Poltár, okresné mesto v Banskobystrickom kraji, leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode Lučenskej kotliny v doline Poltárice. Mesto a jeho okolie sú vhodné pre letnú aj zimnú turistiku. V meste je vybudované moderné kúpalisko s rozsiahlym areálom a doplnkovými službami. Na svoje si prídu vyznávači agroturistiky a cykloturistiky, jazdectva, rybárstva a poľovníctva. Mesto má pre turistov pripravené ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Samospráva pripravuje každoročne pre obyvateľov aj návštevníkov rôzne kultúrne, spoločenské a športové podujatia.
Medzi zaujímavé historické pamiatky patrí klasicistický kaštieľ z roku 1782, ktorý bol pozdejšie prestavaný na novogotický. Ďalej sú to evanjelické kostoly. V Poltári, postavený v roku 1791, v časti Slaná Lehota v roku 1869 a v časti Zelené v roku 1835 a Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. Zaujímavosťou je technická kultúrna pamiatka, starý kamenný most cez rieku Ipeľ.
Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode Lučenskej kotliny v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorniansky potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. Priemerná ročná teplota je okolo 8°C , ročný priemer zrážok je 700 mm. V lesoch žije hlavne bažant a jariabok.
Z archeologických nálezísk sú významné žiarové pohrebisko pilínskej a kyjatickej kultúry z doby bronzovej, slovanské sídlisko (zo 7.-8.storočia), na Cerinách základy stredovekého hrádku a na Kostolisku zaniknutá stredoveká dedina dolný Poltár so zvyškami kostola. Prvá písomná zmienka o území pochádza z roku 1246, o obci Poltar z 9.11.1302, ktorá patrila Zachovcom a od roku 1376 Soosovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18.storočia viacerým zemepánom. V 15.storočí tu bola Jiskrovská pevnôstka. V rokoch 1554-93 okupovali obec Turci. Tí tu zanechali v roku 1554 súpis obyvateľov, ktorí tu pestovali ryžu. V 16.storočí sa obec delina na Horný a Dolný Poltár.
Mlyn sa spomína od roku 1688, v 18.storočí tu boli 2 mlyny. V roku 1828 tu bolo 83 domov. Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa i debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšia hlina bola využívaná mlynármi ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šomotové tehly (vyrábali tehly, trativody, kachličky). Druhú keramickú továreň založil Peter Krausz v roku 1889 s pobočkou v Zelenom. Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne.Barattova šamotová továreň v roku 1940 patrila Michalovi Kováčovi a od roku 1950 sa stala spolu s Krauszovou továrňou na výrobu tehliarskych výrobkov, súčasťou Ipeľských tehelní. Tie spustili výrobne aj v Zelenom a Slanej Lehote.
Železničná trať Lučenec - Poltár bola postavená v rokoch 1898 až 1901. V roku 1950 vzniklo poľnohospodárske družstvo. Spevokol bol v Poltári založený v roku 1910. Prvá škola (evanjelická cirkev) bola otvorená v roku 1630, ďalšie boli otvorené v Slanej Lehote (1761) a v Zelenom (1772). V roku 1958 bola otvorená prvá stredná škola, gymnázium fungovalo v rokoch 1973-79, 8-triedne gymnázium bolo znovu zriadené v roku 1995. V roku 1959 začalo s výukou Stredné odborné učitilište poľnohospodárske, v roku 1974 Ľudová umelecká škola, ktorá bola v roku 1992 premenovaná na Základnú umeleckú školu. Obyvateľstvo sa zapojilo aj do SNP. V rokoch 1951 až 1960 bol Poltár okresným sídlom s 23 obcami. Obce Zelené a Slaná Lehota boli pripojené k Poltáru v roku 1966, ktorý sa stal mestom v roku 1969 s novým erbom z roku 1988 s motívom strieborného džbánu v červenom štíte.
