Kristus vo Vás: Nádej Slávy

Duch cez apoštola Pavla zjavuje veľmi dôležitú pravdu ohľadne Kresťanstva. Hovorí: „Kristus vo vás, nádej slávy.“ (Kolosenským 1:27).

Mať vitálnu vedomosť a žiť s povedomím ako Kristus nažíva v tebe, je jedna z najväčších vecí aká sa tebe ako Kresťanovi vôbec mohla stať. Táto realita v skutočnosti predstavuje riešenie všetkých problémov a odpovedí na každú otázku. Kristus v tebe znamená (úplne) všetko.

Pouvažuj o nádhernej pravde z Rimanom 8:10 ang KJV „Ak je Kristus vo vás, hoci je telo mŕtve pre hriech, duch mu dáva život pre spravodlivosť.“ Inak podané, Kristus v tebe znamená uzdravenie a zdravie, tvoje vyslobodenie, celistvosť a zachovanie.

Biblia v knihe Skutkov 9:33 - 34 rozpovedá o Petrovi jeden veľmi zaujmavý príbeh. Peter bol navštíviť bratov a tak sa dostal do domu muža s menom Eneáš, ktorý trpel obrnou dlhých osem rokov. V takom stave prijal evanjelium a uveril v Krista, no napriek tomu bol stále paralyzovaný.

Peter sa pozrel na toho muža v jeho neschopnom stave a povedal „Eneáš, uzdravuje ťa Ježiš Kristus; vstaň a posteľ si!“ Ako máš možnosť si všimnúť Peter sa nemodlil za jeho uzdravenie!

Peter pochopil niečo. Človek v ktorom prebýva Kristus nemôže a nemal by byť paralyzovaný. On to nakoniec dokázal. Ako dieťa Božie, odkedy je Kristus v tebe, máš právo vykročiť z akejkoľvek bolesti. Máš právo vystúpiť z temnoty. Máš právo vyjsť von z chudoby, nedostatku a potreby.

Ako z toho vykročíš? Je to jednoduché: Daj stopku za myslením, rozprávaním a konaním človeka ktorý je biedny, chorý, má prázdne vrecká, alebo má myseľ porazeného. Hneď teraz si obnov svoju myseľ a začni myslieť, rozprávať ako jeden ktorý je zdravý a silný, prospešný, víťazný a požehnaný.

To je spôsob ako demonštrovať svoju vieru v Slove a v tom Väčšom ktorý prebýva v tebe. Aleluja! Požehnaný Otec, udelil si mi milosť a schopnosť v Kristovi Ježišovi na kraľovanie a panovanie v živote! Cez Krista všetko môžem, Jeho sláva a spravodlivosť sú dnes zjavené vo mne a cez mňa! Kristus vo mne stelesňuje záruku života v kontinuálnom víťazstve a večenej sláve.

Cirkev, ktorá je „stĺp a opora pravdy“ (1Tim 3,15), verne opatruje „vieru, raz navždy odovzdanú svätým“ (Júd 3). Uchováva v pamäti Kristove slová a z pokolenia na pokolenie odovzdáva vyznanie viery apoštolov.

Celý Boží poriadok spásy (oeconomia divina) je spoločným dielom troch božských osôb. Veď tak ako má Trojica len jednu a tú istú prirodzenosť, má len jedno a to isté konanie. „Otec, Syn a Duch Svätý nie [sú] tri princípy stvorenia, ale jeden princíp.“ Každá božská osoba však koná spoločné dielo podľa svojej osobnej vlastnosti. A tak Cirkev, pridržiavajúc sa Nového zákona, vyznáva, že je „jeden… Boh a Otec, od ktorého je všetko; a jeden Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko; a jeden Duch Svätý, v ktorom je všetko“.

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd“ viery.

Nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“ Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, „lebo… Otec je to isté, čo Syn, Syn to isté, čo Otec, Otec a Syn sú to isté, čo Duch Svätý, t. j. prirodzenosťou jeden Boh“.

Boh je večná blaženosť, nesmrteľný život, nezapadajúce svetlo: Boh je Láska: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh chce slobodne darovať slávu svojho blaženého života. Také je jeho „dobrotivé rozhodnutie“, ktoré si ešte pred stvorením sveta predsavzal vo svojom milovanom Synovi, a preto nás predurčil, „aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“, čiže aby sme sa stali „podobnými obrazu jeho Syna“ skrze „Ducha adoptívneho synovstva“.

