Boh je láska a kto zostáva v láske: Význam a hĺbka

Boh je láska. Jeho podstatou a jeho zákonom je láska. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. On sa nemení.Každý prejav tvorivej sily je výrazom nekonečnej lásky. Základom Božej vlády je zákon lásky. Šťastie všetkých rozumových bytostí závisí od ich dokonalej zhody s jeho slávnymi zásadami spravodlivosti. Boh chce, aby mu všetko jeho stvorenie slúžilo z lásky. A lásku nemožno vynucovať, nemožno ju získať násilím ani mocou. Lásku možno vzbudiť len láskou. Poznať Boha znamená milovať ho. V poznaní Boha má svoj zdroj každé pravé poznanie a rozvoj.

Poznanie Boha a Jeho lásky

Kamkoľvek sa v materiálnom, duševnom či duchovnom svete obrátime, na čokoľvek sa, okrem nákazy hriechu, pozrieme, všade sa zjavuje toto poznanie. Môžeme skúmať ktorýmkoľvek smerom s úprimnou túžbou dopátrať sa pravdy, vždy prídeme do kontaktu s neviditeľnou, ľudský rozum presahujúcou Inteligenciou, ktorá pôsobí vo všetkom a prostredníctvom všetkého. Myseľ človeka sa dostáva do spojenia s mysľou Boha, ľudské konečno s Božím nekonečnom a tento vplyv na telo, myseľ a dušu je neoceniteľný. V tomto spojení spočíva najvyššie vzdelanie.

"Boh je láska" - Najžiarivejšie Označenie Boha

„Boh je láska“: ide o najžiarivejšie označenie Boha vo Svätom písme. Objavuje sa len dvakrát a práve v texte tohto listu a či exhortácie, ktorý nadväzuje na štvrté evanjelium. Veď autorom aj je učeník, ktorý dosvedčuje duchovnú tradíciu apoštola Jána. Boh je láska: on ako Trojica žije sám v sebe plnosť spoločenstva a hojne túto svoju lásku rozlieva na svoje stvorenia. Tým, ktorí ju prijmú, dáva moc stať sa Božími deťmi, s jeho vlastnou DNA a schopnosťou milovať. Potom sa totiž naplní prísľub vzájomného spoločenstva: my v Bohu a Boh v nás. Potrebné je však „zostať“ v rovnako aktívnej, dynamickej a tvorivej láske. Preto sú Ježišovi učeníci povolaní mať vzájomnú lásku, dávať život či podeliť sa o majetok s kýmkoľvek, kto je v núdzi. Je to silný a jasný odkaz aj pre nás, dnes.

Ako veriť v Božiu lásku v ťažkých časoch?

Veď často cítime, ako nás unášajú nepredvídateľné a ťažko ovládateľné udalosti, či už momentálna pandémia, alebo ďalšie osobné alebo spoločenské tragédie. Ako je možné za takýchto okolností naďalej veriť v Božiu lásku? Keď sa Libanončanka Josian dozvedela o ničivom výbuchu v bejrútskom prístave v auguste 2020, bola ďaleko od svojej vlasti. Skupinke, v ktorej spoločne žijú podľa slova života, sa zdôverila: „V srdci som cítila bolesť, hnev, úzkosť, smútok aj zmätok. Nebola som schopná potlačiť otázku: Nestačí to všetko, čo Libanon doteraz prežil? Premýšľala som o našej štvrti, kde som sa narodila a vyrástla. Zrovnalo ju so zemou. Snažila som sa udržiavať kontakt s mamou a so súrodencami. Reagovala som na množstvo správ od ľudí, v ktorých prejavovali spolupatričnosť, súcit, pridávali modlitbu. Všetko som to vnímala ako hlbokú otvorenú ranu. Chcela som veriť a VERÍM, že všetky tieto stretnutia s trpiacimi sú výzvou, aby odpovedali láskou, ktorú Boh vložil do našich sŕdc. Okrem sĺz som však zazrela v mnohých, neraz mladých Libanončanoch aj svetlo. Zdvihli sa, videli, čo je okolo nich, a začali pomáhať tým, čo to potrebovali.Cennú radu, ako žiť podľa tohto slova z evanjelia, nám ponúka Chiara Lubichová: „Už nie je možné oddeľovať kríž od slávy, nie je možné oddeľovať Ukrižovaného od Zmŕtvychvstalého. Sú to dva aspekty toho istého tajomstva Boha, ktorý je Láska.[3] (…) Keď prinesieme dar, snažme sa na to viac nemyslieť, ale plniť to, čo od nás chce Boh, tam kde sme: (…) snažme sa milovať druhých, blížnych okolo seba. Ak tak budeme robiť, pobadáme neobyčajný a neočakávaný dôsledok: našu dušu zaplaví pokoj, láska aj rýdza radosť a jas. (…). Obohatení o túto skúsenosť budeme schopní účinnejšie pomáhať svojim bratom aj cez slzy dospieť k radosti a ďalej premieňať ich súženie na pokoj.

"Kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom"

1Jn 4, 16: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Tieto slová, plné hlbokého významu, sú zakorenené v osobnej skúsenosti autora a spoločenstva cirkvi, ktorej bol členom a duchovným pastierom. Autor píše v mene svojom a v mene spoločenstva cirkvi, ktorej bol členom a duchovným pastierom. Toto je teda osobné svedectvo, ktoré nám umožňuje nazrieť do srdca, do vnútorného sveta druhého človeka. Tieto slová boli napísané na základe osobnej skúsenosti. Vidno to z toho, že sa tu používa 1. gramatická osoba: My sme poznali, my sme uverili. Prečo Ján píše tieto slová o svojej duchovnej skúsenosti? Aký je jeho zámer? Chce čitateľovi povedať: Čo sa stalo v mojom živote, čo sa stalo v živote nás, veriacich ľudí, to sa môže stať skutočnosťou aj u teba. Toto je posolstvo tohto textu aj pre nás dnes.

Obsah Osobného Vyznania

Autor hovorí, že poznal lásku, ktorou ho Pán Boh miluje, že uveril v túto lásku. Čo to znamená, že Pán Boh človeka miluje? Obsah tejto vety je veľmi bohatý. I keď na vyjadrenie toho, čo je obsahom Božej lásky, použijeme mnoho slov, náš opis ostane vždy zlomkovitý, fragmentárny, neúplný. Vždy ostane niečo nedopovedané, nevyslovené. Ale i tak sa treba aspoň pokúsiť povedať, čo je obsahom Božej lásky.Pán Boh nás miluje - to znamená, že On to s nami myslí vždy len dobre. Týmto jeho základným postojom je poznačené všetko, čo pre nás, na nás, s nami koná, ako s nami nakladá. Stvoril nás na svoj obraz - to znamená, že nám dal veľmi vysoké určenie. Cieľ, ktorý nám stanovil, dáva zmysel nášmu životu. Vyjadrením jeho lásky sú slová: „Buďte svätí, ako ja som svätý“. Rovnako slová Pána Ježiša: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“Daroval nám úžasný telesný organizmus a psychické schopnosti. Pripravil pre nás jedinečné životné podmienky na privilegovanej planéte. Keď sme sa mu v hriechu tragicky odcudzili, nevzdal sa nás. Poslal svojho Syna, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo. Predivná veľkosť jeho lásky je v tom, že On nás akceptuje, ako otec v podobenstve akceptoval strateného syna. On nás akceptuje, hoci sme pre svoje hriešne odcudzenie vlastne neakceptovateľní. Robí všetko preto, aby sme sa v hĺbke bytosti zmenili, duchovne znova narodili, aby sme sa stali novým stvorením. Dal nášmu životu cieľ vo večnosti, cieľ, ktorý nám v každej chvíli ukazuje smer, ktorým máme ísť. To je naša vedúca hviezda, náš najvyšší navigačný princíp. Pretože nás miluje, ešte ani naša smrť nie je nezmyselná - dal jej určitú funkciu na naše životnej ceste.Takto by sa vo vyratúvaní obsahu Božej lásky dalo pokračovať dlho. Ale aj to fragmentárne, čo o Božej láske dokážeme povedať, vzbudzuje v nás úžas, nekonečný obdiv. Predivná je táto Božia láska. Ján hovorí, že túto lásku poznal, že v ňu uveril. Táto dvojica slov - uveriť a poznať - je typická pre Jánove spisy. Pripomeňme si hoci len Petrove slová v 6. kapitole Evanjelia podľa Jána: „My sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží“ - uverili a poznali. Obe tieto slová sú dôležité. Hovoria o tom, že ponúkanú Božiu lásku treba prijať, a o tom, ako ju treba prijať.

Uveriť a Poznať Božiu Lásku

Ján píše v prečítanom texte, že on so svojou cirkvou v Božiu lásku uveril. Uveril - to neznamená iba, že uznal, že niečo také ako Božia láska existuje. Znamená to omnoho viac. Božou láskou sa cítil v celej svojej bytosti pozitívne zasiahnutý. Cítil, že je do Božej lásky ponorený, vtiahnutý, že ho Pán Boh svojou láskou neprestajne obklopuje. Všetko to, čo sme povedali o Božej láske, cítil na sebe, prežíval to. Božou láskou sa cítil za všetkých okolností chránený - ako žalmista, ktorý napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“ Bol si istý, že aj na neho sa vzťahuje uistenie Pána Ježiša: „Z mojich rúk ich nikto nevytrhne.“ Celý tento bohatý vnútorný zážitok je vyjadrený v slovách, že uveril v Božiu lásku.Dôležité je aj to druhé slovo: „poznať“. On Božiu lásku aj poznal. V biblickom slove „poznať“ je vyjadrené aj to osobné, bytostné prijatie Božej lásky, o ktorom sme práve hovorili. Ale „poznať“ Božiu lásku znamená aj toto: o tejto láske uvažovať, premýšľať o jej nových a nových dôsledkoch pre život, vedieť jej obsah a prínos pre život vyjadriť aj slovami, aby sme mohli o nej hovoriť aj druhým. Hovoriť o nej treba aj iným, lebo všetci Božiu lásku nevyhnutne potrebujú. Kto Božiu lásku prijme a prijíma, nemá si ju nechať len pre seba. Treba o nej hovoriť, ako to robí Ján.Človek, ktorý prijíma Božiu lásku, má lásku urobiť normou svojho správania, má ju praktizovať, ako žiada ten istý Ján práve v tomto liste (1J 3,16-17; 4,7-8; 4,11; 4,19-20). Božia láska je prekvapivá, paradoxná aj v tom zmysle, že čím viac jej človek odovzdá druhým, tým viac jej aj sám má. Premýšľať o prijatej Božej láske je potrebné, aby sme plnili požiadavku vyjadrenú v Prvom liste Petrovom: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.“

