Sviatosť birmovania je jednou z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho človeka. Mnohí ju nazývajú sviatosťou kresťanskej dospelosti, pretože dobrovoľne a vedome prijíma vieru ako svoju vlastnú. Kým krst dieťa absolvuje z vôle rodičov, pri birmovke už ide o osobné rozhodnutie - vystúpenie z detského sveta viery do aktívneho života v spoločenstve. Patrí medzi sviatosti uvádzania do kresťanského života a tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok takzvaných sviatostí uvádzania do kresťanského života, ktorých jednotu treba zachovať.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na aktivity, ktoré môžu pomôcť birmovancom lepšie pochopiť význam tejto sviatosti a prehĺbiť svoj duchovný život. Okrem toho sa zameriame na dôležitosť výberu birmovného mena a vysvetlenie pojmu hriech.
Výber birmovného mena
Jedným z krásnych a symbolických krokov prípravy na birmovku je výber mena svätca, ktorý sa stane vaším birmovným patrónom. Nejde len o doplnkové meno do cirkevnej matriky, ale o osobné duchovné spojenie - svätec, ktorého si vyberiete, sa stáva vaším orodovníkom u Boha, patrónom na celý život a podľa viery Cirkvi aj tým, kto sa vás ujme v hodine smrti.
Výber by teda mal byť vedomý, nie náhodný. Vníma sa ako gesto - „Tento svätec je mi blízky, chcem sa ním inšpirovať.“ Môže to byť niekto, kto žil podobný život ako vy, kto bojoval s rovnakými výzvami, alebo niekto, koho príbeh vás jednoducho oslovil. Dobrým spôsobom, ako si meno vybrať, je prečítať si o viacerých svätcoch, pomodliť sa za vedenie a nechať si čas na rozhodnutie.
Nové meno, ktoré prijíma veriaci pri slávení birmovania, má byť vonkajším vyjadrením jeho jeho rozhodnutia byť Kristovým učeníkom a svedkom. Zvýrazní sa tak rozmer potvrdenia či osobného rozhodnutia prijímateľa, ktoré nemohol urobiť, ak bol pokrstený v ranom detstve. Birmovanec prijíma meno, ktoré naznačuje jeho identitu a víziu kresťanského života.
V katechéze je však pozvaný ísť ešte ďalej a v modlitbe skúmať, aké meno si pre neho vyvolil Boh.
Ciele:
- Birmovanec si zvolí nové meno.
- Pozná význam svojho krstného a birmovného mena.
- Oceňuje život svojho krstného a birmovného patróna.

Keď ťa kedysi dávno tvoji rodičia priniesli na krst, kňaz sa ich spýtal: „Aké meno dávate svojmu dieťaťu?“ A oni mu povedali meno, ktoré pre teba vybrali. Vzápätí ťa tým menom oslovil. Povedal: „Michal, Zuzana…, svätá Matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža.“ Tým si bol prijatý do Cirkvi, či presnejšie pričlenený k nej.
Tvoje meno má nejaký význam. Ak sa voláš napríklad Ľubomír, tak význam svojho mena si odvodíš pomerne jednoducho, lebo tvoje meno je slovanského pôvodu a označuje človeka, ktorý miluje (ľúbi) mier, pokoj, je mierumilovný. Ak ti rodičia dali meno Lucia a chceš vedieť jeho význam, to už musíš siahnuť po slovníku. Meno Lucia totiž pochádza z Latinčiny, je odvodené od slova lucius, čo znamená svetlý, žiariaci (lux znamená svetlo).
ÚLOHA: Zisti si a zapamätaj význam svojho krstného mena. Na internete je veľa stránok, kde o význame mien hovoria.
Je veľmi pravdepodobné, že pri skúmaní významu svojho mena zistíš, že o tebe nehovorí nič. Možno ti rodičia dali meno Pavol, z latinského paulus, čo znamená malý a v prenesenom význame aj skromný. Tvoje meno totiž niečo hovorí práve o nich. Možno ho vybrali kvôli nejakej vlastnosti, o ktorej dúfali, že ju budeš mať. Možno chceli skromného syna. Miesto toho majú dnes syna sebavedomého a úspešného. A sú spokojní ;-) Alebo ti vybrali meno podľa niektorého z príbuzných. Lebo vy chceli v tebe uchovať jeho pamiatku. Porozprávaj sa s nimi o ich motívoch. Možno budeš mať potom svoje meno ešte radšej.
To, že rodičia vyberajú meno pre svoje deti, je krásny zvyk. Ale má aj svoju slabinu. Je veľmi pravdepodobné, že tvoje meno nevyjadruje celkom presne kto si a kým chceš byť.
