Tento článok sa venuje rôznym aspektom viery, tradíciám a kultúrnemu dedičstvu, ktoré sú prepojené so Slovenskom a svetom.

Abrahám obetuje Izáka, Rembrandt
Abrahám: Vzor viery a poslušnosti
Abrahám, alebo Ibrahim, ako ho volajú moslimovia, je úžasná biblická postava, ktorej sú prisudzované mnohé prvenstvá. Abrahám je vzorom človeka, ktorý sa spolieha na Božie zasľúbenie. Bohatý a vzdelaný nerozmýšľa o svojej pravde, ale podvolí sa želaniu Boha.
Áno, to je ten známy príbeh o obetovaní Izáka, kde v poslednej chvíli Boh ako náhradu ponúkol ovečku. Veriaci to vnímajú ako maximálnu poslušnosť k Bohu. Kvôli sviatkom Eid Al-Adha či Kurban Bayram (sviatok obetovania) cestujem mnoho rokov na určité miesta, spávam u miestnych a spoločne s nimi Abraháma oslavujeme. A následne obdarúvame susedov a chudobných.
Abrahám sa narodil v Ure Chaldejskom v Mezopotámii na juhu dnešného Iraku. Bol to vzdelaný mestský človek, žiaden samorast. Abrahám je potomkom Šema (syna Noeho) - 10 generácia po Noem - z ktorého sa odvodzujú všetci Semiti. Preto je Abrahám považovaný za otca Židov ale aj Arabov.
Ur bol jedným z prvých mestských štátov sveta. Písmo síce vzniklo v (relatívne) blízkom a staršom Uruku, ale ten príkaz dali práve králi tu z Uru. Keď tu Abrahám žil, Sumeri už využívali koleso a riadili sa podľa zákonov.
Rodina žila po mnoho generácií v jednom z najbohatších a najkultúrnejších miest, v Paríži vtedajšieho sveta. Inak práve v parížskom Louvre nájdete originál najznámejšieho - Chammurapiho zákonník. Chammurapiho zákonník hlása „oko za oko, zub za zub“, ale z Ur-namovho zákonníka sa ešte dalo vyplatiť v štýle: ak človek človeku sekerou nohu odťal, zaplatí desať šekelov striebra.
Abrahám sa tu v Ure narodil už v roku 2150 p.n.l. mame Amathla’ah a otcovi Terah, ktorý sa v Biblii niekoľkokrát spomína. Keď chcem vidieť dom Abraháma, musíme ísť autobusom, je to od zikuratu ďaleko a preto dom mnoho turistov vynechá. No nevynechal ho pápež František, ktorý celebroval práve tu v Ure a práve pred domom Abraháma začiatkom marca 2021 omšu. Dom je obrovský a jasne hovorí o tom, z akej rodiny Abrahám pochádzal.
Keď prechádzam Urom, predstavujem si, ako vyzeral za čias Abraháma. Teraz je všade sucho, žiadna známka vegetácie, nehostinná púšť. Mohol vyjsť Abraham na vrchol zikuratu tak ako ja? Mohol Abrahám obdivovať nádherné paláce, ktoré sú dnes iba ruinami? Kam chodil na rande so Sárou, ktorú si zobral za manželku a celý život vrúcne miloval?
Mesto malo v danej dobe vyše stotisíc obyvateľov, bolo rozdelené na štvrte, pravouhlé bloky, malo dláždené ulice. Boli tu paláce s vysokými vežami, súdy, trhové námestia, chrámy s nádhernými sochami. Vtedy tu vraj boli zavlažované záhrady a kvitli stromy... Rieka Eufrat, najväčšia rieka Blízkeho východu, vtedy obtekala mesto a napĺňala kanály okolo hradieb. Tu boli aj dva prístavy, ktoré využívali obchodníci.
Abrahám bol usadlý obchodník a evidentne sa jeho rodine darilo. Cestovateľom sa stal až vo vysokom veku. Podľa Starého zákona mal on sedemdesiatpäť rokov a jeho otec Terah dvesto rokov, keď vyslyšali Boha a vydali sa založiť nový národ do zeme zasľúbenej, o ktorej sa neskôr dozvedel, že je to Kanaan.