Zostávať v Božej Láske

Ďalšie dôležité slovo, typické pre Jánove spisy, je slovo „zostávať“. „Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Až trikrát sa v tejto jednej vete vyskytuje toto slovo. Slovo „zostávať“ hovorí o trvalom stave. Prežívať Božiu lásku, prežívať skutočnosť, že sme Pánom Bohom milovaní - to nemá byť iba zážitok výnimočných chvíľ, ale má to byť stály, trvalý stav ľudskej duše. Pán Boh nás miluje nielen vo sviatočných chvíľach, ale aj vo všedných. Jeho lásku môžeme a máme pociťovať aj vtedy, keď sa nám vodí dobre, a rovnako aj vtedy, keď prídu do nášho života ťažké chvíle, bolesť, utrpenie.Z Božej strany sú splnené a sú vždy prítomné predpoklady na to, aby sme zostávali v Božej láske, aby sme zostávali v Bohu a aby Boh zostával v nás. On urobil všetko, aby jeho láska k nám mohla byť vždy prítomná a účinná. On, všadeprítomný, je vždy v našej blízkosti. Ale dôležité je, aby aj z našej strany boli splnené podmienky tohto stáleho zostávania Božej lásky v našom živote. Treba, aby sme sa systematicky vracali k základnému dokumentu Božej lásky, k Biblii, aby sme sa pri každom dôležitom biblickom výroku o Božej láske ponorili do meditácie a modlitby, aby sme vedome a zámerne objavovali a uvedomovali si prejavy Božej lásky v našom živote, aby sme aj v piesňach vyjadrovali svoj obdiv Božej predivnej lásky a radosť z nej. Okrem toho je dôležité, aby sme všetkému svojmu správaniu, rozhodovaniu, konaniu dali pečať lásky, agapé - tej lásky, ktorou nás Pán Boh miluje.Život v stále prijímanej Božej láske a sústavne praktizovaná láska voči druhým je najpresvedčivejším praktickým dôkazom toho, že Božia láska je všadeprítomná. A keďže platí veta nášho textu: Boh je láska, tak sústavné prežívanie Božej lásky k nám a naše sústavné praktizovanie lásky agapé v spolužití s blížnymi je pre nás najsilnejší dôkaz existencie Boha a Jeho stáleho pôsobenia. Proti tomuto dôkazu sú bezmocné všetky teoretické útoky a spochybňovania viery v Pána Boha. Boh je láska. Boh je. Boh žije. Boh pôsobí. Boh nás čaká pri cieli našej cesty.Celý obsah je vyjadrený slovami: „Predivná Božia láska“. Skladby, ktoré zborový spevokol predniesol a prednesie, vyjadrujú jednotlivé stránky, aspekty Božej lásky. Piesne spevokolu poskytujú estetický zážitok, ale nielen to. Zmyslom tohto krásneho zážitku je, aby čím hlbšie do bytostí vniklo posolstvo o Božej predivnej láske, aby každý počúvajúci pochopil a prežil: Toto všetko sa týka aj mňa, dnes večer týmito piesňami mne ponúka Pán Boh svoju lásku.

Prehľad aspektov Božej lásky

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové aspekty Božej lásky, ako sú prezentované v texte:

Aspekt Božej lásky	Význam
Dobro	Boh s nami vždy myslí len dobre.
Stvorenie na obraz Boží	Dal nám vysoké určenie a zmysel života.
Darovanie života	Poskytol nám úžasný telesný organizmus a životné podmienky.
Vykúpenie	Poslal svojho Syna, aby nás spasil po našom odcudzení.
Akceptácia	Akceptuje nás napriek našej neakceptovateľnosti.
Večný cieľ	Dal nášmu životu cieľ vo večnosti, ktorý nám ukazuje smer.
Zmysel smrti	Aj smrť má funkciu na našej životnej ceste.

tags: #boh #je #laska #a #kto #zostava