Priebeh krstu u staršieho dieťaťa a názory mamičiek

Krst je jedným z prvých dôležitých obradov v živote dieťaťa. Je to sviatok rodiny, priateľov a komunity. Je to znak viery, príslušnosti a nádeje. Existujú však udalosti v živote, ktoré si zaslúžia byť zaznamenané zvláštnym spôsobom. Krst je jednou z nich. Nejde len o zachytenie okamihu, ale aj o uchovanie kúsku životnej histórie.

V obchode "Bawowna.sk" nájdete široký výber krstných fotoalbumov, ktoré čakajú na to, aby ste ich naplnili svojimi vzácnymi spomienkami. Krása krstného fotoalbumu spočíva v tom, že nezachytáva len samotný akt krstu, ale aj malé momenty okolo neho. Fotoalbum je ako príbeh, ktorý rozpráva od prvého kapitoly - rána krstu, cez slávnostný akt v kostole až po radostné stretnutie potom. Krstné fotoalbum je viac než len zbierka obrázkov. Je to pocta viere a nádeji, ktoré sú spojené s krstom.

S krstným fotoalbumom z obchodu "Bawowna.sk" bude táto udalosť ocenená v celej svojej hĺbke a kráse. V obchode "Bawowna.sk" chápeme význam týchto udalostí. Preto ponúkame široký výber krstných fotoalbumov, ktoré nielenže zachytávajú obrázky, ale aj význam tohto špeciálneho dňa. Krst je výnimočnou udalosťou, ktorá si zaslúži byť zachytená.

Príprava na prvé sväté prijímanie

Tobiáš, chlapec z dedinskej farnosti na severe Slovenska, bol na prvom svätom prijímaní minulý rok. „Najviac sa mi páčilo, že som mohol byť bližšie Pánovi Ježišovi,“ spomína si na prípravu počas roka. Upresňuje, že častejšie chodil na svätú omšu, viac sa doma modlili a pripravovali sa aj v škole na náboženstve. Dobre si spomína aj na deň prvého svätého prijímania. „Najkrajšie bolo, keď som prijal Pána Ježiša - a ešte keď som dostal bicykel,“ tvrdí úprimne desaťročný chlapec.

O tom, že Tobiáš dobre chápal, aký významný deň prežíval, svedčí aj úmysel, ktorý Pánovi Ježišovi predkladal vo svoj veľký deň. Od prvého svätého prijímania ešte Tobiáš nezažil žiadnu veľmi ťažkú situáciu, kde by mohol zažiť veľkú Božiu pomoc. Napriek tomu je pevne presvedčený, že je dobré prijímať Eucharistiu. „Som bližšie Boha a Ježiša,“ vysvetľuje, „ je to taká radosť, že máš v srdci Pána Ježiša,“ pokračuje, „najviac sa mi na ňom páči, že za nás zomrel,“ dodáva stručne a jasne.

Tu sa o slovo hlási aj jeho mladší brat Dávid. Ten sa v týchto mesiacoch tiež pripravuje na prvé prijatie Eucharistie. „A ja by som mu povedal, že prijať Pána Ježiša je viac, než robiť hriech,“ dopĺňa staršieho brata. Vysvetľuje, že v rámci prípravy sa doma snaží viac pomáhať, sústrediť sa na svätej omši a na náboženstve. „Najviac sa teším, že budem môcť prijímať Pána Ježiša do srdca,“ zamýšľa sa Dávid a dodáva, „tiež sa teším, že budem môcť miništrovať.“ Osemročný chlapec má tiež jasno v tom, čo sa mu najviac páči na Ježišovi.

