Katolícka Cirkev a Spopolňovanie: História, Súčasnosť a Perspektívy

Kresťanstvo od počiatku nasledovalo židovský zvyk ukladať telo do posväteného hrobu v zemi alebo do hrobky. 31. Kresťanské cirkvi dlho zakazovali spopolniť ľudské telo, lebo takýto pohreb odporoval náuke o vzkriesení osláveného tela mŕtvych pri Kristovom druhom príchode. Spaľovanie mŕtvych sa v stredoveku povoľovalo len pri hrozbe nákazy počas epidémií alebo vojen.

V 19. storočí výrazne oslablo postavenie cirkvi v spoločnosti a ľudia, ktorí si želali, aby bolo ich telo po smrti spálené, ostentatívne dávali najavo odmietanie cirkevného učenia. Katolícka cirkev preto zakázala cirkevné pohreby tých, ktorí sa nechali spopolniť.

Zmenu priniesol 2. vatikánsky koncil v šesťdesiatych rokoch, keď pápež Ján XXIII. vydal dekrét, ktorým za istých podmienok povolil kremáciu. „Cirkev povoľuje kremáciu, ak nie je prejavom popretia viery vo vzkriesenie tela,“ uvádza katechizmus.

Inštrukciou Piam et constantem z 5. júla 1963, Sväté ofícium ustanovilo, aby sa „verne zachovával zvyk pochovávať mŕtve telá veriacich“, pričom sa dodáva, že kremácia „neprotirečí kresťanskému náboženstvu“ a už sa nemajú odopierať sviatosti a pohrebné obrady tým, ktorí si želali byť spopolnení. Platí to však za podmienky, že ich želanie nie je motivované „popieraním kresťanských dogiem, alebo sektárskym zmýšľaním, alebo nenávisťou voči katolíckemu náboženstvu a Cirkvi“1.

„Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu,“ uvádza sa aj v aktuálnom Kódexe kánonického práva z roku 1983 (kán. 1176, § 3).

V Katolíckej cirkvi sa aj dnes ozývajú hlasy za aj proti kremácii zosnulých. Pritom oficiálny postoj už dlhší čas spopolňovanie neodmieta. Kremáciu dnes zakazuje len pravoslávna cirkev, islam, ortodoxná židovská viera a niektoré radikálne kresťanské skupiny.

Medzitým sa vo viacerých štátoch značne rozšírila prax kremácie, no zároveň sa rozšírili aj nové myšlienky odporujúce viere Cirkvi.

Podľa inštrukcie Ad resurgendum cum Christo (kardinál Gerhard Müller, prefekt Konkregácie pre vieru, 2016) 3. cirkev naďalej neúnavne odporúča, aby boli telá zosnulých pochované na cintoríne.

Už od počiatku si kresťania želali, aby ich zosnulí boli zahrnutí do modlitieb a spomienok kresťanského spoločenstva. Ich hroby sa stali miestami modlitby, spomienky a zamyslenia.

Aby sme mohli vstať s Kristom z mŕtvych, musíme zomrieť s Kristom, „vzdialiť sa z tela a bývať u Pána“ (2 Kor 5, 8).

Vďaka Kristovi má kresťanská smrť pozitívny zmysel. Liturgia Cirkvi sa modlí: „Veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma iba mení; a keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach“2. Pri smrti sa duša oddelí od tela, no pri vzkriesení Boh dáva neporušiteľný život nášmu premenenému telu, ktoré spojí s našou dušou.

Rozširovanie praxe spopolňovania zosnulých v niektorých krajinách núti miestne biskupské konferencie zaujať jasné stanovisko k tomuto fenoménu. Platí to aj o Taliansku, kde dochádza k spopolneniu v desiatich percentách prípadov. V tomto roku sa však očakáva až 210 000 spopolnení, čo predstavuje 35% všetkých prípadov. Dôvodom kremácií nie sú len módne trendy. Dôležitú rolu v čase hospodárskej krízy zohráva aj finančná otázka. Kým meter štvorcový na cintoríne stojí 3000 eur, za spopolnenie sa platí len 500 eur.

„Rozprášenie telesných pozostatkov zosnulých alebo uchovávanie urny mimo cintorína sa protiví kresťanskej viere,“ napísal ešte v lete tohto roku farárom diecézy Grossetano biskup Mario Meini a vyzval ich odmietnuť cirkevný pohreb tým, ktorí majú takéto úmysly.

Počas plenárneho zasadania talianskych biskupov v pútnickom meste Assisi by mala byť schválená nová liturgická príručka pohrebných obradov. Tá by mala nahradiť manuál platný od roku 1974. Prvýkrát od roku 1963, kedy bola cirkvou pripustená kremácia zosnulých, by mala byť zohľadnená aj táto prax.

V zhode s Kódexom kánonického práva dokument prikazuje odoprieť cirkevný pohreb „tým, ktorí si zvolili kremáciu vlastného tela z dôvodov, ktoré odporujú kresťanskej viere“ (kán. 1184, § 1). Dokument tiež umožní, aby bol počas pohrebných obradov zosnulý už spopolnený, ak keď sa zároveň odporučí, aby ku kremácii došlo až po skončení pohrebu. Talianska legislatíva umožňuje rozptýlenie pozostatkov mŕtvych za istých konkrétnych podmienok. V celej krajine sa nachádza 51 krematórií, väčšina na severe, najmenej na juhu, kde je spopolňovaných len 0,35% zosnulých.

