To, čo potrebuje náš svet viac ako kedykoľvek predtým, a oveľa viac ako čokoľvek iné, je návrat všetkých otcov do svojho postavenia, úloh a zodpovedností vo vzťahu k svojim deťom, manželkám (partnerkám), okoliu, a nemenej aj vo vzťahu k nášmu Nebeskému Otcovi - Bohu.
Každý otec má vo svojej rodine tri základné úlohy:
- otec ako kňaz
- otec ako prorok
- otec ako kráľ
Poďme sa pozrieť bližšie na tieto úlohy.
Otec ako kňaz
Otec ako kňaz zastupuje svoju rodinu pred Bohom. Prednáša Bohu za rodinu modlitby a obety (napr. svoju prácu, venovanie voľného času hre s deťmi, ale aj pôst, či zdržanie sa hnevlivej reakcie na vyčíňanie detí). Prihovára sa teda k Bohu za potreby manželky a detí, a zároveň za všetky udelené dobrá ďakuje.
Otec ako prorok
Otec ako prorok zastupuje Boha pred svojou rodinou. Je Božím hlasom vo svojej rodine na povzbudzovanie, budovanie, usmerňovanie i nápravu členov svojej rodiny: „…kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.“ (1Kor 14,3 SSV).
Otec ako kráľ
Otec ako kráľ vo svojej rodine vládne. Vládne však v nej nie na spôsob absolutistických vládcov, či dokonca despotov, ale ako Ježiš Kristus, ktorý svojim učeníkom pri poslednej večeri umyl nohy, dávajúc im príklad: „…aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ (Jn 13,15 SEB). Vládne tak, že je pripravený vydať za svoju rodinu seba samého: „Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ (Jn 15,13 SEB).
Prosíme ťa Nebeský Otče, daj aby sme my otcovia v múdrosti plnili naše úlohy byť kňazom, prorokom a kráľom v našich rodinách. Nie svojvoľne, ale v láske, pokore a pravde podľa tvojej vôle, aby naše rodiny boli tebou hojne požehnávané a my otcovia, aby sme boli pre naše rodiny požehnaním. V mene nášho Pána Ježiša Krista.
Chcel by som dať nám otcom do popredia jednu veľmi dôležitú vec, ktorá je v našom národe obzvlášť narušená. Je to zodpovednosť otcov za vedenie detí v ich živote viery a za aplikáciu viery v prospech detí. Muži po viaceré generácie upúšťali od týchto dvoch úloh a postupne ich prenechávali ženám.
V jednoduchosti povedané, náboženskú výchovu v rodinách prevzali ženy. Ale nejde len o náboženstvo, ale o duchovné vedenie detí vo vzťahu s Bohom.
Kľúče k úspešnému rodičovstvu – Dr. Charles Stanley
Inak kráča s Bohom muž a inak žena. Inak vzťah s Bohom prežíva žena a inak muž. Dokonca aj sám Boh sa inak zjavuje žene a inak mužovi. Raz, keď som v rámci voľnejšej kázne (kedy kazateľ dával aj otázky) povedal, že Boh je bojovník, zaskočil som tým nie len okolostojace staršie ženy, ale i kazateľa, ktorému som sa po sv. omši snažil poukázať na túto skutočnosť Svätým Písmom. Písmo to spomína napr. „Moja sila a pieseň je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať. „Kto je ten Kráľ slávy?
Neraz som v živote musel bojovať a boje prichádzajú do môjho života každý deň, obdobne ako je to aj v živote iných ľudí. Dá sa povedať, že všetky tieto boje som mohol vyhrať len vďaka Pánu Bohu, ktorý mi ukázal, že on sám je bojovníkom. Boh chce naučiť v živote bojovať aj súčasných chlapcov a dospievajúcich mužov, ale nie len ich, ale aj dievčatá a ženy. Porozumieť tejto stránke nášho Boha majú pomôcť deťom práve otcovia. Mňa osobne posilňovalo v bojoch života napr. „Hovorím Hospodinovi: ‚Ty si môj Boh!