Ježiš Kristus je v strede tohto zhromaždenia ľudí v „Božej rodine“. Zvoláva ich okolo seba svojím slovom, svojimi znameniami, ktoré robia zjavným Božie kráľovstvo, a rozoslaním svojich učeníkov. Príchod svojho kráľovstva uskutoční najmä veľkým tajomstvom svojej Veľkej noci: svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12,32).

Kríž je jediná obeta Krista, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1Tim 2,5). Keďže sa však vo svojej vtelenej osobe „určitým spôsobom zjednotil s každým človekom“, „dáva všetkým možnosť, aby sa spôsobom známym Bohu stali účastnými na tomto veľkonočnom tajomstve“.

Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdzuje pravdu o jeho božstve. On sám povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som“ (Jn 8,28). Zmŕtvychvstanie Ukrižovaného dokazuje, že on je skutočne „Ja som“, Boží Syn a sám Boh. Kristovo zmŕtvychvstanie je úzko späté s tajomstvom vtelenia Božieho Syna.

Apoštol Pavol dostal hneď na začiatku svojej kresťanskej skúsenosti zvláštnu príležitosť poznať Božiu vôľu s Ježišovými nasledovníkmi. Bol totiž „uchvátený až do tretieho neba“, „uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť“. Dosvedčil, že dostal mnohé „videnia a zjavenia Pána“. Jeho poznanie zásad evanjelijnej pravdy sa vyrovnalo poznaniu „veľapoštolov“ (2 Kor 12,1.2.4.11).

Jasne a dôkladne smel pochopiť „aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie“ (Ef 3,18.19). Pavol nemohol vyrozprávať všetko, čoho vo videniach smel byť svedkom, pretože medzi poslucháčmi boli aj takí, čo jeho slová mohli zneužiť. Na základe toho, čo mu bolo zjavené, mohol pôsobiť ako vodca a múdry učiteľ; prejavilo sa to aj v posolstvách, ktoré v neskorších rokoch posielal cirkevným zborom. Dojmy, ktoré získal vo videní, sa mu tak natrvalo vryli do mysle, že mu pomáhali znázorňovať pravú povahu kresťanstva.

Slovom i písmom zvestoval posolstvo, ktoré odvtedy Božej cirkvi stále pomáhalo a dávalo jej silu. Toto posolstvo jasne hovorí dnešným veriacim o nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú cirkev i o bludných náukach, s ktorými sa bude musieť stretávať. Apoštolovou túžbou bolo, aby tí, ktorým posielal listy plné rôznych rád a napomenutí „už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia“, ale aby všetci dospeli „k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“.

Ježišových nasledovníkov, čo žili medzi pohanmi, aby už „nežili, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu... pre zaslepenosť ich srdca“; majú žiť „nie ako nemúdri, ale ako múdri“. Nabádal: „Využívajte čas, lebo dni sú zlé“ (Ef 4,14.13.17.18). Povzbudzoval veriacich, aby očakávali čas, keď Kristus, ktorý, „miluje cirkev a seba samého vydal za ňu..., aby si sám pripravil cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá nepoškvrnená“ (Ef 5,25.27).

Vo svojom liste, ktorý napísal ako väzeň v Ríme „svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách“, Pavol vyjadruje radosť nad ich vytrvalosťou vo viere, ako mu to vo svojej správe doniesol Epafras, ktorý „nám rozprával aj o vašej láske v Duchu. Preto aj my, odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou“ (Kol 1,2.8-11).

Na aký vznešený ideál upozorňujú tieto slová Kristovho nasledovníka! Poukazujú na obdivuhodné možnosti kresťanského života a jasne pripomínajú, že Božie deti majú prístup k neobmedzeným požehnaniam. Čím lepšie budú poznávať Boha, tým viac sily získajú a tým vznešenejšia bude ich kresťanská skúsenosť, až kým ich jeho slávna moc urobí „súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle“ (Kol 1,12).

