Kostol sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach je významnou dominantou mesta s bohatou históriou siahajúcou do stredoveku. V nasledujúcom článku preskúmame jeho vývoj od prvých zmienok až po súčasnosť.
Najstaršie dejiny farnosti Vrútky
Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Približne v polovici 13. storočia bol vo Vrútkach postavený drevený gotický kostol, ktorý stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa sa nachádzala tam, kde je dnes veža, a veža tam, kde je presbytérium kostola.
Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých. Stredná loď bola z tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká. Vo svätyni bola drevená klenba a do kostola viedli dvoje dverí. Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ a tri posvätené zvony. Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola.
Na hospodársku rozvinutosť Vrútok poukazuje skutočnosť, že už pred rokom 1332 boli aj samostatnou farnosťou s gotickým kostolom sv. Jána Krstiteľa z roku 1285.
Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“.
Už v 16. storočí sa v Turci rozšírila reformácia a od roku 1560 bol vrútocký kostol evanjelický. Po roku 1709 sa znova kostola zmocnili katolíci. Pri ňom bola i veža, ktorú v rokoch 1622 a 1634 dali obnoviť patróni.
Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká. Prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Medzi nimi aj ten vrútocký. V čase keď bola farnosť neobsadená, bola administrovaná zo susednej farnosti Sučany.
Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný.
Vrútocká farnosť v 18. a 19. storočí
V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu. Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti.
Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne. Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave. Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali.
V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola. Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie.
Dejiny farnosti v 20. storočí
Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice.
Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899. Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom.
Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.
Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.
Významné objekty
Okrem samotného farského kostola sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v roku 1905 v neogotickom štýle s pôdorysom v tvare latinského kríža, sa v obci nachádzajú aj ďalšie významné objekty:
- Synagóga: Objekt synagógy bol postavený v r. 1910 vrútockým staviteľom Stanislavom Zacharom. Dnes slúži na kultúrne účely mesta Vrútky.
- Evanjelický kostol a. v. Dr. Martina Luthera: Bol postavený v r. 1903. Ide o neogotickú stavbu.
- Mestský úrad: Stavba obecného domu bola ukončená v r. 1926.
- Robotnícky dom (Kino 1. máj): Užívať sa postupne začala od r. 1927. Dnes sála slúži na divadelné predstavenia, koncerty a iné kultúrne podujatia.
V meste sa tiež konajú rôzne podujatia, ako napríklad Vrútocká hudobná jar, Stavanie mája, Dni mesta Vrútky, Memoriál Stopami ukrývaných detí a Študuj dopravu - kam po skončení základnej školy.
Prehľad farárov Vrútockej Farnosti
Zoznam farárov, ktorí pôsobili vo Vrútockej farnosti:
| Roky | Farári |
|---|---|
| 1900 - 1903 | Zoltán Halko |
| 1903 - 1930 | Ján Komora |
| 1930 - 1941 | Juraj Miko |
| 1941 - 1949 | Anton Veselovský |
| 1949 - 1953 | Anton Prokian |
| 1953 - 1961 | Martin Láclavík |
| 1961 - 1963 | Jozef Weisz |
| 1963 - 1965 | Milan Krajan |
| 1965 - 1969 | Štefan Táska |
| 1969 - 1975 | Matej Zaťko |
| 1975 - 1980 | Jozef Závodský |
| 1980 - 1990 | Ján Ďurica |
| 1990 - 1990 | Ján Hanko |
| 1990 - 2003 | Vít Tužinský |
| 2003 - 2008 | Milan Žila |
| 2008 - 2019 | Jozef Petráš |
| 2019 - 2022 | Miroslav Hložný |
| 2022 - Súčasnosť | Jaroslav Dekan |
Erb farnosti
Heraldický register Slovenskej republiky potvrdil, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu:
- V modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž.
- V pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami.
- Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.
Baránok Boží a kríž symbolizujú patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.
Progresívne teliatko. Vyhasol vám rozum v halve? Studená sprcha priamo v živom vysielaní, videli to
Interiér kostola
V presbytériu dominuje neogotický oltár s centrálnym reliéfnym zobrazením krstu Ježiša v Jordáne, na vrchole je ikonografické zobrazenie Boha Otca, ktorý je obklopený tromi cherubínmi. Nad scénou krstu sa nachádza symbol Ducha v podobe holubice, tak ako píše Evanjelium. Ján Krstiteľ je zobrazený vo svojej typickej ikonografickej podobe s pastierskou palicou, na ktorej je nápis Agnus Dei (Baránok Boží), lebo on tak označil Ježiša.
Po stranách sa nachádzajú sochy uhorských svätých kráľov Štefana a Ladislava. Po bokoch tabernákula sú malé reliéfy: vľavo scéna s Melchizedechom, kráľom Salema, ktorý prináša obetu chleba a vína, napravo zas obetovanie Izáka patriarchom Abrahámom. Oltár dopĺňajú zlaté symboly štyroch evanjelistov (človek (anjel), býk, lev, orol), ktorí sú rovnako zobrazení na štyroch obrazoch na stenách presbytéria (tieto obrazy boli na pôvodnej kazateľnici). Vo výklenkoch oltára sú postavy anjelov (na oltári je celkom zobrazených jedenásť anjelov).
Vľavo (pohľad od vchodu) je oltár Panny Márie Lurdskej, nad ktorým je na stene maľba zjavenia Panny Márie Bernadette Soubirousovej, na druhej strane sa nachádza oltár Božského Srdca s nástennou maľbou zjavenia Ježiša Márii Margite Alacoque v Paray-le-Monial. Na oknách od oltára vľavo (pohľad od vchodu) sú zobrazení: sv. Peter, archanjel Gabriel, sv. Ružena Limská, sv. František Assiský, sv. Cyril a Metod, sv. Alojz Gonzaga. Od oltára vpravo je sv. Helena, sv. Alžbeta Uhorská, sv. Ján Nepomucký, sv. Anna s malou Máriou, sv. Andrej Svorad a Benedikt, sv. Cecília.
Vzadu pod chórom sú malé sošky sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terézie z Lisieux a sv. Júdu Tadeáša. Naľavo od vchodu sa nachádza starobylá socha bolestnej Márie - Pieta. V interiéri chrámu je zaujímavá neogotická krstiteľnica vedľa presbytéria, na stenách kostola je štrnásť zastavení krížovej cesty.
V areáli chrámu sa nachádza kovový misijný kríž, ktorý je kópiou kríža na vrchole veže.
Súčasnosť
Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD. Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin - mesto, Martin - Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.
Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin - Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.