Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, známa aj ako Božie Telo, je významným sviatkom v katolíckej cirkvi. Táto slávnosť sa spája s hlbokou úctou k Eucharistii a pripomína nám Ježišovu prítomnosť v chlebe a víne.
História a Pôvod
Významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. Neskôr pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundopre slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264.
Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc.
Preto poznáme procesie na sviatok Obetovania Pána, Palmovú (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň ) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie.
V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Nitre
Nitra, mesto s bohatou kresťanskou históriou, si každoročne pripomína túto slávnosť s veľkou úctou. Na Svätoplukovom námestí v Nitre sa 18. júna 2017 konala svätá omša z príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
Za prítomnosti kňazov pôsobiacich v meste pod Zoborom a niekoľko tisíc veriacich jej predsedal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Súčasťou bohoslužby bola procesia s najsvätejšou Oltárnou sviatosťou cez Kupeckú ulicu ku kostolu svätého Michala, odkiaľ hlavný celebrant udelil prítomným i celému mestu eucharistické požehnanie.
Tradícia procesií sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami.
Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
Veriaci, ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky ( udeľujú sa veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní na eucharistickej procesii konanej vnútri posvätnej budovy alebo mimo nej, ktorá má veľký význam zvlasť na slavnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. EO, s. 59, bod 7, par. 1,3.)
Zmeny po Druhom Vatikánskom Koncile
Po Druhom vatikánskom koncile nastali viaceré liturgické zmeny, a tie sa dotkli aj slávenia tajomstiev Kristovho Tela a Kristovej Krvi. Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla.
Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv.
Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň. Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám.
Význam Eucharistie
Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie. Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela.
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Pán Ježiš, keď vedel, že nadišla hodina odísť z tohto sveta, aby sa vrátil k Otcovi, pri (poslednej) večeri učeníkom umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Eucharistické slávenie je úkon samého Krista a Cirkvi, v ktorom Kristus Pán službou kňaza obetuje seba samého, podstatne prítomného pod podobami chleba a vína Bohu Otcovi a veriacim, zapojeným do jeho obetovania, sa dáva ako duchovný pokrm.
V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom, predložené Otcovi skrze Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Cirkev môže skrze Krista prinášať obetu chvály na vzdávanie vďaky za všetko dobré, krásne a spravodlivé, čo Boh urobil v stvorení a v ľudstve. Svätá omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi.
Slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás. Najsvätejšia eucharistická obeta sa musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený, tak aby nebolo nijaké nebezpečenstvo pokazenia.
Účinky Eucharistie
- prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom.
- prijímanie nás odlučuje od hriechu. (Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“.
- Eucharistia utvára Cirkev.
- Eucharistia zaväzuje voči chudobným.
- Eucharistia a jednota kresťanov.
Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz. Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže a musí byť pripustený na sväté prijímanie. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo. (Kódex kánonického práva Kán. Je povinnosťou predovšetkým rodičov!!! (Kódex kánonického práva Kán. Kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede nesmie prijímať Pánovo telo. Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať po druhý raz iba pri eucharistickom slávení, na ktorom sa zúčastňuje. Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi nám pripomína dôležitosť Eucharistie v živote katolíckej cirkvi a povzbudzuje nás k hlbšej úcte a láske k Ježišovi Kristovi prítomnému v Oltárnej sviatosti.
Monštrancia s Eucharistiou
Chlieb a Víno: Symboly Eucharistie
Vieme, že chlieb a víno sú základnou matériou pri slávení Eucharistie. Ježiš berie chlieb a hovorí: „Toto je moje telo!“ Berie kalich s vínom a hovorí: „Toto je moja krv!“ Zvolil si chlieb a víno ako znak obety svojho života. Lebo chlieb a víno, kalich a spoločenstvo vo Večeradle, predovšetkým však gestá delenia a lámania už samy za seba hovoria o tom, čo tým chce zdôrazniť. Majú svoju vlastnú výrazovú silu. Čiže zo svojej podstaty sú zároveň aj symbolom. Takéto symboly môžu byť mocnejšie ako slová a dotýkajú sa nás oveľa bezprostrednejšie.
Chlieb
„Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ - modlíme sa v Otčenáši. Sotva je nám nejaká iná prosba taká blízka, ako táto. My všetci žijeme z chleba: Je jedným z našich základných potravín. Chlieb má za sebou dlhú cestu, kým sa dostane na náš stôl. Zriedkakedy si uvedomujeme, ako veľa ľudí musí spolupracovať na tom, aby sa chlieb dostal na náš stôl. Teraz si môžeme predstaviť, ako roľník orie a seje na svojom poli, ako pšenica rastie a dozrieva, ako sa žne; potom sa zrno mláti a melie a napokon sa pečie chlieb. Musí vládnuť mier, aby mohol vzniknúť chlieb a aby sme ho mohli v mieri jesť.