Keď skončili zimné dažde a nebolo takto otrasne teplo (ako dnes, keď sme tu my), bohatý obchodník naložil celý svoj majetok a celú svoju rodinu vrátane synovca Lóta (syna Harana, brata Abraháma) na ťavy a vozy (veď tu v Ure vymysleli koleso) ťahané volmi, a vybrali sa na cestu do neznáma. Abrahám nevedel, kam vlastne idú, a tak išli okľukou na sever popri riekach Eufrat a Tigris, a územím medzi nimi - Mezopotámiou. To bola v danej dobe klasická obchodná cesta.
Do Babylonu vstupujeme modrou Ištarinou bránou. 1700 rokov po Abrahámovi ňou vstúpil do mesta víťazoslávne Alexander Veľký. Za čias Abraháma je Bab-Ilu menším mestečkom a oficiálne založenie mesta sa datuje do roku 1894 p.n.l. Píše o ňom Ezechiel počas dvadsaťdvaročného vyhnanstva v Babylone.
Ali mi hovorí: „Áno, Abrahám tu určite bol, prechádzal presne touto ulicou Nabu ako vy a potom okolo Mardukovho chrámu s tými desivými okrídlenými sochami pokrytými zlatom. Následne po oddychu sa Abrahám s rodinou vydali na dlhú namáhavú cestu do ohromného mesta Aššur.
Popisuje sa tu známa príhoda, kedy Abrahám odmietne zosadnúť zo svojej ťavy, lebo Aššur bol plný chrámov venovaných bohyni Ištar (šestnásť chrámov) a bohovi Ašurovi (tridsaťštyri chrámov). A Abrahám, ako vieme, vyznáva jediného boha - veď je zakladateľom monoteizmu.
Iračania tvrdia, že Abrahám sa pri ceste z Uru zastavil na prvej veľkej zastávke po 250 km v meste Kufa. Na druhej strane vieme, že Aššur fungoval päťsto rokov pred príchodom Abraháma a bolo to významné mesto, v hornej Mezopotámii, centrum viery Asýrie.
Nakoniec sa zoznámime s vojakmi, ktorí nás strážia na korbe s guľometom. Všetci Iračania mi tvrdia, že ISIS je výtvorom tajných služieb západu. Tomuto neverím, no presviedčam sa, že Abrahám tu bol a ja teraz dýcham ten istý vzduch.
V Biblii sa Ninive na rieke Tigris spomína na niekoľkých miestach a podľa knihy proroka Jonáša ho postavil Nimrod. Odtiaľto sa konečne cesty Abrahámovej rodiny zvrtli na západ a smerovali južne od Araratu, miesta, kde pristál pred deviatimi generáciami s archou jeho pradedo.
Harran sa dnes nachádza na juhu Turecka v tureckom Kurdistane, kúsok od hraníc so Sýriou. Rodina Abraháma tu strávila zimu. Otec Abraháma Terah (moslimovia ho nazývajú Aazar), ktorý sa doteraz rozprával s Bohom, v úctihodnom veku 205 rokov v Harrane zomiera a Abrahám sa stáva hlavou rodiny.
Podľa Tóry, Biblie a Koránu sa zdá, že práve tu, v neznámom horúcom Harrane začala éra troch silných monoteistických náboženstiev židovstva, kresťanstva a islamu. Kúsok od Harranu je mesto Şanlıurfa (Urfa). Vchádzam do mešity v centre mesta, ktorá je postavená okolo miesta, kde sa Abrahám narodil. Áno, ďalšie rodisko proroka. Ur Chaldejský, alebo Urfa? Ak som sa rozhodol putovať po stopách Abraháma, toto miesto som nemohol obísť.