Apoštol pred svojimi spoluveriacimi vyvýšil Krista, skrze ktorého Boh všetko stvoril a pripravil nám spásu. Vyhlásil, že ruka, ktorá v priestore drží svety a v zákonitom usporiadaní zachováva v neustálom pohybe všetky veci v Božom vesmíre, je ruka, ktorá bola za nás pribitá na kríž. Pavol napísal: „V ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá i mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“ „Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony“ (Kol 1,16.17.21.22).

Boží Syn sa znížil, aby zodvihol padlých. Preto zanechal bezhriešne svety na výsostiach - tých deväťdesiatdeväť -,ktoré ho milovali, a prišiel na túto zem, aby bol „prebodnutý pre naše priestupky“ a „zmučený pre naše neprávosti“ (Iz 53,5). Vo všetkom sa stal podobný svojim bratom. Stal sa telom, aké máme aj my. Skúsil hlad, smäd i únavu. Posilňoval sa potravou a občerstvoval spánkom. Na zemi bol cudzincom a hosťom; bol na svete, no nie zo sveta; bol takisto pokúšaný a skúšaný, ako sú pokúšaní a skúšaní aj ľudia dneška, no predsa zostal bez hriechu. K ľuďom bol vždy prívetivý, láskavý, súcitný a ohľaduplný. Takto predstavoval Božiu povahu. „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami... plné milosti a pravdy“ (Ján 1,14).

Veriacim v Kolosách, v prostredí plnom pohanských zvyklostí a vplyvov, hrozilo nebezpečenstvo, že sa dajú odviesť od jednoduchosti evanjelia. Pavol ich však pred týmto pokušením varoval a ich pohľad usmerňoval na Krista, jediného spoľahlivého vodcu. Písal im: „Chcem aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,1-3).

„Toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami... Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite: v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a živloch sveta, a nie na Kristovi! Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti“ (Kol 2,4.6-10).

Kristus predpovedal príchod zvodcov a pripomenul, že pod ich vplyvom „sa rozmnoží neprávosť“ a „v mnohých vychladne láska“ (Mat 24,12). Varovne upozornil učeníkov, že toto zlo ohrozuje cirkev viac než prenasledovanie od nepriateľov. Pavol stále znova varoval veriacich pred týmito falošnými učiteľmi. Predovšetkým sa musia vystríhať tohto nebezpečenstva. Ak totiž prijmú týchto falošných učiteľov, otvoria bránu bludom, ktorými im nepriateľ otupí schopnosť správne usudzovať a otrasie dôveru novoobrátených členov.

Kristus mal byť tým pravým meradlom, ktorým mohli preverovať učenie týchto ľudí. Všetko, čo s jeho učením nesúhlasí, mali odmietnuť. Vedou spasenia, ktorú sa mali naučiť a ktorú mali aj šíriť, mal byť Kristus ukrižovaný za hriech, Kristus zmŕtvychvstalý a Kristus, ktorý vstúpil na nebesá.

Varovné upozornenia Božieho slova o nebezpečenstvách ohrozujúcich kresťanskú cirkev zo všetkých strán, patria dnes aj nám. Ako sa niektorí ľudia za čias apoštolov snažili vieru v Písmo zničiť pomocou tradície a vtedajšej filozofie, rovnako sa odveký nepriateľ spravodlivosti snaží zviesť ľudí na zakázané cesty ľúbivými názormi „vyššej kritiky“, vývojovej teórie, spiritualizmu, teozofie a panteizmu. Mnohým sa Písmo javí ako lampa bez oleja, pretože sa rozhodli ísť cestou špekulatívnych dohadov, plodiacich nedorozumenia a zmätok.

„Vyššia kritika“, ktorá svojou metódou rozpitváva, odhaduje a pretvára, vlastne vieru v Písmo ako Božie zjavenie podrýva. Božiemu slovu bráni usmerňovať, povznášať a ovplyvňovať ľudský život. Spiritualizmus zvádza mnohých k viere, že najvyšším zákonom je túžba, že slobodou je svojvôľa a že človek je zodpovedný len sám sebe.

