starodávny dokument. Môže nám pripadať cudzia a niektoré časti sú mätúce (2Pt 3:16). Tak či onak, vyjadruje sa dostatočne jasne. Ako vraví žalmista, „Výklad tvojich slov osvecuje, neskúsených robí rozumnými“ (Ž 119:130). Kdesi som počul, že Písmo je dostatočne plytké na to, aby sa v ňom čľapkalo dieťa, no zároveň dostatočne hlboké na to, aby cezeň preplával slon.

Niekedy nerozumieme Písmu preto, že sa venuje komplikovaným témam. Často ho však nevieme uchopiť len preto, že sa nám nepáči, čo čítame.

5. Dostačenosť Biblie

Písmo obsahuje všetky Božie slová potrebné k tomu, aby sme Boha skutočne poznali, plne mu dôverovali, dokonale ho poslúchali a hojne sa z neho radovali. Peter vraví, že Boh nám prostredníctvom poznania obsiahnutého v Biblii daroval „všetko potrebné pre život a nábožnosť“ (2Pt 1:3). Pavol zároveň vraví, že Biblia je natoľko kompletná, že sme prostredníctvom nej „pripravení na každé dobré dielo“ - „každé“, nie „podaktoré“ (2Tim 3:16).

Biblia možno nehovorí o všetkom, čo by sme chceli vedieť, no hovorí nám všetko, čo potrebujeme vedieť. Jej pravdy nie sú vyčerpávajúce, ale sú dostačujúce (Dt 29:29; Prís 25:2). Obsahuje všetko, čo potrebujeme vedieť na to, aby sme boli spasení (2Tim 3:15; Jk 1:18, 21; 1Pt 1:23) a dokázali byť vo viere poslušní Bohu (2Tim 3:16; 2Pt 1:3-4). „Dalo by sa argumentovať, že každé pokrivenie biblického kresťanstva začína tam, kde sa naruší princíp dostatočnosti,“ poznamenal jeden autor. „Každá jedna odchýlka od kresťanstva, ktoré ustanovil Kristus a apoštoli, začína tam, kde sa k Biblii niečo pridáva alebo od nej niečo odoberá.

6. Moc Biblie

Keďže je pôvodcom Biblie Boh, je to kniha oplývajúca jedinečnou mocou. Jej slová sú dostatočne silné na to, aby obmäkčili srdcia (Jer 23:29) a menili životy (Jn 17:17, porovnaj s Rim 1:16; 1Tes 1:4-5). Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.

Vravieť, že Biblia je mocná, je len iný spôsob, ako povedať, že je efektívna. Duch Svätý si ju používa, aby naplnil svoje plány (Iz 55:10-11). Je kľúčové uvedomiť si, že Boh so svojím Slovom nezamýšľa len to, aby zapojilo naše myslenie, ale aj menilo naše srdcia.

7. Kristocentrickosť Biblie

Navzdory rozšírenému presvedčeniu Biblia nie je len zbierkou etických princípov, morálnych frázičiek či abstraktných životných ponaučení. Tento príbeh v konečnom dôsledku nie je o mne ani o vás. V Lukášovi 24 sa vzkriesený Spasiteľ zjavuje dvom nasledovníkom, ktorí sú na ceste do Emauz. Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.

„Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma. Ježiš však takéto veci nehovoril len po svojom vzkriesení. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život… Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne.

Ktosi správne poznamenal, že Stará zmluva je „skrytý Ježiš Kristus“, zatiaľ čo Nová zmluva je „zjavený Ježiš Kristus“. Od počiatku až po koniec - od Genezis po Zjavenie - dejová línia Písma očakáva, vyzdvihuje a napokon vrcholí v Božom Synovi, ktorý prináša spásu.

8. Vzácnosť Biblie

Biblia je ten najvzácnejší poklad v celom vesmíre. Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. Všetko, čo bolo napísané. Všetko. Hoci si musíme dať pozor na „bibloslužobníctvo“ - vyvyšovanie Písmo nad jeho Autora - je pozoruhodné, ako je Božie Slovo neoddeliteľné prepojené so samotným Bohom (Ž 56:4; Ž 119:48). Je to vskutku tak: zanechať jeho slovo znamená zanechať jeho.

Kým sa Ježiš nevráti a naša viera sa nepremení na zrak, musíme zotrvať vo „vekoch počutia.“ „Nateraz,“ povedal Augustín, „pristupujme k Božiemu Písmu ako k Božej tvári. Biblia je bezodná truhla krásnych a úchvatných pokladov. Hovorí o sebe, že je inšpirovaná, pravdivá, autoritatívna, zreteľná, dostačujúca, mocná, kristocentrická a vzácna.

Tabuľka: Vlastnosti Biblie

tags: #boh #hovori #biblia