Vyzúvam sa, skláňam sa a vchádzam v podrepe do malej jaskynky. Presne tu sa vraj narodil Abrahám. Je tu aj prameň vody, z ktorej si domáci chodia čapovať. „Z tejto vody pil aj Abrahám,“ vysvetľujú mi. Keď domáci vidia, že mi chutí, spokojne kývajú hlavami.
V Şanlıurfe prechádzam od jaskynky, kde sa vraj Abrahám narodil, k miestu, kde sa ho podľa legendy chystal kráľ Nimrod upáliť. Babylonskému kráľovi jeho astrológovia predpovedali, že sa má narodiť chlapec, ktorý ho v dospelosti zničí. Nimrod dal preto zabiť všetky novorodeniatka. Abrahámova matka utiekla z mesta (a schovávala sa desať rokov) a tak Abrahám prežil.
Nimrod dal prichystať najväčšiu vatru, akú kedy ľudstvo videlo, a hodili do nej Abraháma. Boh však premenil oheň na vodu a žeravé uhlíky na ryby. Prechádzam spoločne s novými „kamarátmi“ okolo jazierka plného rýb. Je tu pekne, pokojná mierumilovná až vznešená atmosféra. Kŕmime spoločne ryby, fotíme sa.
Keď sa Abrahám rozlúčil so svojím otcom (o pohrebe sa ešte nehovorí), vyrazila jeho rodina na juh. Abrahám zamieril k dnešným hraniciam Izraela a dostal sa kúsok od Kanaanu. Hovorí sa, že prešiel mestom Kadeš, pri ktorom sa v roku 1274 p.n.l. uskutoční známa bitka medzi Chetitmi a Egypťanmi. Možno že išlo o prvé mediálne klamstvo civilizovaného sveta.
V Damasku, hlavnom meste Sýrie, prechádzal Abrahám po Via Recta (Darb al-Mustakin). Damaskus je najstarším hlavným mestom na svete a v čase Abraháma má už bezmála 3000 rokov. Steve Jobs, strojca myšlienky Apple, bol napríklad genetickým Sýrčanom.
Cez Golanské výšiny sa Abrahám dostal ku Galilejskému jazeru a vstúpil do Kanaanu. Práve tu v Kanaane sa udiala známa príhoda s obetovaním. Vyššie píšem, že moslimovia si tento počin pripomínajú vo svojom druhom najdôležitejšom sviatku Eid Al-Adha (sviatok obetovania). Vrch, na ktorý Abrahám berie svojho zviazaného syna, je vraj vrch Moria - Chrámová hora v Jeruzaleme.
V Bohom zasľúbenej zemi nastal hladomor a tak Abrahám putoval na juh do Egypta, ktorý bol v danej dobe tým, čo je dnes ešte stále USA - jednoznačnou svetovou topkou. Abrahám sa v Egypte veľa naučil, no Biblia neopisuje jeho pôsobenie v Egypte ako úspech. Ako ekonomický migrant sa Abrahám v Egypte bál o svoj život.
Kultúrne pamiatky a tradície na Slovensku
Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo a pamiatky, ktoré svedčia o bohatej histórii a tradíciách. Medzi významné pamätníky patria:
- Slavín v Bratislave: Pamätník padlým sovietskym vojakom, národná kultúrna pamiatka s nádherným výhľadom na mesto.
- Súsošie sv. Cyrila a Metoda v Nitre: Monumentálna socha učencov a vierozvestcov, ktorí sa zaslúžili o slovanskú vzdelanosť a písomníctvo.
- Socha Corgoňa v Nitre: Legendami opradená socha siláka, ktorá podopiera roh Kluchovho paláca.
- Štefánikova mohyla na Bradle: Miesto posledného odpočinku generála Milana Rastislava Štefánika, majstrovské dielo architekta Dušana Jurkoviča.
- Pamätník SNP Dvoly: Pripomienka bojov medzi partizánmi a nemeckým vojskom počas Slovenského národného povstania.
- Pamätník SNP U Rehušov: Unikátny pamätník venovaný obetiam druhej svetovej vojny a bojovníkom za slobodu.
