Svätý Jozef Kupertínsky, taliansky františkánsky kňaz zo 17. storočia preslávený mystickými zážitkami a levitáciami, nepatrí na Slovensku medzi všeobecne známych svätcov. Jeho popularita však v posledných desaťročiach citeľne rastie, a to najmä v špecifickom kontexte - je čoraz viac poznávaný a vzývaný ako patrón študentov (obzvlášť pred skúškami a počas nich), ako aj patrón letcov, astronautov a ľudí s mentálnym alebo vývinovým znevýhodnením. Mimo týchto kruhov je jeho meno a príbeh menej frekventovaný.
Verejná úcta k nemu na Slovensku zatiaľ nie je príliš rozšírená; nie sú známe významné kostoly, kaplnky či pútnické miesta, ktoré by boli zasvätené priamo jemu, a jeho ikonografické zobrazenia v chrámoch sú skôr zriedkavé. Úcta má teda prevažne súkromný charakter, sústredený najmä na individuálne modlitby študentov a ich rodín. Hoci svätý Jozef Kupertínsky nemá žiadne priame historické či kultúrne väzby na Slovensko, jeho duchovný odkaz a špecifický patronát mu dávajú osobitný význam aj pre našu krajinu.
Ak budeš počas tohto školského či akademického roka potrebovať v súvislosti so školou špeciálnu pomoc, možno ti príde vhod obrátiť sa aj na niektorého z týchto svätcov, ktorých si Cirkev uctieva ako patrónov študujúcich. Asi v živote každého študenta je predmet alebo učiteľ, ktorý vie pekne skomplikovať život. Prosba o orodovanie svätých nie je magická formulka, ktorá ti splní všetky želania s presnosťou zlatej rybky.
Jeho životný príbeh je mimoriadne silnou inšpiráciou a povzbudením. Napriek tomu, že mal počas štúdií obrovské ťažkosti s učením a bol považovaný za neschopného, vďaka svojej hlbokej viere, pokore a nesmiernej láske k Bohu dosiahol nielen kňazstvo, ale aj mimoriadne mystické dary. Jeho príklad jasne ukazuje, že Božia milosť pôsobí nečakanými cestami a že Boh si pre svoje plány môže vyvoliť aj tých, ktorých svet odpisuje. Pre slovenských študentov, ktorí zápasia s nárokmi školy či trémou pred skúškami, je svätý Jozef Kupertínsky mocným orodovníkom a posilou v dôvere, že s Božou pomocou možno prekonať aj veľké prekážky.
Narodil sa 17. júna 1603 v Copertine, malom mestečku južne od Brindisi v Neapolskom kráľovstve. Jeho otec bol chudobný stolár. Ako dieťa veľmi trpel. Bol veľmi slabý a mal zdravotné problémy. Na kolene sa mu vytvoril hnisajúci vred a na hlave vyrážka, deti sa s ním odmietali hrať. Kvôli svojmu zdravotnému stavu sa nemohol ani vzdelávať a dokonca niekoľko rokov sa nedokázal ani hýbať. Rodičia ho nosievali na svätú omšu, pretože nebol schopný sám chodiť. Školu skončil s problémami, vo svojej izbičke si však vytvoril v rohu malý oltárik, kde sa veľa modlieval a každý deň navštevoval, čistil a ozdoboval jeden z katolíckych chrámov v meste.
Práve v sakristii kostola Notre Dame v talianskom Galatone (Santa Maria della Grotta) sa uskutočnil v súvislosti s jeho životom prvý zázrak. Nepochopiteľne vyzdravel a odvtedy chcel patriť iba Bohu, hoci rodičia s ním mali iné plány. Otec stolár chcel, aby syn získal remeslo a preto ho dali do učenia k obuvníkovi, no mladého Jozefa remeslo vôbec nelákalo. Bol síce poslušný, ale ako obuvnícky učeň úplne zlyhal. Všetku svoju energiu totiž vkladal do modlitby a pôstu.
