Najstarší evanjelický kostol na Slovensku a jeho história

Prvý kostolík postavili v Štítniku už niekedy v priebehu 13. storočia. Išlo o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, pričom pred západným priečelím stála samostatná veža. Patrocínium kostola bolo pôvodne zasvätenné Panne Márii, dnes je to kostol Evanjelickej cirkvi a. v.

Archeologický výskum dokázal existenciu menšej jednoloďovej stavby s kvadratickým presbytériom. Odborníci sa zatiaľ rozchádzajú v názore na datovanie tejto stavby, časť ju považuje za ešte skôr románsku stavbu z prvej polovice 13. storočia, iní ju opisujú ako ranogotický objekt z druhej polovice 13. storočia. Z tejto najstaršej stavebnej etapy sa zachovali okrem fragmentov muriva celý úsek severnej steny presbytéria.

Vývoj a prestavby kostola v Štítniku

Najneskôr v 1. štvrtine 14. storočia sa uskutočnila prestavba, v rámci ktorej bola až k veži predĺžená loď kostolíka, a v jej západnej časti pribudla empora. Už v druhej štvrtine 14. storočia začali kostol upravovať do reprezentatívnejšej podoby Četnekyovci (páni zo Štítnika), jedna z vetiev Bebekovcov. Mala odrážať bohatstvo a moc rodu a svojou monumentálnosťou sa chcela minimálne vyrovnať rodovému kostolu Bebekovcov v neďalekom Plešivci. Nie dlho potom, v tretej štvrtine 14. storočia, bol kostolík prístavbou južnej lode zmenený na trojlodie, ktoré dostalo aj novú krížovú rebrovú klenbu.

Začiatkom 15. storočia, keď páni zo Štítnika zastávali významné pozície na dvore kráľa Žigmunda, sa realizovali ďalšie rozšírenia budovanej baziliky - o južnú a severnú kaplnku. Výskum ukázal, že kostol bol zrejme v tomto období aj vážnejšie poškodený. Týkalo sa to minimálne veže, z ktorej zostalo stáť murivo len do výšky druhého podlažia. Tá bola znovupostavená začiatkom 16. storočia vrátane zaklenutia podvežia. V roku 1740 vežu ešte zvýšili drevenou nadstavbou a typicky barokovo tvarovanou drevenou strechou. To už kostol slúžil evanjelikom, ktorí ho prevzali počas reformácie v polovici 16. storočia.

Bazilika má zaujímavú siluetu vysokého a krátkeho trojlodia, na ktoré nadväzuje presbytérium dlhšie ako priestor hlavnej lode. Pôvodne hlavný, dnes už zamurovaný, monumentálny portál na južnej strane trojlodia je blízky u nás zriedkavým vstupom katedrálneho typu. Bol dvojosový, rozdelený stredovým pilierom s vysokým tympanónom. Ďalšie gotické portály sa zachovali aj na severnej strane kostola a v južnej stene južnej kaplnky, kde má osobitú podobu s úzkym a vysokým tympanónom, blízku západnému portálu Dómu sv.

Fresková výzdoba kostola v Štítniku

Fresková výzdoba kostola predstavuje najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku a vznikla v priebehu 14. a 15. storočia. Interiér kostola bol vyzdobený v niekoľkých etapách, pričom staršie maľby boli často premaľované novými.

Najstaršie maľby z obdobia okolo roku 1350 nájdeme na severnej strane presbytéria. Ide o pašiový cyklus, zobrazujúci Krista od vstupu do Jeruzalema až po výjavy krížovej cesty. Súčasťou týchto malieb je aj na Slovensku unikátne zobrazenie Smrti ako jazdca na bielom koni cválajúcej ku skupinke ľudí (východná stena severnej lode).

Do konca 14. storočia datujeme maľby na severnej stene trojlodia, ktorých autor bol predstaviteľom gemerského nástenného maliarstva ovplyvneného severotalianskymi školami. Namaľoval tu mariánsko-christologický cyklus. Okrem tradičných scén zo života Panny Márie a Ježiša Krista nájdeme aj ďalší zriedkavý výjav - zobrazenie legendy o sv. Staroste v podobe ukrižovanej postavy s bradou a korunou na hlave, oblečenej do tuniky, príbuzné s plastikou Volto Santo v talianskom meste Lucca, uctievanej obchodníkmi.

V tretej etape vznikli maľby na južnej stene trojlodia, ktoré datujeme do druhej štvrtiny 15. storočia. Namaľoval ich umelec oboznámený s modernými prúdmi gotického maliarstva tej doby. Okrem iného aj s, na Slovensku vzácnou, frankoflámskou školou, ktorá sa tu prejavuje realistickými detailmi a snahou o priestorové riešenie scén. Maliar tu opäť namaľoval aj viaceré motívy, ktoré sú na našom území jedinečné.

Najmladšiu etapu výzdoby reprezentujú samostatné obrazy z konca 15. storočia - začiatku 16. storočia, rozmiestnené v interiéri lode, najmä na triumfálnom oblúku, medzi ktorými nájdeme napríklad aj dva výjavy zo života sv. Z maliarskej výzdoby exteriéru sa na južnej strane zachoval rozmerný obraz sv.

Ďalšie zaujímavosti a súčasnosť

Kostol sa môže pochváliť aj zrejme najstarším organom na Slovensku, ktorý pochádza už z konca 15. storočia. Fresky objavili až v rokoch 1908 - 1909, počas rozsiahlej obnovy kostola (1899 - 1908), na ktorú nadviazala jej druhá etapa v rokoch 1909 - 1914. Opravy a ďalšie práce sa realizovali aj od 50. rokoch 20. storočia.

