Kostol svätého Juraja hľadí z kopca na obec Luková už celé stáročia. Kostol zo 14. storočia bol kedysi dominantou, no jeho najväčšia sláva už dávno pominula.
Luková je malá obec za Prahou. Bežne by obyčajný turista zrejme na takéto miesto neprišiel a predsa sa tu striedajú návštevníci z celého sveta.
Ako informuje web Luková, Kostol svätého Juraja hľadí z kopca na obec Luková už celé stáročia. Postavený bol už v roku 1352, no od tohto dátumu prešiel viacerými rekonštrukciami. Či už to bolo pre zlý stav, alebo pre požiar, do dnešných dní sa zachovalo len málo z pôvodnej štruktúry. Počas tohto obdobia sa kostol pravidelne využíval.
Napriek tomu sa tu ale schádzajú turisti z rôznych kútov. Podľa webu Atlas Obscura mnohí veria, že v ňom straší. Veriaci preto dlho odmietali vstúpiť do kostola, ktorý pomaly chátral. Kostol sa počas dlhých rokov svojej existencie stal obeťou nezvyčajného počtu požiarov a bol mnohokrát čiastočne prestavaný a opravovaný.
Kostol svätého Juraja (po česky sv. Jiřího) sa nachádza v malebnej časti Plzenského kraja, nie ďaleko od Karlových Varov.
V neveľkej dedinke Luková na západe Čiech nenájdete na prvý pohľad nič zaujímavého, aj tak sem každú sobotu popoludní prúdia desiatky zvedavcov z celého sveta. Na prvý pohľad je to bezútešné miesto. Zopár opustených domov a nad nimi - schátraný kostol, akých nájdete po celej krajine desiatky. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola pritom Luková živou obcou s množstvom obyvateľov (prevažne nemeckej národnosti), vlastnou školou aj fungujúcou dopravou.
Dnes je už len dedinou duchov - trvalo tu žijú iba štyria ľudia, ku ktorým sa cez víkendy pridáva zopár chalupárov. Svätostánok stál na tomto mieste už od roku 1352, svoju podobu však zmenil po rozsiahlom požiari koncom 18. storočia.
Osudná udalosť v roku 1968
Posledná strašidelná udalosť sa odohrala v roku 1968 a spôsobila, že veriaci museli utiecť. To čo je však pre turistov zaujímavé sa ukrýva vnútri. Keď totiž nazriete dnu, tak zistíte, že kostol je plný duchov. Biele zahalené postavy tu čakajú.
Do roku 1968 ešte slúžil svojmu účelu, počas pohrebu sa však odlomila časť stropu a budovu z bezpečnostných dôvodov uzavreli.
Vtedy počas pohrebu spadla zo stropu časť omietky a ľudia utiekli von. Od tej doby sa v kostole neslúžili žiadne bohoslužby.
Počas pohrebnej bohoslužby sa totiž do kostola zrútila časť strechy. Odvtedy ľudia odmietali do kostola vstúpiť.
V nasledujúcich rokoch sa kostol stal obeťou vandalov a zlodejov. Všetko, čo sa dalo ukradnúť, ukradli (vrátane zvona), a to ostatné poškodili a zničili. Peniaze na opravu neboli.
Kostol dnes bojuje o svoje prežitie a všetka údržba na ňom robená je len aby sa kostol vyhol havarijnému stavu. Pomáhajú práve turisti a darcovia, ktorí sem prichádzajú, prípadne posielajú dary.
Zamýšľame sa niekedy na tým, v akom stave sú pamiatky, ktoré naši predkovia stavali a zveľaďovali? O mnohé z nich po celom svete prichádzame a to pre rôzne dôvody. No najhorším je asi ľahostajnosť, ktorá nás oberá o to najcennejšie. Naše korene a kultúru. Našťastie nie všetci zabúdajú. A niektorí z nich sú dokonca ochotní pre svoje okolie spraviť niečo naviac.
