Peter Gombita je rímskokatolícky kňaz, ktorý zasvätil svoj život pomoci ľuďom na okraji spoločnosti. Okrem toho, že pôsobí ako kňaz, vedie aj neziskovú organizáciu Oáza - nádej pre nový život, ktorá poskytuje útočisko a pomoc ľuďom bez domova. Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých a svedectvom o tom, že aj jeden človek môže zmeniť svet k lepšiemu.
Životopisné údaje
- Miesto narodenia: Pakostov, okres Humenné
- Dátum vysvätenia: 19. jún 1988 v Rožňave
- Vysvätil: Banskobystrický biskup Jozef Feranec
Kňazská služba
Po skončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave bol Peter Gombita vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán vo farnosti Košice - Juh a v Snine. V rokoch 1990-2006 bol farárom vo Svidníku a od roku 2006 je farárom v Nižnej Šebastovej. V súčasnosti pôsobí aj v Hýľove v okrese Košice-okolie.
Oáza - Nádej pre nový život
Peter Gombita sa začal venovať ľuďom bez domova v roku 1997, keď vo Svidníku založil centrum pre ľudí bez domova. Od roku 2006 vedie neziskovú organizáciu Oáza - nádej pre nový život. Oáza poskytuje komplexnú pomoc ľuďom bez domova, vrátane ubytovania, stravy, zdravotnej starostlivosti a sociálneho poradenstva. Okrem toho sa Oáza snaží o reintegráciu ľudí bez domova do spoločnosti prostredníctvom pracovnej terapie a rôznych aktivít.
Dnes v Oáze býva približne 250 ľudí, ktorí sú ubytovaní v ubytovni, kontajnerových domčekoch a v spoločnej veľkej budove. To, kde sú ubytovaní, závisí od ich schopnosti adaptovať sa a zapájať do jednotlivých prác. Klienti majú rozdelenú prácu, či už je to starostlivosť o zvieratá, záhradu alebo pomoc pri stavbe ďalších ubytovacích jednotiek. V Oáze je zriadený aj útulok pre psov, o ktorých sa klienti starajú.
Zo 100 ľudí sa asi 15 podarí vrátiť do bežného života. Ten proces návratu je však veľmi pomalý, pretože človek má na sebe viacero "zlomenín": stratil prácu, dom, prišla exekúcia, k tomu sa niekedy pridá alkohol, stráca rodinu, priateľov, seba. Peter Gombita zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby človek začal pracovať aj na sebe, či už s pomocou lekára, kňaza alebo sociálneho pracovníka. Dôležité však je, aby sám chcel urobiť nejakú zmenu vo svojom živote alebo aby niekto v ňom túto túžbu dokázal prebudiť.
V Oáze sa snažia ľuďom vyliečiť alebo pomôcť uzdraviť dušu a naplniť srdce radosťou, láskou, ľudskosťou, priateľmi a spoločnosťou, či už behom, divadlom. Všetko, čo vymýšľajú, je nato, aby sa človek priblížil a dostal do spoločnosti, do priateľstva s ľuďmi, aby sa jeho život naplnil.
Peter Gombita so spolupracovníkmi vytvoril bežecký klub, v rámci ktorého súťažne behávajú a pomáhajú. Zapájajú sa a „bežia“ ľudia, ktorí sú na vozíčku, o barlách; bežia tri až deväť kilometrov. Riaditeľ organizácie dodáva s úsmevom, že je tam veľa zábavy, pretože tých na vozíčku musia ostatní tlačiť a bežať s nimi. Chcú nielen ukázať ľuďom, ako sa vedia tešiť, ale ako vedia zadovážiť radosť behom sebe aj iným.
Ocenenia
- 2016: Ocenenie Košičan roka
- 2024: Pribinov kríž III. triedy za mimoriadne zásluhy a sociálny rozvoj Slovenskej republiky
Pohľad do minulosti
Peter Gombita pochádza z obce Pakostov pri Humennom. Takmer osem rokov pracoval na montážach pri vysokých peciach v Košiciach, Podbrezovej či Jaslovských Bohuniciach. Ako 26-ročný začal študovať teológiu. Po jej ukončení pôsobil ako kňaz na rôznych miestach východného Slovenska.
Vo Svidníku, kde vtedy pôsobil, zriadil centrum pre ľudí bez domova. Dnes okrem toho, že je kňazom v dvoch farnostiach pri Košiciach, vedie neziskovú organizáciu OÁZA - nádej pre nový život, n. o., kde žije cca 250 bezdomovcov. Absolvoval 1550 km dlhý ultramaratónsky beh z Košíc do Vatikánu, ktorým chcel upozorniť na chudobu vo svete.