Často deťom hovoria, že Eucharistia je to najdôležitejšie a ony to aj naozaj vedia. Vedia, že Eucharistia je Pán Ježiš, osoba. „Namiesto čo je to hovoria kto je to,“ vysvetľujú. Manželia tvrdia, že čas Tobiášovej prípravy na prvé sväté prijímanie ich obohatil. Rodina venovala príprave veľa času, robili si s deťmi kvízy. „Žasli sme, koľko toho deti vedia,“ prezrádzajú manželia, „uvedomili sme si, koľko sme im toho už odovzdali a že to nie je len o bezprostrednej príprave, ale najmä o hodnotách, ktoré im v rodine dlhodobo odovzdávame.“ Taktiež sa spájali v spoločnej modlitbe, ktorú rozšírili o Desatoro, dôležité pravdy viery a ľútosť. „Chceli sme sa vyhnúť tomu, aby sa to deti museli prácne učiť,“ vysvetľujú.

Keďže väčšina prípravy v škole a vo farnosti bola v dôsledku pandémie obmedzená, rodičia sa veľmi snažili dobehnúť doma zameškané. „Vysvetľovala som mu všetky otázky, ktoré nemali prebraté s kňazom,“ vysvetľuje Veronika, ktorá sa ako študentka dlhodobo venovala práci s deťmi vo farnosti. Spomína tiež, že si dávajú záležať na tom, aby ich deti mali prístup k hodnotnej literatúre. Súčasťou prípravy rodiny na Tobiášovo prvé sväté prijímanie boli aj duchovné cvičenia, na ktorých sa zúčastnila celá rodina.

Rodičia priznávajú, že neraz sú povzbudení hĺbkou a úprimnosťou, s akou ich deti vnímajú Eucharistiu a jej moc. Veronika rozpráva príbeh, ako nedávno osemročný Dávid prišiel domov rozhorčený. Počul mamu svojej spolužiačky povedať, že jej dcéra musí ísť na omšu, lebo potrebuje podpis od kňaza. „Chápeš, mama, ona to vôbec nepochopila,“ vysvetľoval jej syn, „ona si myslí, že najdôležitejší je podpis, ale najdôležitejšie je predsa dobre sa pripraviť na sväté prijímanie, nie tie podpisy.“

Manželia si tiež spomínajú na predvečer Tobiášovej slávnosti prvého svätého prijímania, keď sám od seba veľmi úprimne vyznal, že je pre neho dôležitejšie prijať Pána Ježiša, ako dostať darčeky. I mladší Dávid ich často privádza do úžasu, keď sa spolu modlia vlastnými slovami. „Je super, aký je hlboký, zvlášť teraz počas prípravy, hoci je to niekedy aj poriadny šinter,“ s úsmevom dodáva Veronika. Manželia sú presvedčení, že to, ako deti vnímajú Eucharistiu, je z veľkej miery ovplyvnené vzorom rodičov; ak u nich vidia lásku k Bohu a život viery, prirodzene to kopírujú.

Desaťročná Šarlotka, ktorá vyrastá v stredne veľkom meste na západnom Slovensku, prijala sväté prijímanie minulý rok v máji. Na prípravu pred prvým svätým prijímaním si dobre pamätá. Príprava vo farnosti a v škole spočívala v tom, že im pani katechétka, pán farár a pani učiteľka náboženstva vysvetľovali všetko dôležité o svätom prijímaní a svätej spovedi. Desaťročné dievča dodáva, že sa pripravovala i doma v rodine. „Deväť dní pred prvým svätým prijímaním sme sa každý večer modlili k svätej Filoméne,“ upresňuje Šarlotka, „tie modlitby sa mi páčili asi najviac z celej prípravy.“ Hovorí, že v deň slávnosti prosila Pána Ježiša, aby celý deň pekne zvládla, a on ju vypočul.

S dňom prvého svätého prijímania sa jej spája viacero krásnych zážitkov: „Dostala som prvé sväté prijímanie, bol tu aj môj krstný tato,“ vymenúva. Tiež poznamenáva, že sa jej páčilo aj to, že večer išla celá rodina na výlet. „Sväté prijímanie je taká duchovná posila,“ uvažuje Šarlotka, prečo je dobré prijímať Eucharistiu. Tvrdí, že má i osobnú skúsenosť toho, že prítomnosť Pána Ježiša je pomocou v ťažkých situáciách. „Pomohol mi zvládnuť matematickú Pytagoriádu tak, že som bola úspešnou riešiteľkou,“ vysvetľuje šikovná štvrtáčka. „Páči sa mi, že nás ma nekonečne rád,“ hovorí o Pánovi Ježišovi.