Umelecká inštalácia "duchov"
The Ghost Church of Lukova
V roku 2012 však Jakub Hadrava, študent sochárstva na Západočeskej univerzite, dostal zaujímavý nápad, ako miesto oživiť. Vymodeloval duchov, ktorí mali obývať opustený kostol. Pomaly, ale isto sa v Kostole svätého Juraja „usídlilo“ 30 duchov, ktorí v chátrajúcom objekte vytvorili zvláštnu atmosféru. Jakub chcel takto nielen prilákať ľudí, ale aj znázorniť neľahkú históriu tohto miesta.
Výstava Má mysl je prácou študenta, Jakuba Hadravu, ktorý sa rozhodol do kostola inštalovať zahalené biele sochy. Nech je tomu ako chce, sochy budia pozornosť a to aj napriek tomu, že je kostol pre verejnosť uzavretý a do interiéru sa dá pozerať len cez okno. No asi aj toto prispieva k zvláštnej atmosfére. Keď sa totiž nahnete a nazriete do kostola, v tunajšom tichu a šere uvidíte 32 zahalených nehybných postáv.
Nový život kostolu vdýchol v roku 2014 až umelecký projekt študenta Západočeskej univerzity Jakuba Hadravy. Hoci „život“ zrejme nie je ten správny výraz, mladík totiž do interiéru nainštaloval 32 postáv, ktoré sa podobajú duchom. „Fakt, že tieto stavby zívajú prázdnotou a chátrajú, sa premieta aj do stavu dnešných ľudí, ktorí tiež duševne chátrajú a následne sa rozpadajú,“ hovorí Hadrava, ktorý sochy vytvoril zo sadry na živých modeloch priamo na mieste. Aj preto sú také pôsobivé za denného svetla aj v noci, keď tri postavy dokonca vďaka fosforovej farbe svietia.
Autor zahalil dobrovoľníkov do igelitu a potom na nich povešal záclony a plachty namočené v sadre. Po uschnutí už len vybral odliatky a získal umelecké diela vyvolávajúce strach aj údiv. Umelecká inštalácia študenta umenia a dizajnu Jakuba Hadravu z roku 2012 však z tohto miesta urobila svetovú atrakciu.
Mnohí návštevníci zanechali dary na záchranu kostola, vďaka čomu bolo možné opraviť strechu a vykonať ďalšie opravy. Duchov prijali aj obyvatelia obce Luková. Omše sa viac nekonajú pod holým nebom, ale v kostole, pričom ľudia spokojne sedávajú medzi duchmi.
Samotná výstava isto veľmi pomohla, keďže sa o kostole sv. Juraja písalo aj vo svetových médiách a navštívili ho turisti z krajín ako Austrália, Brazília, Chile a Paraguaj. Ak by ste vy sami chceli kostol navštíviť, od leta bude po telefonickej dohode sprístupnený.
Až v roku 2012 prišiel vtedajší študent umenia a dizajnu Západočeskej univerzity Jakub Hadrava s nápadom, že by v kostole umiestniť svoju záverečnú prácu. „Hľadal miesto, na ktoré už ľudia zabudli, kam nikto nechodí,“ spomína starosta. Do lavíc kostola posadil svojich spolužiakov, obalil ich látkami namočenými do sadry a nechal ich v rovnakej pozícii sedieť 30 minút bez pohnutia.
„Postavy ale nie sú duchovia. Majú pripomínať veriacich, ktorí sa sem po stáročia chodili modliť, a bez tvárí sú preto, aby si každý z nás, kto sem príde, mohol dosadiť tváre svojich predkov. Vďaka fotografom, ktorí zavesili obrázky z kostola na internet, pritiahla netradičná expozícia nečakanú pozornosť návštevníkov z celého sveta.
„Niekto to pred rokmi nazval Ghost Church a teraz si to na internete žije svojím životom, ktorý nikto z nás nie je schopný ovplyvniť,“ hovorí starosta.
Kostol sv. Jiřího prestali používať v roku 1968, počas pohrebu spadla časť stropu. Do kostola sa vďaka tomu vrátili bohoslužby, ktoré sa konajú niekoľkokrát ročne, a občasne tam organizujú aj rôzne koncerty či iné kultúrne podujatia. Veľa návštevníkov sa však do kostola nezmestí - kostol je spolovice zaplnený svojráznymi rezidentmi.