Kristov nasledovník sa stretne s „peknými rečami“ (Kol 2,4), pred akými apoštol varoval veriacich v Kolosách. Bude sa stretávať so spiritualizmom, s teozofiou, s panteizmom, s vyššou kritikou, s ľúbivými názormi, ktoré ho chcú odviesť od vernosti Božiemu slovu. Súčasný svet sa hemží lživými teóriami a falošnou filozofiou, ktorú však Pavol vyhlásil za „prázdne mámenie, založené na ľudských obyčajoch a živloch sveta, a nie na Kristovi“ (Kol 2,8).

Vyzývam ťa, aby si obnovil svoju myseľ a začal myslieť a rozprávať ako ten, kto je zdravý, silný, prosperujúci, víťazný a požehnaný. To je spôsob, ako demonštrovať svoju vieru v Slovo a v toho Väčšieho, ktorý v tebe prebýva.

Je tu muž taký dobrý, ako by ste si len mohli priať. Je tu muž, ktorý je okrem svojej morálnej excelencie a náboženskej excelencie a úspechu v živote aj pokorný a je k Ježišovi otvorený. Čo viac by ste mohli chcieť? Začína Ježišovi hovoriť: „Poďme sa rozprávať o kráľovstve Božom. Chcel by som sa od teba učiť," a Ježiš okamžite hovorí - bang - „Musíš sa znova narodiť, aby si niekedy videl kráľovstvo Božie!" (verš 7) Ježiš Nikodemovi nehovorí: „Pozri, si taký dobrý, ako môžeš, a musíš byť istým spôsobom dokončený. Potrebuješ byť doplnený. Urobil si skvelý štart a ja môžem pomôcť dokončiť ťa." Och, nie. „Musíš sa narodiť znova" znamená, že musíš začať odznova. Musíte byť absolútne konvertovaný. Nič, čo ste vykonali, sa absolútne nepočíta. Musíte začať ako duchovné bábätko. Čo to znamená? Ak musí byť Nikodemus znovuzrodený, každý musí byť znovuzrodený.

Keď Ježiš hovorí, že sa musíte znova narodiť, alebo keď Peter hovorí, že potrebujeme nové narodenie (1. Petrov 1:3), nie je to volanie k morálnosti či nábožnosti. Je to výzva pre morálnosť a náboženstvo. Je to hovorenie chlapíkovi, ako je Nikodemus, že to, čo ste vykonali, nestačí - vôbec to nepomáha. To je nevyhnutnosť. To je nevyhnutnosť. Nezáleží na tom, aká ste osobnosť; nezáleží na tom, aký ste typ; nezáleží na tom, akú stranu volíte; nezáleží na tom, aký druh osoby, etnickej skupiny či temperamentu ste - musíte sa znovu narodiť, ak chcete byť kresťanom, ak chcete mať vzťah s Kristom.

Verš 3 hovorí: „zo svojho veľkého milosrdenstva". Ježiš nám dal nové narodenie sa do žijúcej nádeje. Celá táto séria kázní je o nádeji, a teda sa nebudeme príliš vŕtať v tom, čo nádej je, pretože sa o nej niečo dozvedáme každý týždeň. Nádej znamená toto: ľudské bytosti sú absolútne formované ich chápaním budúcnosti. Vaša viera v to, aká bude budúcnosť, absolútne tvaruje to, ako žijete teraz.

Keď si človek skutočne uvedomí, že je to pravda, keď získate tú nádej, je to novým narodením. Prečo? Kompletne to mení váš život, pretože to, ako žijete teraz, je absolútne ovplyvňované tým, v akú budúcnosť veríte.

Nové narodenie znamená, že teraz ste schopný vnímať realitu vecí, ktoré predtým boli ničím; skutočne ste nevideli realitu. Je to úžasne mocná vec. Toto je dosť jednoduchý príklad (pretože možno stále rozmýšľate o novom narodení v rozmere emócie).

Frank Barker je pastor na dôchodku, ktorý je mojím priateľom. Jednoducho milujem príbeh, ktorý mi raz povedal. Študoval teológiu a náboženstvo predtým, ako sa stal kresťanom, dokonca absolvoval aj kurz, v ktorom študoval diela Martina Luthera. Ku viere v Krista však prišiel až neskôr, keď konečne začal rozumieť evanjeliu. Evanjelium je: „Nie som spasený tým, že som dobrý človek. Som spasený milosťou - Ježiš za mňa zomrel." Zmenilo to jeho život.

tags: #kristus #vo #vas #nadej #slavy