Vo veku 17 rokov požiadal o vstup do františkánskej rehole v Grottele, kde ho neprijali, pretože bol analfabetom, neskôr ho však prijali do svojej rehole kapucíni. Bratia videli jeho ťarbavosť - rozbil všetko, čoho sa dotkol a ešte pred skončením noviciátu ho z kapucínskeho kláštora po 9 mesiacoch prepustili. Keďže jeho matka mala brata (Jozefov strýko) vo františkánskej reholi, prijali ho nakoniec predsa len do františkánskeho kláštora v Grotelle. Tento chrám sa stal svedkom mnohých zázrakov, ktoré sv. Jozef Kupertínsky počas svojho života vykonal.
Ostatky sv. Jozefa Kupertínskeho
Františkáni v Grotelle si čoskoro všimli Jozefovu poslušnosť, pokoru, umŕtvovanie, silnú vieru a lásku k modlitbe. Dovolili mu pokračovať v noviciáte, aj keď bol ešte stále analfabetom a mnohí z františkánov boli prekvapení, keď zistili, že po niekoľkých mesiacoch sa sv. Jozef Kupertínsky naučil čítať a písať. Čoskoro zbadali, že sv. Jozef Kupertínsky vôbec nie je prostý a málo vzdelaný, ako si dovtedy mysleli, ale že jeho nábožnosť má hlboké korene a vedel vysvetliť mnohé teologické problémy, ktoré Cirkev riešila v 17. stor. správne a jednoduchými slovami - niektoré z týchto historiek sa nachádzajú aj vo filme o sv. Jozefovi Kupertínskom, odkaz na ktorý v článku uvádzam nižšie.
Sv. Jozef Kupertínsky nakoniec intelektuálne a duchovne tak pokročil, že bol 18. marca 1628 vysvätený v Poggiarde za kňaza a 28. marca 1628 slúžil svoju primičnú omšu. Nasledujúce roky prežil v svätyni Madonna della Grotella de Copertina. Pannu Máriu si nesmierne ctil, modlieval sa k nej a nazýval ju „svojou matkou“.
Ako kňaz zintenzívnil svoje umŕtvovanie (pôst a flagelantizmus). Pri modlitbe mával často duchovné extázy a pri jednej z týchto extáz boli spolubratia svedkami jeho levitácie, čo františkáni riešili tým, že ho stiahli do úzadia a trvali na tom, aby sa vyhýbal svetu. Chýr o jeho svätosti sa však rozšíril a kláštor navštevovalo čoraz viac ľudí a dokonca ľudia trhali jeho odev, aby získali relikviu. Františkáni pochopili, že aby chránili pokoj vo svojich kláštoroch a takisto sv. Jozefa Kupertínskeho, musia ho často presúvať, aby dokázal veriacim uniknúť. Za 10 rokov sv. Jozef Kupertínsky navštívil takmer všetky františkánske kláštory v Neapolsku, kde komunikoval s veriacimi a dokonca si k nemu chodili po radu aj mnohí aristokrati a cirkevní preláti.
V októbri roku 1638 ho neprajníci udali a poslali pred inkvizičný súd. Po troch prísnych vypočúvaniach ho prepustili, pretože sv. Jozef Kupertínsky sa dokázal sám obhájiť. Zakázali mu však návrat do Grotelle a presunuli ho do Assisi, kde bol pod drobnohľadom františkánskych predstavených. Tu prežil 14 rokov a predstavení boli svedkami jeho pribúdajúcich extáz.
Pápež Inocent X. nakoniec prikázal, aby sv. Jozef Kupertínsky prišiel do kapucínskeho kláštora v Pietrarubbi na území Pápežského štátu. Tu sa dostal pod kontrolu kapucínskych spolubratov, ktorých nepoznal. Musel ostávať v cele, z ktorej nemohol vychádzať - len ak sa mal zúčastniť slávenia svätej omše. Dokonca mal prísny zákaz hovoriť s ľuďmi mimo kláštora a takisto mal prísny zákaz prijímať aj listy.