Starosta hovorí, že miestni celkom nevedia, čo s takým veľkým záujmom robiť. Nechcú to brať ako zárobkovú činnosť, vstup do kostola je bezplatný.
Cez víkendy sa však do kostola nahrnú stovky ľudí a obec na to nie je pripravená. Chýba zázemie, a tak turisti pôsobia často rušivo. Vlastníkom kostola je farnosť Manětín a pre obec je to akoby starosť navyše.
„Hodnotím to ako plus, že sa ľudia o kostol zaujímajú, ale nechceme tu z toho urobiť biznis miesto. Nech chodia, urobili sme tu aj parkovisko, aby mali kde zaparkovať, keď prídu.
„Duchovia“ teda kostol pomohli zachrániť, ale zároveň sú tak trochu aj príťažou.
Ide totiž o oblasť, v ktorej po odsune sudetských Nemcov mnohé budovy zívajú prázdnotou.
Netreba zastierať, že človek pri vstupe cíti mierne obavy. Alebo minimálne rešpekt. Tridsaťdva sôch je rozmiestnených po kostole a pôsobia, akoby pred chvíľou prišli na omšu. Posedávajú v laviciach, niektoré sklonené, iné vzpriamené, jedna sa otáča, akoby chcela niekomu vzadu čosi pošepkať, ďalšia má na rukách dieťa. Akoby neboli zo sadry, ale každú chvíľu chceli vstať a ísť si po svojom. Tri stoja v zadnej časti kostola a všetko sledujú z diaľky. Pôsobia tak trochu ako prízraky z Pána prsteňov.
"Len, prosím vás, nepíšte, že to je kostol duchov, lebo to tak nie je,“ hovorí hneď na úvod náš sprievodca Josef Gilbert Matuška. Je starostom obce Manětín, pod ktorú obec Luková spolu s ďalšími menšími dedinkami patrí. Nálepku Ghost Church, teda kostol duchov, získal kostolík vďaka zahraničným návštevníkom, no s prízrakmi vraj nemá nič spoločné. V skutočnosti má byť spomienkou na ľudí, ktorí do kostola po stáročia chodili.
Pôvodne gotický kostol bol podľa slov starostu veľakrát prestavaný, najstaršou časťou je sakristia. Naposledy prešiel prestavbou v druhej polovici 19. storočia, keď bola pristavená aj vysoká veža.
Ako hovorí náš sprievodca, v roku 1921 mala obec podľa sčítania ľudu 107 obyvateľov, v roku 2021 ich bolo sedem. „Za sto rokov je to mínus sto ľudí. Spolu chodievali aj do Kostola svätého Juraja, ktorý slúžil svojmu účelu až do roku 1968.
Malá česká obec, ktorá má na trvalý pobyt prihlásených iba sedem obyvateľov, je turistickou atrakciou pre ľudí z celého sveta. Počas víkendov navštevujú miestny rozpadajúci sa Kostol svätého Juraja tisíce zvedavcov.
Po pozretí mnohých fotiek, ktoré kolujú na internete, sme sa sem rozhodli vybrať.
Unikátna publikácia, v ktorej sa autor venuje problematike poznania, vedeckého bádania a prezentácie drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Približuje najstaršie drevené evanjelické...
Kostol v Lukovej sa preslávil unikátnou inštaláciou "duchov", vďaka ktorým sa postupne darí pamiatku rekonštruovať. Zatiaľ vymenili strechu a opravili exteriér severnej časti. Na interiér si bude treba počkať.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1352 | Postavenie kostola |
| 1968 | Zrútenie časti strechy počas pohrebu, kostol uzavretý |
| 2012 | Jakub Hadrava inštaluje sochy "duchov" |
Aj preto sú také pôsobivé za denného svetla aj v noci, keď tri postavy dokonca vďaka fosforovej farbe svietia. Ak naberiete odvahu, za symbolické vstupné ich vždy v sobotu poobede môžete vidieť aj vy.
