Otázka, či je onania hriechom, je zložitá a v Biblii sa s ňou nestretneme priamo. V tomto článku sa pozrieme na to, čo hovorí Biblia o sexualite, ako sa k tejto téme pristupovalo v histórii a ako sa na ňu môžeme pozerať dnes.
Adam a Eva, Lucas Cranach starší
Biblický pohľad na sexualitu
V Biblii sa priamo nepíše o tom, či je onania hriechom, ale niektoré verše sa dajú interpretovať v súvislosti s touto témou. Náš Pán Ježiš Kristus nás upozorňuje, že scudzoložiť sa dá nielen fyzicky, ale aj pozeraním takýchto filmov. Tieto filmy prebúdzajú našu fantáziu, môžeme si napr. predstavovať, že máme pomer s tou herečkou.
Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. (Mt 5, 27-28)
Dnešná téma nebola o tom, či sme telesne smilnili, ale či sme smilnili v mysli. Treba si uvedomiť, že sviecou tela je oko. Boh hovorí - dávaj si pozor, na čo hľadíš, to, na čo sa pozeráme, sa nám dostáva do srdca.
Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. (Mt 6, 22-23)
Historický kontext
Zlom vo vnímaní sexuálneho sebauspokojovania nastal s príchodom kresťanstva. Zakladatelia ranej kresťanskej cirkvi zaujímali negatívne postoje k masturbácii aj napriek tomu, že v Biblii sa táto téma vôbec nespomína a ani žiadny z apoštolov sa k masturbácii nevyjadroval.
Biblický príbeh o Onanovi, od ktorého je odvodené pomenovanie “onania” bol často chybne interpretovaný ako proti-masturbačný text. Onan však zhrešil iným spôsobom - odmietol nasledovať Boží príkaz - oplodniť Tamaru (vdovu po svojom bratovi Herovi).
Vplyvný biskup ranej kresťanskej cirkvi Augustín z Hippa (350-430 nášho letopočtu) učil, že masturbácia je ťažším hriechom ako smilstvo, znásilnenie, incest a cudzoložstvo. Argumentoval pritom tým, že posledné menované aktivity môžu viesť k oplodneniu a tehotenstvu, zatiaľ čo masturbácia k oplodneniu viesť nemôže.
V 16. storočí sa cirkevné učenie odzrkadlilo aj v dielach vtedajšej medicíny. Praktický lekár John Marten vo svojej práci Treatise of Venereal Diseases (1711) popísal symptómy takzvaného „post-masturbačného ochorenia“, ktoré si vyžadovalo liečbu a hospitalizáciu.
Masturbačná hystéria
Strach z ničivých dôsledkov masturbácie viedol mnohých rodičov až k posadnutosti. Za nebezpečnú aktivitu bolo považované napríklad cmúľanie prstov u malých detí, pretože v nich mohlo prebudiť “nezdravé túžby”. Šmýkanie sa po zábradlí, časté lezenie po stromoch alebo hojdanie sa na otcovej nohe, to všetko predstavovalo nebezpečenstvo.
Pre skutočne závažné prípady mali pripravené vesty z pevného plátna, na ktorých boli upevnené kovové vaničky chrániace genitálie. Ďalší pediatri odporúčali rodičom, aby priviazali deťom na ruky malé zvončeky skôr, ako ich uložia k spánku. Ak by sa počas noci objavili nežiaduce pohyby rúk, zvuk zvončekov by ich na to upozornil.
Masturbačná hystéria začala poľavovať v 40. rokoch 20. storočia, najmä vďaka novým vedeckým poznatkom. Encyklopédia vedomostí o sexe (The Encyclopedia of Sexual Knowledge), publikovaná v Londýne roku 1937 uvádzala, že snahy predchádzať masturbácii pomocou cvičenia, diéty, hygienických úkonov alebo vyhrážok a trestov sú neúčinné.
Koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov publikoval Alfred Kinsey a jeho kolegovia výsledky viac ako 15 rokov trvajúceho výskumu ľudského sexuálneho správania. Kinseyho výskum odhalil, že ľudí, ktorí masturbujú je oveľa viac, ako tých, ktorí sa tejto praktike vyhýbajú.
Šokujúca psychológia masturbácie
Moderný pohľad
Dnes už máme k dispozícii množstvo výskumov a odborných stanovísk, ktoré potvrdzujú širokú škálu pozitívnych účinkov masturbácie na psychické aj fyzické zdravie, sexuálny život a zdravé partnerské vzťahy. Vo všeobecnosti platí, že neexistuje nič také, ako „nezdravá frekvencia masturbácie“ - s výnimkou prípadov, kedy je masturbácia symptómom obsesívno-kompulzívnej poruchy.
Odborníci sa zhodujú, že spôsob akým rodičia reagujú na masturbáciu svojich detí, ovplyvňuje ich seba-vnímanie a správanie v dospelosti. Žiť v spoločnosti, ktorá masturbáciu nestigmatizuje je z hľadiska našej histórie privilégiom a pomerne nedávnym výdobytkom.
Psychologické poznatky nám ukazujú, že pocit viny a ďalšie negatívne pocity spojené s masturbáciou majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na duševné aj fyzické zdravie človeka.
Ako sa s tým vysporiadať?
Ak si veriaci, určite by si s tým mal prestať!!! Biblia to tak hovorí. Skús si uvedomiť že ak to nebudeš robiť, tak čo za to môžeš získať v nebi. Čím viac ťa to láka a odoláš tomu tým väčšia odmena bude v královstve nebeskom.
Ak si veriaci, tak mas silnú posilu u Boha on ti s tým dokáže pomocť ak sa budeš aj za to modliť tak sa to dá100%.;) Takže moje rady :
- Nebudeš pozerať VOBEC porno (ktoré je aj tak cele zalozene na klamstve , a na zdrogovanych ženách)
- Budeš viac športovať
- Začni viac čítať knihy
- Nebud stale nakompe a pri TV
Osobné skúsenosti
Niektorí ľudia, ktorí sa snažia prestať s masturbáciou, hovoria, že je to ťažké, ale s Božou pomocou je to možné. Ak si veriaci a veríš v život večný a vieš, že je to ťažký hriech nemôže biť vo večnosti s Bohom ak to neoľutuje a nevýzná to pred Pánom vo sv. spovedi.
"Ja som mal presne ten isti problem, zacal som posilovat a posilujem stale, ale pomohlo my a zachranilo ma ked v kostole farar na kázni hovoril o nejakom evanjeliu v ktorom bolo-- ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla."
Záver
Otázka, či je onania hriech, je zložitá a každý si na ňu musí odpovedať sám. Dôležité je, aby sme sa k tejto téme pristupovali s úctou, rešpektom a s ohľadom na svoje svedomie a vieru.
Svätá spoveď
Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami. (Flp 4, 8-9)