- Pamätná izba J. M. Hurbana v Hlbokom: Expozícia venovaná životu a dielu významnej slovenskej osobnosti, Jozefa Miloslava Hurbana.
Tieto pamiatky nielenže pripomínajú dôležité udalosti a osobnosti z minulosti, ale aj prispievajú k identite a kultúrnemu bohatstvu Slovenska.
Tradície a hodnoty Veľkej noci
Cirkev a spoločnosť
Po uplynutí troch desaťročí od pádu komunistického režimu, ktorý umožnil návrat vyučovania náboženstva do škôl biskupi zhodnotili nadobudnuté skúsenosti a súčasný stav vyučovania náboženstva a prípravy katechétov. Hovorili o komplementárnosti školského vyučovania náboženstva a katechézy vo farských spoločenstvách.
Bieloruskí katolíci sa majú v septembri modliť k patrónovi cirkvi v krajine, archanjelovi Michalovi. Úmyslom má byť ukončenie krízy a odvrátenie násilného konfliktu. Vyzval ich k tomu v pastierskom liste arcibiskup Minska Tadeusz Kondrusiewicz, podľa ktorého je súčasné dianie v Bielorusku "nevyhnutným dôsledkom hriechu bezprávia".
Pápež František apeloval na mier vo východnej časti Stredomorskej oblasti, ktorá trpí konfliktmi. Urobil tak po nedeľnej modlitbe Anjel Pána vo Vatikáne. Pripomenul tiež blížiace sa „Jubileum Zeme“, ekumenickú iniciatívu zameranú na ochranu životného prostredia. V tejto súvislosti pozdravil rozličné iniciatívy vyvíjané vo všetkých častiach sveta.
Ekologické výzvy
Kardinál Maurice Piat z ostrova Maurícius hovoril o dôsledkoch nedávnej ekologickej katastrofy, pri ktorej do koralového mora unikli obrovské množstvá ropy. V súvislosti s „Časom stvorenstva“, ktorý budú kresťania celého sveta ekumenicky sláviť od 1. septembra, priblížil aj výchovné a spoločenské aktivity, ktoré Cirkev na Mauríciu organizuje.
„Vyšťavujeme zdroje planéty. Žmýkame ich akoby to bol nejaký pomaranč. Krajiny a podniky Severu sa obohatili vykorisťovaním prírodných zdrojov Juhu, vytvárajúc tak „ekologický dlh“. Kto tento dlh zaplatí?
Pomoc a solidarita
Pľúcne ventilátory pre Brazíliu a digitálne termoskenery pre Panamu a Uruaguaj. To sú ďalšie tri zásielky humanitárnej pomoci, ktorú Svätý Otec František systematicky poskytuje na vyjadrenie svojej starostlivosti a blízkosti trpiacim v rôznych kútoch sveta. Robí tak prostredníctvom Apoštolskej charity (Elemosineria apostolica) a v spolupráci s inými dobročinnými organizáciami.
Uľahčiť deťom nástup do školy prostredníctvom darovania školských pomôcok sa snaží aj Arcidiecézna charita v Košiciach. Pár dní pred otvorením školských brán darovali pomôcky rodinám v núdzi v Snine. Celkovo obdarili vyše 15 rodín, v ktorých vystrojili vyše 45 žiakov. Zbierku zastrešili zamestnanci Denného stacionára v Snine.
Tabuľka: Prehľad udalostí a osobností
| Udalosť/Osobnosť | Dátum/Časové obdobie | Miesto | Význam |
|---|---|---|---|
| Narodenie Abraháma | 2150 p.n.l. | Ur Chaldejský | Zakladateľ monoteistických náboženstiev |
| Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu | 863 | Veľká Morava, Nitra | Šírenie kresťanstva a slovanskej kultúry |
| Úmrtie M. R. Štefánika | 4. mája 1919 | Ivanka pri Dunaji | Významná osobnosť československej histórie |
| Slovenské národné povstanie | 1944 | Slovensko | Boj proti nacistickému režimu |