Obec Zelené vznikla asi v 14. storočí, jej pomenovanie je doložené od roku 1438 ako Zelene. Patrila viacerým zemianskym rodinám. V rokoch 1554-93 ju okupovali Turci. V roku 1828 žilo v 28 domoch 274 obyvateľov. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali ťažbou hliny a hrnčiarstvom, od roku 1828 je tu pobočka poltárskej šamotky. Slaná Lehota vznikla v 2.polovici 14.storočia. Historické názvy obce boli Soos Lehota (1573), Lana Lehota (1773), Slaná Ľahôta (1920), Slaná Lehota (1927). Obec patrila fiľakovskému panstvu. V rokoch 1554-93 ju okupovali Turci, v roku 1598 patrila rodine Sóósovcov, od roku 1742 do 1848 rodine Géczyovcov a i. V roku 1828 mala obec 23 domov a 130 obyvateľov. Obec Prievrana vznikla koncom stredoveku, zanikla okolo roku 1610 za vojenských operácií, obnovená bola koncom 17. Podháj vznikol koncom stredoveku na majetku Soosovcov, zanikol počas tureckej okupácie v rokoch 1554-62.
V decembri roku 1809 vznikla v obci Šoltýska samostatná rímskokatolícka farnosť, odčlenením od rím. kat. farnosti v Kokave nad Rimavicou. V r. 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).
Náš cirkevný zbor nie je veľký. Nepíše sa o ňom v každom čísle cirkevnej tlače. Možno ani tých aktivít nemáme toľko ako iné cirkevné zbory. Dokonca nie sme ani svätí a dokonalí kresťania. A predsa sme výnimoční… Veríme totiž vo výnimočného Boha, ktorý prijíma nás- nedokonalých ľudí. V našom spoločenstve sa Ho snažíme hľadať a veríme, že aj nachádzame. Náš cirkevný zbor pôsobí v meste Poltár a jeho mestských častiach Slaná Lehota a Zelené. Patríme do Novohradského seniorátu, ktorý je súčasťou Západného dištriktu ECAV. Počítame okolo 510 evidovaných členov. Služby Božie sa vykonávajú v troch kostoloch: Poltár (1791), Slaná Lehota (1891) a Zelené (1837).
| Okres Poltár | Hodnota |
|---|---|
| Počet obyvateľov | 22.893 |
| Rozloha | 476 km2 |
| Podiel lesnej pôdy | 47,3 % |
| Podiel poľnohospodárskej pôdy | 47,4 % |
| Podiel chránených území | 0,04 % |
| Hustota obyvateľov na km2 | 48 |
| Miera urbanizácie | 25,9 % |
Okres svojim charakterom patrí medzi podhorské poľnohospodársko-priemyselné krainné typy. Najvyšší potenciál okresu, predstavujú silikátové suroviny. Okres má územno-technický a prírodný potenciál aj pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.
Na západe Slovenského Rudohoria, 40 km od Lučenca ako aj od Rimavskej Soboty sa rozprestiera v okrese Poltár - turistická lokalita Kokava - Línia, ktorá sa rozrástla za posledných 20 rokov na peknú turistickú oblasť, ktorú navštevujú hlavne v zime turisti z neďalekej Maďarskej republiky. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma kopcami. Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m.). Jej chotár sa rozkladá na ploche 439 hektárov.
Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v r.1796. Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonová Dedina). Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom chotári. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595. Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.
Už v roku 1750 založili prvú, manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údoli Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského chotára 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubačí, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš. Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova. Podľa zachovaného súpisu bolo do Šoltýsky presídlených 40 rodín. Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice.
Samostatnou obcaou sa Šoltýska stála v roku 1871 po odčlenení od obce Kokava nad Rim. Elektrický prúd bol do obce zavedený v r.1957. Počas reorganizácie štátnej správy v r. 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V r. 1966 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v r. 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v r. 1973.
Cieľom Ekologického centra je pomáhať pri praktickej enviromentálnej výchove mládeže a zvyšovať enviromentálne povedomie detí, mládeže, odbornej aj širokej verejnosti. Z hľadiska dlhodobej perspektívy je výchova a vzdelávanie najlepšou cestou k zachovaniu prírody.
V meste sú zriadené tieto školy a školské zariadenia:
- Materská škola, Ul. Sklárska
- Materská škola, Ul. Kanadská
- Základná škola, Ul. Slobody
- Základná škola, Ul. Školská
- Spojená škola Poltár (bývalá Združená stredná škola)
- Základná umelecká škola
tags: #rimskokatolicka #farnost #poltar