Svoj podiel na tom zrejme má i bohatá príprava, ktorú zabezpečuje miestna saleziánska farnosť. Pred prvým svätým prijímaním sa zameriava nielen na prípravu detí, ale aj ich rodičov. „Je to veľmi požehnaný, až revolučný čas vo farnosti,“ pochvaľuje si trojnásobná mama. Raz týždenne sa deti aj rodičia zúčastňujú katechéz zameraných na priebeh svätej omše, vysluhovanie sviatostí, Božie prikázania. „Čas prípravy nás obohatil v spojení sa s inými, v takej vzájomnosti,“ hodnotia Andrej a Petra, „radi sme si tiež oprášili niektoré šlabikárové vedomosti o sviatostiach.“ Šarlotkina príprava však pokračovala i doma - v rodine sa spoločne modlili deviatnik k svätej Filoméne.

Skúsenosti katechétov

Vhodne sa oblečú, učešú, sústredia sa, už pred omšou si vzbudia úmysel, veľmi vážne tiež berú eucharistický pôst. S tým, ako prvoprijímajúce deti vnímajú Eucharistiu, majú skúsenosti i ľudia, ktorí sa im počas prípravy venujú vo farnostiach i na školách. Traja katechéti, animátorka a kňaz sa s nami podelili o svoje skúsenosti. Zväčša sa zhodujú, že je rozdiel medzi deťmi, ktoré pochádzajú z rodín praktizujúcich kresťanov, a deťmi, ktorých rodičia nepraktizujú vieru, prípadne sú neveriaci.

„Deti, ktoré nemajú dobrý príklad rodičov a nie sú vedené k viere, tomu veľmi nerozumejú,“ myslí si animátorka Simona, ktorá má niekoľkoročnú skúsenosť s prípravou prvoprijímajúcich, „naopak, deti vedené k viere chápu súvislosti prvého svätého prijímania.“ Dodáva, že vo svojej službe pracovala predovšetkým s rómskymi deťmi, z ktorých mnohé vnímali najmä to, že konečne budú môcť ísť na „oblátku“.

Majka sa ako katechétka venuje deťom so špeciálnymi potrebami, ktoré majú okrem mentálneho postihnutia pridružené aj rôzne iné telesné postihnutia ako autizmus, ADHD, DMO. Navyše sú často z rodín, kde absentuje akýkoľvek duchovný základ, neraz z rozvrátených rodín, nie výnimočne žijúcich na okraji spoločnosti. Napriek tomu, že pojem Eucharistia pri nich nepoužíva, Ježiša poznajú. „Je to pre nich niekto veľmi mocný, láskavý, milujúci, niekto, koho síce nemôžu vidieť, ale - ako to často po prijatí Ježiša pomenujú - cítia dobro,“ vovádza nás Majka do sveta svojich detí, ako ich sama nazýva.

Martin je katechéta, ktorý sa tiež venuje príprave prvoprijímajúcich detí. Jeho skúsenosťou je, že mnohé deti Eucharistiu chápu hlavne z memorovaného vnímania. „Kňaz alebo učiteľ im vysvetlí, že hostia nie je len obyčajná oblátka, ale že v tomto chlebe prijímame samotného Krista,“ približuje a dodáva, že on to zvykne deťom vysvetľovať pomocou slov z evanjelia o ustanovení Eucharistie.