Keďže sa na jeho vzniku podieľa mnoho ľudí, rozpráva chlieb o spoločenstve: O tom, že my ľudia sme odkázaní jeden na druhého. A to najkrajšie, čo možno s chlebom urobiť, je, jesť ho spoločne, navzájom sa oň deliť. Chlieb v sebe nesie vôňu zeme. Cítiť z neho námahu a prácu. Chlieb vlastne nik nemôže „urobiť“: Zrno rastie silou prírody. My to prijímame ako dar Stvoriteľa. „Buď pochválený, Pane a Bože náš, Stvoriteľ sveta. Keď jeme chlieb, naše telo ho spracováva a získava z neho energiu pre život. Tým, že sa chlieb dáva požívať, nasycuje nás a daruje nám život. Vari to nie je ako podobenstvo pre všetko ľudské spolužitie? Potrebujeme jeden druhého, potrebujeme sa navzájom. Musíme sa jeden druhému rozdávať, niekedy sa doslova nechať „požívať“ tým, že sme tu jeden pre druhého. Tým si navzájom dávame život. A naopak: tam, kde sa ľudia starajú iba sami o seba, alebo kde dokonca proti sebe bojujú, pripravujú sa navzájom o život.
„Ja som chlieb života“, hovorí Ježiš (Jn 6,48). Áno, naozaj možno povedať: Ježiš bol „človekom ako chlieb“. Po celý svoj život sa rozdával: Svoj čas, svoju silu, svoju lásku a tým daroval život pre druhých. Na konci dáva svoj život.
Víno
Druhý z eucharistických darov, víno, nie je taký každodenný ako chlieb. Pijeme ho skôr pri výnimočných príležitostiach. Tak sa spája so slávnostnosťou a životnou radosťou. Pitie vína dodáva radosť a uvoľnenosť, ľahšie sa stretávame s ľuďmi. Aj víno má za sebou dlhú cestu, kým sa dostane do nášho pohára. Znova si môžeme predstaviť vinicu v slnečnom svetle; prácu vinára, ktorý sa počas celého roka musí starať o svoj vinič; zrejúce hrozno a napokon radostné oberačky. Červené víno má farbu krvi. Pripomína lásku, ale aj bolesť a smrť. Kalich vína môže symbolizovať „kalich utrpenia“.
Kto sa s niekým podelí o kalich, uzatvára s ním viac než len „bratstvo pri poháriku“. K svadobným zvykom mnohých národov patrí, že mladomanželia spoločne pijú z jedného kalicha. Tým, že Ježiš v zomieraní vylial svoju krv, spečatil novú a večnú Zmluvu. Obetuje svoj život, aby ľudstvo zmieril s Bohom a zvíťazil nad smrťou.
Táto „Nová zmluva“ je Božie „spojenectvo“ s nami ľuďmi: On sa spája s nami proti všetkému, čo prináša smrť, proti nenávisti a násiliu, proti ničeniu a beznádeji. Chlieb a víno, nám hovoria: Podeľte sa so mnou s ostatnými! Tak rastie spoločenstvo a pokoj medzi ľuďmi. Staňte sa ľuďmi - človekom ako chlieb! Rozdávajte sa pre iných, ujmite sa ich núdze! Netočte sa iba okolo seba, ale žite - ako Ježiš - pre svojich blížnych! A tak slávenie Eucharistie nás pojíma do tohto „spojenectva proti smrti“; „Chlieb života“ - Kristovo Telo nás chce premeniť na nových ľudí, ktorí sa dokážu darovať. „Kalich požehnania“ - Kristova krv z nás robí jeho spoločníkov - bratov a sestry Ježiša Krista, ktorí majú podiel na jeho živote. A tak hoci kráčame jeho cestou aj v utrpení a v smrti on nás prevedie k životu, ba k večnému životu, kde bude všetko zlé a celé ničenie porazené. A istota tohto víťazstva môže v nás prebývať už teraz. To je dôkaz toho ako nás miluje, hoci sme hriešni a nestáli v dobrom. Lebo Boh sa v Ježišovi spája s nami na život a na smrť a vedie nás bezpečne k večnému životu!
Posledná večera od Leonarda da Vinci
Záver
Po slávnosti Najsvätejšej Trojice sa podľa liturgického kalendára v Cirkvi slávi Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Je prikázaným sviatkom. V tomto roku vo štvrtok 8. júna 2023. Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám.
Kristovo Telo v Hostii je liekom, ktorý napĺňa duše a prekonáva nedostatok radosti a pokoja v dobe, v ktorej mnohí ľudia majú prázdne duše alebo sú až duševne chorí. Veď o krízach zmyslu života, depresiách a vyhorení sa hovorí všade. Nesme teda Pána cez naše mestá, aby sa naše mestá a obce naplnili Bohom a v ňom dosiahli pokoj, spravodlivosť, priateľstvo a blaho.
Ježiš Kristus ostal prítomný v Eucharistii, lebo nás miluje a stará sa o nás. Učí nás tu práve tej láske, ktorou nás sám miloval.
Tabuľka: Prehľad Dôležitých Udalostí a Faktov
| Udalosť/Fakt | Popis |
|---|---|
| Prvé slávenie | 1246 v diecéze Luttich |
| Ustanovenie pre celú Cirkev | 1264 pápežom Urbanom IV. |
| Liturgické texty | Sv. Tomáš Akvinský |
| Charakter slávenia | Procesie s Oltárnou sviatosťou |
| Úplné odpustky | Pre veriacich zúčastňujúcich sa procesií |
| Spojenie sviatkov | Po Druhom vatikánskom koncile |