Bol december - štedrá večera, polnočná svätá omša - všetci sa tešili na okruh blízkych ľudí, na jedlo a Boha uprostred nás. A on ho odmietol. Mal jednoducho ešte zatvrdnuté srdce. Vravel, že ak mu farár nepomôže, tak že už nie je nikto iný. Nedalo mu to spávať a premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo.
Na kázni vtedy povedal: „Dnes v tejto farnosti, pri tejto svätej omši neviem, či budete cítiť Boha, pretože ja určite nie. Mal som možnosť ho zažiť, a odmietol som ho. Boh, ktorý ma prišiel prosiť v človeku, ktorý bol utrápený, zmrznutý, rozbitý; ani neviem povedať, ako sa cítim; neviem, čo mám dnes povedať. To znamená, že neviem, či mám právo dnes kázať.
Situácia, ktorú zažil, ho priviedla k myšlienke, aby robil viac pre tých, čo to potrebujú. Na základe toho vznikla organizácia Oáza - nádej pre nový život.
Životné hodnoty a filozofia
Peter Gombita hovorí, že život človeka netvorí len hmota, vývoj a vývin, ale aj jeho srdce a jeho duša. A tie hmotné veci nepotrebujú, ale potrebujú úplne iné hodnoty: kultúru, rodinu, vzťahy, náboženstvo, spokojnosť. Sme takí bohatí, ako sa vieme tešiť zo života. A nikoho z nás nič neobíde.
Peter Gombita je presvedčený, že zlo je prirodzenou súčasťou života. Všetci sa s ním stretneme a všetci ním musíme prejsť. Zvládnuť ho alebo ho aj nezvládnuť. Asi nás má niečomu naučiť. Je súčasťou programu nášho života. Keď to stvoriteľ tvoril, mohol to urobiť bez zla. Prečo to urobil takto? Myslím, že preto, aby sme zo zla vyšli poučení k väčšej radosti zo života. Oáza je na to, aby pomohla ľuďom vrátiť sa naspäť. Tam kde potrebujú a kde majú byť.
Pre kňazské povolanie sa rozhodol ako dvadsaťšesťročný. Jeho rozhodnutie vydať sa na cestu kňaza nebolo jednoduché. S Bohom zažíval väčšiu lásku ako lásku k žene. A to sú veci, o ktorých sa rozhodujete na základe sily lásky. Aj do manželstva sa vstupuje na základe sily lásky, a neviete, čo vás čaká, či to ustojíte, keď prídu trápenia, krízy alebo skúšky. Na druhej strane toto rozhodnutie posilnilo a uistilo v tom, že je správne „byť Božím priateľom, byť v blízkosti Boha a byť v úlohe, keď môžete plniť poslanie a úlohu Boha, meniť život iným, ale aj sebe k lepšiemu.
Kňaz s veľkým srdcom Peter Gombita vždy túžil, aby to, čo cítil, počul alebo čítal, posunul ďalej. Chodievam medzi rôznych ľudí, ale väčšinou sa pohybujem medzi tými, ktorí sú zranení, smutní, ale najmä majú nedostatok lásky, pokoja a radosti. Boh prichádza do našich každodenných životov v rôznych situáciách a skrze rôznych ľudí.
Systém v Oáze je nastavený tak, aby človek, ktorý vládze pracovať, pracoval, pretože práca lieči, uzdravuje. Navzájom sa pretvárajú a pomáhajú si ako jedna veľká rodina. Tí, ktorí pomáhajú, a my, ktorí sa za nich modlíme a jeme s nimi ich chlieb, z ich práce žijeme. Možností a príležitostí pomôcť je veľa. Dôležité je však chcieť pomôcť.
Peter Gombita hovorí, že almužna je almužnou vtedy, keď nás to niečo stojí. Peniaze si nechajte a dajte seba. Svoje srdce, ale, samozrejme, vaše srdce ako otcovi patrí aj manželke a deťom. Ale choďte s celou rodinou alebo s jej časťou rozprávať sa s chudobnými, choďte do nemocnice.
Je presvedčený, že práca je pre človeka požehnaním a modlitbou. Takže ani človek na dôchodku by sa nemal uspokojiť s tým, že si odpracoval svoje roky, vyloží si nohy a spokojne žije.
Na záver môžeme povedať, že život Petra Gombitu je príkladom obetavosti, lásky k blížnemu a neúnavnej snahy o zlepšenie života ľudí na okraji spoločnosti. Jeho práca v Oáze je neoceniteľná a jeho osobný príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí chcú pomáhať druhým.