Ludovico Mazzanti, Levitujúci sv. Jozef Kupertínsky
Veriaci z celého Talianska sa však hrnuli do kapucínskeho kláštora Pietrarubbia na území Pápežského štátu, takže nakoniec sv. Jozefa Kupertínskeho odviezli na odľahlú samotu Fossombrone, kde žil takisto medzi kapucínmi. Svätcove extázy pokračovali, a keď veriaci zistili miesto jeho nového pobytu, presunuli sv. Jozefa Kupertínskeho do kláštora v Montevecchiu. Až 9. júla 1656 povolil pápež Alexander VII., aby sa sv. Jozef Kupertínsky mohol vrátiť do rodného kláštora v Osime (Ancona) medzi svojich spolubratov. Posledných šesť rokov života strávil v úplnej izolácii a dňa 18. septembra 1663 zomrel. Jeho telo je uložené v krypte svätyne v pozlátenej bronzovej urne. V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a v roku 1767 ho pápež Klement VIII. svätorečil.
Cela, v ktorej množstvo rokov sv. Jozef Kupertínsky prežil v izolácii
Film o svätom Jozefovi Kupertínskom
Na platforme YouTube sa mi podarilo objaviť vyššie už spomenutý film The Reluctant Saint“, ktorý hovorí o živote sv. Jozefa Kupertínskeho. Natočený bol v roku 1962, režisérom bol Edward Dmytryk, renomovaný hollywoodsky režisér známy svojimi prácami v 40. a 50. rokoch 20. stor. Hlavnú úlohu, sv. Jozefa Kopertínskeho, stvárnil Maximilian Schell, ktorý za svoj výkon získal nomináciu na Zlatý glóbus. Vo filme hrali ďalej Anne Francisová, Melvyn Douglas, Stuart Whitman, Herbert Marshall a ďalší.
Film rozpráva životný príbeh sv. Jozefa Kupertínskeho a svojím stvárnením poskytuje veľmi zaujímavý zážitok. Osobne ma film svojou kompozíciou a stvárnením zaujal - je pomerne naturalistický a divákovi s romantickými predstavami o živote sv. Jozefa Kupertínskeho pravdepodobne nebude veľmi vyhovovať.
Začína sa obligátne detstvom svätca, pričom režisér poukazuje na fyzické a intelektuálne problémy svätca. Ukazuje jeho zápas so štúdiom, keďže mal ťažkosti so školou a nebol považovaný za inteligentného. Film však na druhej strane zdôrazňuje jeho pokoru, vieru a nadprirodzené javy, ktoré ho sprevádzali počas života.
Príbeh svätého Jozefa z Cupertina | Príbehy svätých | Epizóda 78
Príbeh ukazuje aj jeho prijatie do rehole a kňazskú službu, končí sa smrťou svätca a uznaním svätosti, pričom zdôrazňuje tézu, že svätosť nie je o múdrosti alebo vzdelaní, ale o pokore a bezvýhradnej viere. Levitácia a iné nadprirodzené javy sú vo filme prezentované ako prejav Božej prítomnosti. Levitácia samotná je tu ukázaná realisticky, s dôrazom na zázrak, nie trik. Film je v angličtine, žiaľ, nepodarilo sa mi nájsť k nemu slovenské alebo české titulky.
Film o živote sv. Jozefa Kupertínskeho bol vo všeobecnosti prijatý pozitívne za dôstojné a verné zobrazenie života svätca, patróna študentov, letcov a hriešnikov, činiacich pokánie. Vtedajšie katolícke médiá a cirkevné inštitúcie oceňovali dôraz zobrazenú na pokoru, vieru a zázraky. Film bol využívaný aj ako nástroj na katechézu a povzbudenie veriacich.
Výroky sv. Jozefa Kupertínskeho
Sv. Jozef Kupertínsky nebol brilantný a vzdelaný teológ, jeho viera však bola pevná, pokora a zjednotenie s Bohom ho viedli k hlbokým a jednoduchým vyjadreniam postulátov katolíckej viery. Zdôrazňuje sa najmä jeho prostá, detská viera a úplné odovzdanie sa Bohu. Jeho výroky sú často citátmi z jeho rozhovorov so spolubratmi, spovedníkmi alebo svedkami jeho života.