Ale my také veci potrebujeme povedať niekedy aj meno. Preto si napríklad nevesta (v našej kultúre) mení pri sobáši priezvisko. Tým, že manželia prijímajú nové priezvisko (vlastne druhé meno, meno rodiny), hovoria kým sú a kým chcú byť. Spoločným priezviskom vyjadrujú, že patria k sebe a chcú byť jedno. Zároveň si ale každý nich nechá svoje krstné meno.
Preto dostaneš pri birmovke nové meno. Postavíš sa pred biskupa a oň ťa neosloví tvojim krstným, ale novým, birmovným menom. Birmovné meno má vyjadrovať, kým chceš byť. Nemyslím tým, či chceš byť kozmonautom, alebo kaderníčkou, ale kým chceš byť v tom najhlbšom zmysle slova.
Meno, ktoré si vyberieš, má hovoriť o tom, kým chceš byť. Napríklad ak si veľmi vážiš Božie odpustenie a chceš na tom postaviť svoj život, hodí sa pre teba meno Ján, pretože znamená „Boh je milostivý.“ Pripomínam, že význam mien nájdeš na www.zivotopisysvatych.sk. A na druhej strane asi si nevyberieš meno Jarmila, lebo v ňom ťažko nájdeš víziu kresťanského života, hoci na ňom nie je nič zlé.
Sú mená, ktorých význam veľmi nezaváži. Napríklad také meno František je z talianskeho Francesco, a znamená doslova malý Francúz. Alebo Debora je z hebrejského debhórá - včela. Ale to meno môže byť pre teba dobré, ak si ho vyberieš kvôli svätcovi, ktorý ho nosil pred tebou. Ak ťa uchvátil život svätého Františka Saleského, Xaverského alebo Asisského.
ÚLOHA: Je dôležité, aby si poznal nebeského patróna, ktorého meno nosíš a tiež význam mena. Oboje nájdeš na www.zivotopisysvatych.sk. Pozorne si prečítaj a nauč sa naspamäť životopis svätca, ktorého meno si si vybral.
No z voľby birmovného mena môžeš vyťažiť ešte viac. Nemusí hovoriť len to, kých chceš byť ty. Môže byť vyjadrením toho, kým chce Boh, aby si sa stal. Všimni si Petra a Ježiša.
Keď Šimon, budúci Peter povie Ježišovi: „Ty si Mesiáš“, Ježiš ho pochválil, že na to neprišiel sám. Boh má pre teba meno už vybraté. Cez proroka Izaiáša hovorí: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49,16). Pre Boha nie si nejaké číslo alebo čiarkový kód. Dávno predtým, ako si sa narodil, ťa miloval a chcel.
ÚLOHA: Objav meno, ktoré pre teba vybral Boh. Teda nepýtaj sa len kým chceš byť, ale kým chce Boh, aby si sa stal. Drž sa tých kritérií, o ktorých som už hovoril. Ale zároveň sa každý deň modli a pýtaj sa: „Pane, ako chceš, aby som sa volal?
Modli sa napríklad takto: „Pane, ty si si ma vybral a zamiloval už pri stvorení sveta. Daj mi spoznať meno, ktorým chceš, aby som sa volal ako tvoj pobirmovaný svedok.
Pochopte, ako Duch Svätý pôsobí v Biblii
Ježiš prisľúbil apoštolom Ducha Svätého. V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Ježiš sa počal z Ducha Svätého a celý jeho život a celé jeho poslanie sa uskutočňujú v plnom spoločenstve s Duchom Svätým, ktorého mu Otec dáva bez miery.
Ježiš viac ráz prisľúbil zoslanie Ducha. Toto prisľúbenie splnil najskôr v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Na apoštolov zostúpil Duch Svätý a oni naplnení týmto Duchom začínajú ohlasovať „veľké Božie skutky“ (Sk 2, 11). Peter vysvetľuje, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias. Od tých čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť.
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie vonným olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, to znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t.j. pomazanie krizmou.
Účinky sviatosti birmovania
Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi dostali apoštoli v deň Turíc. Potom sa aj na našom živote prejaví to, čo opisuje svätý apoštol Pavol: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Nie je toto pekný a hodnotný život?
Medzi hlavné účinky birmovania patria:
- Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti
- Rozmnoženie posväcujúcej milosti
- Zveľadenie darov Ducha Svätého v nás
- Pevnejšie zjednotenie s Kristom
- Zdokonalenie spojenia s Cirkvou
- Osobitná sila Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru
- Odvážne vyznávanie Kristovho mena
- Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom
Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Dary Ducha Svätého
Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú darmi Boha duši, aby mohla dokonalejšie a bez námahy konať dobré skutky, v ktorých sa odráža jej láska k Bohu - jej svätosť: pripomínanie si Božej prítomnosti, láska k blížnemu, obetovanie práce, malé umŕtvovania v priebehu celého dňa.