Otcovia vedia, že osobitne chlapci boli stvorení aj na obraz Boha bojovníka. Chcieť od týchto malých bojovníkov, aby v živote viery len niekde ticho sedeli a počúvali, je neprirodzené. Oni potrebujú zakúšať Boha vo svete, nielen o ňom počúvať. Potrebujú ho nájsť aj v pohybe, rýchlosti, či divokosti im vlastnej. Aby to v tomto všetkom neprestrelili, práve preto potrebujú po svojom boku múdreho otca, ktorý im dá aj bezpečné hranice a pomôže im Boha uvidieť aj v týchto „divokých“ veciach. Aj Ježiš bol divoký. Divoký v najlepšom zmysle tohto slova. Predstavme si ho s bičom v chráme ako vyháňa kupcov a dobytok. To musel byť iný hurhaj. Boh v tele strávený horlivosťou za svoj dom. Alebo si predstavme ako vyčítal zákonníkom a farizejom ich pokrytectvo: „neobielené hroby, slepí vodcovia slepých, hlupáci, hadie plemeno“. Také slová sa nedajú hovoriť jemne, len divoko a nespútane.
Teda máme o tom všetkom poúčať naše deti stále a všade („či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť“). A prečo? No preto, aby sme mohli spolu s našimi deťmi žiť požehnané životy.
Otcovia, spolu s matkami, však majú v oblasti viery detí ešte jednu významnú úlohu. A to, keďže je im dieťa zverené, ich viera má priamy dopad na životy ich detí. Písmo zachytáva, že keď Ježiš vykonával svoju službu (liečil, oslobodzoval, kriesil z mŕtvych) pre deti, bol tam prítomný aj rodič, ktorého povzbudzoval k viere. Dvakrát osobitne naliehal na vieru otca. Prvý raz, keď išlo o otca, ktorý prišiel za ním so synom posadnutým nečistým duchom: „Ježiš mu odpovedal: ‚Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.‘ Chlapcov otec hneď zvolal: ‚Verím, pomôž mojej neviere!‘“ (Mk 9,23-24 SEB). Druhý raz pri vzkriesení dievčaťa, ktorej otec sa volal Jairos a bol predstaveným synagógy: „Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: ‚Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?‘ Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: ‚Neboj sa, len ver!‘“
Teda pre pomoc deťom Ježiš povzbudzoval otcov týchto detí k viere, akoby ju k daným zázrakom priam potreboval, a pravdepodobne ju aj skutočne pre uvoľnenie Božej moci potreboval. Toto je veľká úloha zverená otcom.
Neraz na rôzne príhovorné modlitby privádzajú deti, ktoré potrebujú pomoc všelijakí ľudia, len nie ich otcovia. Sú to však práve otcovia, ktorí by tak mali robiť a svojou autoritou a vierou umožniť, aby sa v živote ich detí stal zázrak. O sile modlitby otca za jeho dieťa ani nehovorím. Je to práve otec, ktorý môže na základe jemu danej autority pochádzajúcej od Boha, vymodliť pre svoje deti najväčšie veci. Nechcem nijako degradovať úlohu mamy v živote dieťaťa aj v oblasti viery, ale Božia autorita je zostupná: „Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh.“ (1Kor 11,3).
Prosíme ťa Nebeský Otče pomôž nám otcom chopiť sa našej úlohy viesť naše deti v ich živote viery, aby sme ich mohli zaviesť pri kráčaní s tebou na také miesta, ktoré im nik iný ukázať nemôže, aby raz mohli s tebou kráčať samostatne. Daj nám tiež aktívne aplikovať našu vieru v prospech životov našich detí, aby sme aj v tejto oblasti v autorite nám od teba danej, bdeli nad životmi našich detí. V mene nášho Pána Ježiša Krista.
Podľa mňa je život podľa toho, čo nám radí Boh Otec vo svojom Slove, dôležitý pre otcovstvo. Je tam toho pre otcov skutočne dosť. Spomaľme a prečítajme si tieto biblické verše ešte raz. Nie sú nejakým archaizmom, či strohou výzvou k našej prísnosti, ale pokladom, ktorý môžeme objaviť. Poďme sa najprv pozrieť do verša z Listu Efezanom. Profesor Roháček ho prekladá nasledovne: „A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom.“ Ešte výstižnejší význam tohto Slova je vyjadrený v anglickom preklade New Living Translation: „Fathers, do not provoke your children to anger by the way you treat them. Rather, bring them up with the discipline and instruction that comes from the Lord.“, voľne preložené do slovenčiny: „Otcovia neprovokujte svoje deti k hnevu tým, ako s nimi zaobchádzate.