- O dôvere v Boha: „Vo všetkých svojich záležitostiach, či už svetských alebo duchovných, konajte svoju časť a potom nechajte Boha konať jeho časť a ostávajte v pokoji.“
- O pokore a nedostatku vlastnej múdrosti: „Ja nie som nikto, len chudobný hriešnik, ktorý sa snaží milovať Boha.“
- O viere a modlitbe: „Modlitba, to sú krídla duše, ktoré dušu vynášajú do Neba.“
- O utrpení: „V utrpení som našiel pravú slobodu, lebo som úplne zveril svoj život Bohu.“
- O Božej milosti: „Všetko, čo som dosiahol, je dielom Božej milosti, nie mojich zásluh.“
- O vnútornej radosti: „Najväčšie bohatstvo je pokoj v duši, ktorý prichádza z úplnej dôvery v Boha.“
- O duchovnom zápase: „Často neviem, čo robiť, ale nedesím sa toho, lebo viem, že Boh je vždy pri mne a vedie ma.“
Levitácie, zázraky a proroctvá
Medzi mimoriadnymi udalosťami, ktoré sa údajne stali, je zdokumentovaná jeho prvá levitácia zo 4. októbra 1630 v svätyni Madonna della Grottella v Copertine, kde sa vzniesol zo zeme do výšky kazateľnice. Extázy a epizódy zdvíhania zo zeme počas slávenia omše sa často opakovali a privádzali veriacich do hystérie a extázy. Postupne sa u neho objavil prorocký dar, dokázal predvídať smrť pápeža Urbana VIII.
Napriek tomu, že sa s ťažkosťami naučil čítať a písať, udivoval významných teológov svojej doby svojimi postrehmi a interpretáciou mnohých náročných teologických tém. Všetci videli, že to, ako dokáže problematiku vysvetliť jednoduchými slovami je dôkazom skutočnosti, že tieto vedomosti získal od Ducha Svätého. Napriek tomu, že bol v podstate takmer negramotný, mnohí známi talianski a španielski teológovia sa na neho obracali so žiadosťou o konzultáciu.
Sv. Jozef Kupertínsky je patrónom študentov, pretože napriek svojej slabej kultúrnej príprave zložil skúšky na vstup do kňazstva spôsobom, ktorý hodnotili za zázračný (podľa legendy biskup vyskúšal prvých študentov, ktorí sa chceli stať kňazmi a bol natoľko nadšený ich vedomosťami, že zvyšok študentov neskúšal, ale rovno všetkým oznámil, že skúšky zložili - dôkaz, že aj zázrak môže mať takmer ľudský charakter…)
Oltár sv. Jozefa Kupertínskeho v bazilike a výzdoba chrámu
Modlitba študenta k sv. Jozefovi Kupertínskemu
Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza študijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky študijné ťažkosti. Svoju dôveru v Tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.
Ďalší patróni študentov a učiteľov
Okrem svätého Jozefa Kupertínskeho existujú aj ďalší svätci, ktorí sú považovaní za patrónov študentov a učiteľov. Ich príklady a príhovory môžu byť inšpiráciou a pomocou pre všetkých, ktorí sa venujú vzdelávaniu a štúdiu.
- Svätý Tomáš Akvinský: Jeden z najvýznamnejších teológov a filozofov v histórii Cirkvi.
- Svätý Ján Bosco: Kňaz, vychovávateľ a zakladateľ saleziánov, patrón vychovávateľov, mládeže a učňov.
- Svätý Alojz Gonzaga: Pochádzal zo šľachtického rodu a už v mladom veku sa rozhodol pre rehoľný život.
- Svätý Ján de la Salle: Kňaz a zakladateľ Inštitútu školských bratov.