Je sedem darov Ducha Svätého:
- Dar múdrosti
- Dar rozumu
- Dar rady
- Dar sily
- Dar poznania
- Dar nábožnosti
- Dar bázne pred Pánom

Dar múdrosti
Vyliatie Ducha Svätého udeľuje dar múdrosti, ktorý je s nami a podnecuje nás na cestu života. Boží Duch je vnútorným Učiteľom, ktorý robí múdrym srdce jednoduchého človeka a otvára ho, aby prijalo slovo Ježiša Krista, Múdrosť Otca. Dar múdrosti je nadprirodzená vliata schopnosť chápať zmysel života a vzťah človeka k Bohu.
Dar rozumu
Je to dar ktorým sa osvecuje náš rozum, odhaľuje našej mysli Božiu vôľu. aby sme ľahšie a hlbšie poznávali pravdy Božieho zjavenia. nám otvára pravý zmysel Písma. Pomocou daru rozumu lepšie chápeme zmysel liturgických obradov, ktoré nám sprítomňujú tajomstvá spásy.
Dar rady
Tento dar v nás zdokonaľuje čnosť opatrnosti. Dobrá rada nad zlato je potrebná vo svetských záležitostiach, no najmä v duchovných. Štátnici majú svojich odborných poradcov, pre duchovný život, nám je poradcom, tešiteľom Duch Svätý.
Dar sily
Sila je božský dar, ktorý nás robí pevnými vo viere, dáva nám silu odporovať zlu a odvahu svedčiť slovami i skutkami o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Tento dar posilňuje našu vôľu. Kristus od nás žiada určitý stupeň hrdinstva. Preto nám dáva Ducha sily.
Dar poznania
Tento dar prenáša múdrosť a rozumnosť do praktickej polohy; zdokonaľuje v nás čnosť lásky k Bohu a k blížnemu a robí nás schopnými poznať a okúsiť Božie skutočnosti v ich najhlbších základoch a príčinách. Dar poznania viac pôsobí na srdce než na rozum, tak ako sa ľahšie a bližšie dostaneme k Bohu láskou ako len chladným rozumom.
Dar nábožnosti
Tento dar zdokonaľuje v nás mravnú čnosť spravodlivosti a čnosť nábožnosti a modlitby. Vedie nás k Bohu v synovskej dôvere, láske a nežnosti. Posilnení týmto darom uznávame Boha nielen za svojho najvyššieho Pána, ale aj za svojho nebeského Otca, ktorý s láskou hľadí na nás a ku ktorému sa môžeme vždy s dôverou obrátiť so slovami: „ Otče náš…
Dar bázne pred Pánom
Tento dar zdokonaľuje v nás čnosť nádeje. Bázeň pred Pánom, to nie je strach otrocký, ale synovský, totiž, že sa bojíme uraziť Božiu velebu a stratiť Božiu milosť.
Čo je hriech?
Ak nás Boh miluje, prečo necítime jeho lásku? Čo je najväčším problémom ľudstva? Odpoveďou je hriech. Hriech je neposlušnosť voči Bohu, urážka Boha a odmietnutie Jeho lásky. Znamená tiež odlúčenie od Boha, ktorí je život, je to teda vstup do smrti.
Tabuľka: Hlavné hriechy a definície
| Hriech | Definícia |
|---|---|
| Pýcha | Prehnané sebavedomie, nadradenosť nad ostatnými |
| Lakomstvo | Túžba po hromadení majetku a bohatstva |
| Smilstvo | Nezriadená sexuálna žiadostivosť |
| Obžerstvo | Prehnané užívanie jedla a nápojov |
| Závisť | Smútok nad šťastím iných, túžba po tom, čo majú iní |
| Hnev | Nezvládnutá zlosť a podráždenosť |
| Lenivosť | Nedostatok snahy a aktivity v duchovnom živote a povinnostiach |
Ako sa pácha hriech?
Hriech sa pácha myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.
Druhy hriechov
- Ťažký hriech: je čin vykonaný vedome a dobrovoľne a vo vážnej veci. To znamená zvoliť si vec, ktorá je vážnym previnením voči Božiemu zákonu. Taký hriech ničí v nás lásku a vieru, bez ktorej nie je možná večná blaženosť. Východisko z ťažkého hriechu je hriech pred Bohom zo srdca oľutovať, vyznať vo sv. spovedi a robiť z neho pokánie.
- Ľahký hriech: Východisko z ľahkého hriechu?
Aký je rozdiel medzi vykúpením a spásou? Vykúpený je každý človek, lebo Ježiš Kristus zomrel a zaplatil za hriechy každého človeka. Spasený je však ten, kto prijme vieru v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych a v pokání zanechá svoj starý hriešny život.
tags: #aktivity #pre #birmovancov #hriech