Teda naše deti nemáme provokovať k hnevu. Mnoho, existuje skutočne mnoho dôvodov na strane nás otcov, ktorými môžeme v našich deťoch vzbudiť hnev. Samozrejme nejde o prípady, keď sa dieťa na nás hnevá, že sme mu nedali nejakú sladkosť, keď vieme, že ich už niekoľko zjedlo. Alebo, že mu nedovolíme pozerať nevhodnú rozprávku alebo film. A ako máme vychovávať naše deti? Prísne tak, ako sa nám zdá vhodné? Vôbec nie. Máme ich vychovávať nie podľa našej disciplíny a pokynov, ale podľa disciplíny a pokynov, ktoré pochádzajú od Pána. Aby sme tohto dosiahli, musíme poznať jeho Slovo a musíme vedieť počúvať jeho hlas v našom vnútri. Niekedy rozpoznáme, že máme byť na deti jemní, inokedy zase pevnejší. Niekedy, že danú vec máme spraviť s nimi spoločne, a zase inokedy, že ich máme nechať danú vec spraviť vo vlastnej réžii.
Zoberme si teraz ten druhý biblický verš z Listu Kolosanom, kde je vysvetlený aj dôvod prečo nemáme naše deti dráždiť k hnevu. Malomyseľnosť. Je to obrovská životná rana, ktorú môžu uštedriť deťom práve otcovia. Jeden z českých prekladov Biblie - Bible 21 tento verš prekladá: „Otcové, nepřivádějte své děti svým hněvem k zoufalství.“ Teda zúfalstvo. Zúfalstvo ako jedno zo slov na označenie asi najhroznejšieho stavu, ktorý môžeme v našom živote prežívať. Verím, že ak by ktokoľvek iný mohol našim deťom spôsobiť svojim konaním stratu smelosti a vôle a uvrhnúť ich do malomyseľnosti a zúfalstva, bol by konfrontovaný s hrubou otcovskou silou. Našim spoločným cieľom je však dosiahnuť pravý opak, aby naše deti boli smelé, pevnej vôle, veľkomyseľné a žili v nádeji.
Myslím si, že vlastným úsilím toto nie je možné dosiahnuť. Nebeský Otče, odovzdávame sa ti a odovzdávame ti naše otcovstvo. Prosíme ťa urob nás takými otcami, akými túžime byť, a akých nás naše deti potrebujú. Nech je naše otcovstvo na spôsob tvojho milujúceho otcovstva, aby naše deti od nás počuli a zakúšali, že sú milované, a že sú našou radosťou. V mene nášho Pána Ježiša Krista.
Aby sme mohli na našom otcovstve niečo zmeniť smerom k dobrému, musíme si uvedomiť, že tým, že sme sa stali otcami, boli sme postavení do najdôležitejšej úlohy, ktorú na tomto svete môžeme plniť. Bola nám zverená matka nášho dieťaťa a bolo nám zverené naše dieťa. Dve Božie deti. Nemýľme sa, nielen dieťa, ale aj jeho matka, ktorá sa dostala prijatím dieťaťa do zraniteľnej pozície, kedy celý svoj doterajší život bude musieť prispôsobiť svojmu dieťaťu. Pred otehotnením mohla byť samostatná, dobre zarábajúca a s mnohými koníčkami, no po pôrode o viacero z týchto vecí prichádza, resp. musí sa ich dočasne zrieknuť alebo ich obmedziť. Tým, že sme sa stali otcami, stali sme sa vlastne obrazne Adamom, ktorému bola zverená rajská záhrada: „Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.“ (Gn 2,15 SEB). V našom prípade je rajskou záhradou naša rodina. Na túto úlohu sme boli aj náležite vybavení. Obdobne ako Adam sme boli stvorení na Boží obraz (podobu), teda aj s tým, že naše otcovstvo má a môže byť k obrazu Božieho otcovstva, a boli sme podobne ako Adam Bohom požehnaní.