Svätý Alojz Gonzaga
Svätý Alojz Gonzaga
Sv. Alojz Gonzaga sa narodil v roku 1568 na zámku Castiglione pri Mantove v severnom Taliansku. Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho matka bola veľmi nábožná, od detstva ho učila modlitbám. Chcela, aby sa zasvätil Bohu. Jeho otec, vojenský generál, chcel, aby sa stal vojakom, a tak mu často rozprával o bitkách a hrdinstvách vojakov. Od troch rokov ho učil jazdiť na koni a keď mal štyri-päť rokov, zobral ho na výcvik vojakov, ktorí sa pripravovali na boj proti Turkom. Tam sa Alojz naučil narábať so zbraňou a, čo je horšie, prebral spôsoby vojakov. Naučil sa nadávať a kliať. Nakoniec ho poslali domov. Jeho matka musela vynaložiť veľa úsilia, aby ho odnaučila zlým spôsobom a rečiam. Podarilo sa, Alojz prijímal všetko s otvorenou dušou.
A hoci potom na želanie svojho otca odišiel do Florencie, aby sa vzdelával, nestratil vieru, napriek pokušeniam žiadostivosti po majetku, podráždenosti a podobne. Vrúcne sa modlieval pred obrazom Panny Márie, zasvätil sa jej a urobil sľub doživotnej čistoty. Zanedlho sa dostal vďaka svojmu otcovi na španielsky kráľovský dvor, plný samopaše a neviazanej zábavy. No udržal sa čistým. Tam spoznal spoločnosť Ježišovu, ktorej zakladateľom bol pôvodom španielsky vojak Ignác z Loyoly. Rozhodol sa vstúpiť do nej. Otec však bol kategoricky proti. Alojz sa postil a bičoval. Keď to otec zistil, nakoniec, aj keď mu to nebolo po vôli, ustúpil. V roku 1585 vstúpil do noviciátu v Ríme. Veľmi sa usiloval o skromnosť, pokoru. Vždy si sadal na posledné miesto a nebol rád, keď hovorili o jeho prednostiach alebo pôvode. Najradšej sa venoval chorým, ktorých nachádzal na uliciach Ríma.
Mal však podlomené zdravie, a tak ho poslali najskôr do Neapola a potom do Milána, kde mal dokončiť bohoslovecké štúdiá. Medzitým, roku 1587, zložil večné sľuby. V Miláne dostal zjavenie, kde mu bolo oznámené, že čoskoro zomrie. Roku 1591 vypukol v Ríme mor. Jezuiti otvorili nemocnicu, kde prijímali tých, čo to potrebovali. Alojz sa, samozrejme, tiež hlásil do služby. Spolu s inými bratmi sa však nakazil. Bratia zomreli, on vyzdravel, no následky v podobe zimnice ho prenasledovali ešte dlhší čas. Raz našiel na ulici nakazeného človeka, ktorého odniesol do nemocnice a poskytol mu prvú pomoc. Toto ho pravdepodobne vyčerpalo. Zaľahol, dostal horúčku. Predpovedal, že zomrie v deň oktávy Božieho tela. Tak sa aj stalo. Zomrel 21. júna 1591. Mal dvadsaťtri rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1726 pápežom Benediktom XIII.
Rady pre študentov
- „Netreba sa modliť len za seba, ale aj za skúšajúcich.“ Rada, ktorú som dostala od mojej mamky a ktorú ona sama dostala ako študentka vysokej školy.
- Ak máš pocit, že v tvojom živote je učiteľ či profesor, s ktorým nie a nie vyjsť, skús ho zveriť napríklad sv. Jánovi de la Salle, kňazovi a zakladateľovi Inštitútu školských bratov.
Záver
Život svätého Jozefa Kupertínskeho je inšpiráciou pre všetkých študentov, ktorí sa snažia dosiahnuť úspech v štúdiu. Jeho príklad ukazuje, že s Božou pomocou je možné prekonať aj tie najväčšie prekážky. Nech je nám svätý Jozef Kupertínsky vzorom a orodovníkom v našom štúdiu.