Uvedomuje si, že viera je dar, ktorý nedostal každý a nie každý ho rozvíjal. So svojou skúsenosťou sa podelila i katechétka Ida. Tiež sa prikláňa k názoru, že vnímanie Eucharistie u detí veľmi súvisí s tým, do akej miery v rodine vidia živú vieru. „Priateľstvo s deťmi i priateľstvá a spolupráca vo farnosti v čase prípravy prvoprijímajúcich ma veľmi obohacuje,“ tvrdí.

V listoch, ktoré deti píšu Ježišovi po prvom svätom prijímaní, sa podľa nej odráža, kto ako vrúcne prežil tento deň. Tiež sa jej dotýka, keď príprava zasiahne i zvyšok rodiny. „Istá maminka mi hovorila o tom, ako skúšala syna priebeh svätej spovede,“ rozpráva katechétka, „on potom skúšal ju a ona sa odhodlala ísť po sedemnástich rokoch na spoveď.“ Taktiež je povzbudená prípadmi, keď si rodičia prvoprijímajúcich detí pri tejto príležitosti dajú do poriadku manželstvo.

Deti, ktoré chápu význam Eucharistie, pani Idu inšpirujú svojou detskou čistotou a radosťou. „Jednoducho ľúbia Ježiška,“ hovorí. Tie deti, ktorým rodinné prostredie neumožňuje prežívať prípravu hlbšie, ju zas nútia hľadať spôsoby, ako im Ježiša priblížiť, pomôcť im ho stretnúť. „My ani tak nepotrebujeme evanjelizovať a katechizovať deti, ale ich rodičov,“ sumarizuje katechétka. Vysvetľuje, že katechéti za pár hodín týždenne nenahradia výchovu v rodine.

Priebeh samotného krstu

Pokúsime sa v tomto krátkom príspevku popísať priebeh samotného krstu. Sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas sv. omše, alebo mimo nej. Ak prebieha krst počas omše, môže mamička v prípade potreby zájsť do sakristie dieťa prebaliť či nakojiť.

Kňaz: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Meno dieťaťa (milé dieťa), svätá matka Cirkev Ťa prijíma s veľkou radosťou. A bez slova poznačí dieťa znakom kríža na čele. Potom vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža.

Nasleduje Bohoslužba slova a prosby. Zväčša sa číta úryvok, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne od Jána Krstiteľa. Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho spasiteľa. Nasleduje svätenie vody. Kňaz: Požehnaj Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme služobníka/služobnicu (meno). Veď si ho/ju vo viere povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný. Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody (Požehnaj, Bože, túto vodu…) a namiesto nej sa povie nasledujúca modlitba. Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil (a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď‘ si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný.

Kňaz sa prihovorí rodičom a krstným rodičom týmito slovami:Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi.Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení. Zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.

Kňaz sa opýta: Kňaz: Zriekate sa zlého ducha. Rodičia a krstní rodičia: Zriekam. Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov? Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať.

Kňaz hovorí: Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Kňaz položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa. Odporúča sa, aby si každá rodina zabezpečila krstnú košieľku.Kňaz: Meno..stal(a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech Ti je znakom tejto hodnosti. Potom kňaz povie: Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.

Modlitba pána. Kňaz: Nech vás žehná všemohúci Boh, otec i Syn i Duch Svätý. Kňaz: Iďte v mene Božom.

Názory mamičiek na krst

Pre niekoho nepodstatná, pre iného veľmi dôležitá vec v živote. A potom sú takí, ktorí sú niekde uprostred. Ten kto chce dať dieťa pokrstiť, to urobí, ten kto nechce, nič nerieši, ale niektoré mamičky sa aj nás pýtajú na krst dieťaťa, respektíve na to, či to urobiť, alebo neurobiť a ak áno, tak kedy.

Ako krst dieťaťa vidí rehoľný brat Michal a všetko dôležité o tejto sviatosti si môžete prečítať v článku tu >>, ale pokiaľ vás zaujímajú aj nejaké tie názory a skúsenosti priamo zo života mamičiek, opýtali sme ich za vás...

tags: #krst #starsieho #dietata