Kostol so svojou freskovou výzdobou predstavuje najhodnotnejšiu pamiatku svojho druhu v regióne Gemer a patrí aj k najvzácnejším ukážkam stredovekého sakrálneho umenia u nás. Kostol slúži ako farský chrám miestnemu zboru Evanjelickej cirkvi a. v. a okrem bohoslužieb sa v ňom konajú aj kultúrne akcie - napr. koncerty starej hudby. Obec Štítnik (maďarsky Csetnek) leží cca 14 kilometrov západne od Rožňavy. Kostol stojí na námestí pri hlavnej ceste a je viditeľný už zďaleka.

Evanjelický a. v. kostol v Očovej bol vybudovaný a slávnostne vysvätený už v roku 1786. Chrám toho času však ešte kostolnou vežou nedisponoval. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1797, bola k nemu pristavaná samostatne stojaca drevená zvonica, ktorá vplyvom veľkého požiaru 7. júla v roku 1867 zhorela do tla. Zvony, ktoré v nej boli zavesené, sa odtrhli z trámov, padli na zem a roztopili sa.

Starý kostol z 13. storočia, postavený v starogotickom štýle, bol posvätený na počesť sv. Martina. V 15. storočí ho prestavali a zároveň pristavili aj presbytérium. 17. storočie prinieslo zmenu v štýle neskoršej renesancie. Vo veži však ostali ešte staré fresky - sgrafity. Zvony boli vyrobené v roku 1716. Po reformácii patril kostol evanjelikom a po protireformácii sa vrátil do rúk katolíkom.

Počas reformácie sa konali evanjelické služby Božie v nemeckom jazyku. V období protireformácie boli prepustení nemeckí evanjelickí farári a kostol so všetkými cirkevnými objektmi prevzali katolíci. Stráňskí veriaci tak museli chodiť na bohoslužby do Kežmarku. V období po Šoproňskom sneme ( rok 1681) patrili Evanjelici zo Stráni k matkocirkvi Kežmarok a tam chodili na bohoslužby. Tento stav trval sto rokov a až po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781 si konečne mohli postaviť svoj kostol. Vysviacku nového kostola vykonal evanjelický farár Christian Genersich z Kežmarku roku 1802 na II. sviatok vianočný.

V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia - ako sme videli - bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka. Na mieste dnešného gréckokatolíckeho kostola (gr. kat. biskupskej katedrály) stál v tomto čase menší, tzv. špitálsky kostol (vedľa bola nemocnica). Tento kostol od r. 1540 do r. 1673 bol kostol slovenských evanjelikov. R. Maďarskí evanjelici mali od r. 1565 na Slovenskej ulici malý kostol. Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava.

Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry. V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok.

Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25. novembra 1784.

Deň 15. mája 1785 ostane pamätným dňom prešovského evanjelictva. V ten deň po vyriešení celej kúpnopredajnej procedúry a po zadovážení potrebného kostolného zariadenia konali sa po 74 rokoch v späťzískanom, staronovom kostole prvé služby Božie. Po radostnom roku 1785, 5. júl 1788 je čiernym dňom v dejinách prešovských evanjelikov. V ten deň ráno vypukol oheň v minoritskom kláštore, oheň sa rýchlo šíril a čoskoro stál stred mesta v plameňoch. Dňa 7. júna 1835 sa konala slávnosť 50. výročia posviacky chrámu.

Bratislavský región bol pred sto rokmi národnostne asi najpestrejšou oblasťou vtedajšej mladej Československej republiky: obývali ho Slováci, Maďari, Nemci, Česi, Chorváti i Židia. Dnes sa na území BSK nachádza 78 farností a 130 kostolov Bratislavskej arcidiecézy, zriadenej pápežom Benediktom XVI. vo februári 2008 vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Bratislavskom kraji organizovaná v rámci Bratislavského seniorátu s 19 kostolmi. Reformovaná kresťanská cirkev v Bratislavskom kraji je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádzajú cirkevné zbory Bratislavského reformovaného seniorátu, ktoré slávia bohoslužby v dvoch kostoloch. Dva chrámy Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku patria pod Prešovskú eparchiu. Gréckokatolícke farnosti Bratislavského kraja sú súčasťou Bratislavskej eparchie.

V kraji dominujú rímskokatolíci (42,63 % - 306 703), nasledujú luteráni (4,12 % - 29 615), gréckokatolíci (1,1 % - 7 933), po nich pravoslávni (0,53 % - 3 788) a kalvíni (0,35 % - 2 551). Takmer dve pätiny (286 730) obyvateľstva sú bez náboženského vyznania, čo je najviac spomedzi krajov Slovenska.

V 73 mestách a obciach BSK stojí 155 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom (hlavnom) meste je 60 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Len v troch obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám; ide o tieto obce jednotlivých okresov: okres Senec (2): Hurbanova Ves, Nový Svet; okres Malacky (1): Záhorie (vojenský obvod).

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol svätého Filipa a Jakuba v Novej Dedinke (2023). Najstaršie kostoly: prezentované základy kresťanského kostola na hrade Devín a kresťanskej baziliky na Bratislavskom hrade.

tags: #najstarsi #evanjelicky #kostol #na #slovensku