Boh videl, že tomu Adamovi v rajskej záhrade predsa len niečo chýba: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ (Gn 2,18 SEB). A bola stvorená z rebra Adama žena Eva. Adam teda potreboval pomoc a dostal ju v podobe Evy. My, muži, aj keď si to nechceme priznať, vieme, že bez tejto pomoci by sme životom kráčali dosť biedne, resp. ani by sme nekráčali. Vedel to aj Adam, preto vidiac prvý raz ženu zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela!“ (Gn 2,23 SEB). Takto zvolávame aj my súčasní muži, keď sa nám páči nejaká žena: „To je teda kosť!“. Tiež sa môžeme opýtať, prečo bola stvorená z Adamovho rebra? Ak sa náhodou ženám nepáči, že Eva bola stvorená z rebra, čo má povedať Adam? Ten bol stvorený z prachu. Akú úlohu plnia rebrá? Okrem toho, že popri chrbte sú oporou tela, predovšetkým chránia srdce a zraniteľné vnútorné orgány človeka. Žena teda dostala aj úlohu byť nielen oporou muža (pomocníčkou toho, kto pomoc potrebuje), ale aj ochrancom jeho srdca. Ak do tejto úlohy nevstúpi, muž môže o svoje srdce prísť. Ako muž dostal úlohu obrábať a strážiť rajskú záhradu, teda otec svoju rodinu, žena dostala úlohu ochraňovať srdce muža.
Aby sa muž mohol riadne chopiť tejto úlohy manžela a otca, musí najprv pustiť z rúk svoj predchádzajúci život: „Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.“ (Gn 3,24 SEB). Teda viac nie mama a otec a celý predchádzajúci život, ktorý reprezentujú, ale žena. Výsledkom toho potom je: „Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.“ (Gn 3,25 SEB).
Otcovia, uvedomme si, že Boh má pre nás úžasný zámer otcovstva. Skrz milosť nášho Pána Ježiša Krista vydobytú na kríži, ešte oveľa lepší, ako bol prvotný zámer Boha s našim životom popísaným v knihe Genezis. Musíme sa však pevne postaviť do našej úlohy manželov a otcov našich rodín a prijať zodpovednosť za naše rodiny. Ešte raz, zodpovednosť za stav našej rodiny je predovšetkým v našich rukách.
Chvála a vďaka však patrí všetkým múdrym ženám, ktoré ochraňujú srdcia svojich mužov, napríklad tým, že ich milujú, vážia si ich, hovoria im pravdu s láskou, či umožňujú im chopiť sa ich úlohy otcov v rodine. Prosíme ťa Nebeský Otče, pomôž nám opäť sa postaviť do našej úlohy a zodpovednosti otcov. Pomôž nám uvedomiť si, že si nám zveril v našej manželke a deťoch tvoje deti. Ukáž nám, že sme to predovšetkým my, ktorí rozhodujeme, či budeme v živote našej rodiny prežívať niečo z toho nebeského už na tejto zemi. Daj, aby sme chránili a budovali naše rodiny, vo vedomí, že rodina je úžasný poklad, ktorý sme od teba dostali. Moc, sláva, či úspech je oproti našej úlohe v rodine iba prach. Daj, aby sme naše manželky pripustili k našim srdciam, aby sa oni mohli ujať ich ochrany a tiež, aby si aj ony boli vedomé tejto ich veľkej úlohy. V mene nášho Pána Ježiša Krista, nášho Pána.
„Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.
Otče na nebesiach, ako sladké je vedieť, že Ty si môj Otec a ja som Tvoje dieťa! Verím, že vo svojej nekonečnej dobrote urobíš všetko pre tých, ktorí ťa milujú, dokonca i v područí tých, ktorým slúžia. Otče, Ty vieš všetko, vidíš všetko a poznáš ma lepšie ako ja sám(a) seba. Otče, pretože Ty si želáš, aby sme sa vždy obracali k Tebe, prichádzam s dôverou prosiť Ťa spoločne s Ježišom a Pannou Máriou... V spojení s ich Najsvätejšími Srdciami Ti ponúkam všetky svoje modlitby, obete a odriekania, všetky svoje činy a väčšiu svedomitosť pri mojich povinnostiach. Môj Otče, žiadam Ťa o to v mene Ježiša, Tvojho Syna! A Ty, Ježišu, otvor svoje Srdce a prijmi do neho srdce moje a spolu s Máriiným ho ponúkni nášmu Božskému Otcovi. Božský Otče, zavolaj všetkých ľudí, nech celý svet chváli Tvoju otcovskú dobrotu a Tvoju božskú milosť! Buď mojím nežným Otcom a chráň ma, nech som kdekoľvek, ako svoje zrenice.
Tri základné úlohy otca v rodine:
| Úloha | Popis |
|---|---|
| Kňaz | Zastupuje rodinu pred Bohom, modlí sa a obetuje za ňu. |
| Prorok | Zastupuje Boha pred rodinou, povzbudzuje, buduje a usmerňuje jej členov. |
| Kráľ | Vládne v rodine s láskou a obetavosťou, ako Ježiš Kristus. |