Duch nového dokumentu by mal korešpondovať skôr s názormi biskupa Meiniho ako s postojmi biskupa Pacomia. „Prax rozprášenia zosnulých v prírode alebo ich konzervovanie na miestach mimo cintorína, napríklad v obytných priestoroch, vyvoláva nemálo otázok a rozpakov. Podľa vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielliho dokument poukazuje aj na to, že povolením takejto praxe by sa odbúrala možnosť vyjadriť nielen súkromnú, ale aj spoločnú bolesť a smútok za zosnulým na istom konkrétnom mieste.

Sme teraz vo Veľkom týždni liturgického cyklu a pripravujeme sa na sviatok Ježišovho víťazstva nad smrťou. Keď riešila božská Trojica ako von z Ježišovej smrti na kríži, nemohla pri všetkej trojvševedúcnosti predpokladať, ako veľmi im to raz ich cirkev skomplikuje.

Na Slovensku bolo prvé krematórium otvorené v roku 1968 v Bratislave. Postupne pribudli ďalšie krematóriá, napríklad v Martine, Košiciach či Banskej Bystrici. Telo je vložené v rakve a samotné spopolnenie trvá asi 60 až 90 minút. Následne je popol vychladený a vložený do urny, ktorú si vyzdvihne rodina.

Katolícka cirkev uprednostňuje pochovanie do zeme, ale kremáciu povoľuje. Popol možno uložiť na cintoríne do hrobu, kolumbária alebo rozptýliť na rozptylovej lúčke.

Na Slovensku to problém nie je, podľa hovorcu KBS: výkon katolíckych pohrebných obradov v krematóriách je dennou praxou.

Kremácia, nazývaná aj spopolnenie alebo pohreb ohňom, je spôsob pohrebu, pri ktorom sa telo zosnulého spáli v špeciálnej peci. Popol sa následne uloží do urny alebo rozptýli na rozptylovej lúčke. Spopolnenie sprevádza ľudstvo už od staroveku. Gréci a Rimania spaľovali svojich vojakov, aby im umožnili dôstojné rozlúčenie aj ďaleko od domova. V Indii sa kremácia spája s hinduistickými tradíciami a je považovaná za posvätný obrad.

Každému zosnulému je v priebehu administratívno-technického prevzatia pridelené neopakovateľné číslo kremácie, ktoré ho identifikuje počas celého procesu. Pred vložením rakvy s pozostatkami do kremačného zariadenia sa musí do počítača vložiť identifikačné číslo kremácie. Ide o veľmi dôležitý proces. V žiadnom prípade nie je možné zadať jedno číslo dvakrát. Proces kremácie, vkladanie rakvy do kremačnej pece musí byť v zmysle zákona monitorované.

Rozmery kremačnej komory umožňujú spopolňovanie maximálne jednej rakvy. Teplota v spaľovacej komore kolíše v rozmedzí od 800°C až 1200°C.

V prípade, ak obstarávateľ kremácie o to požiada umožníme mu účasť počas procesu kremácie. Po ukončení kremácie a ochladení popola nasleduje jeho konečná úprava v priemyselnom mlyne, ktorý zabezpečí rovnomernú frakciu popola. Kremačná urna s hmotnosťou cca. V závere kremačného procesu sa urna uskladní, kde zotrvá až do prevzatia obstarávateľom kremácie, pohrebnou službou alebo sa zašle poštou na adresu podľa požiadavky obstarávateľa kremácie.

Vo väčšine krematórií je preto spopolňovanie stále doménou mestského obyvateľstva. Čoraz viac sa však pridávajú aj ľudia z dedín.

Krematórium v Bratislave, ako prvé na Slovensku zahájilo prevádzku v roku 1969. Myšlienka spopolňovania telesných pozostatkov nebola na Slovensku príliš obľúbená. V bývalom Česko - Slovensku boli zo 17 krematórií, iba tri na území dnešného Slovenska a to: v Bratislave, Banskej Bystrici a od roku 1982 aj v Košiciach.

Slovensko mení postoj k pohrebným obradom. Čoraz viac ľudí sa necháva spopolňovať. V niektorých mestách dokonca počet kremácií prevyšuje tradičné pohreby. Medzi mestom a dedinou existuje určitý rozdiel v prístupe ku kremácii.

Rekviem, pohrebné, cintorínske a kremačné služby s.r.o. sa okrem iných aktivít venuje kremačnej problematike už od roku 1994 a má bohaté skúsenosti v oblasti prevádzky krematória. V priebehu 18 rokov od svojho vzniku prechádza rôznymi vývojovými štádiami a výsledkom inovačných procesov je súčasná úroveň prevádzkovania už tretej generácie kremačných zariadení.

V snahe o skvalitnenie a zefektívnenie svojej činnosti udržiava čulé kontakty s vývojovými oddeleniami výrobcov kremačných zariadení prostredníctvom pravidelných osobných stretnutí a účasťou na prezentáciách, odborných výstavách a seminároch. Na týchto stretnutiach sa možno dozvedieť množstvo najčerstvejších informácií o pripravovaných metódach a spôsoboch kremácie.

„Jednou z noviniek je aj patent švédskej spoločnosti Promessa Organic pod označením „Zelené pohreby“. V USA sa tento spôsob nazýva tiež „Návrat k prírode“. Metóda je založená na sublimačnom sušení mŕtvych tiel, teda sušení počas zmrazeného stavu, pomocou tekutého dusíka. Zvukové vibrácie ultrazvuku potom rozdrvia pozostatky na jemný prášok, ktorý možno v sypkom stave uložiť do schránky vyrobenej napr. z kukuričného škrobu, alebo iného rýchlo sa rozkladajúceho materiálu.

Priestorové hľadisko - zohľadňuje výraznú až štvornásobnú úsporu plochy oproti tradičným hrobkám a tým aj úsporu plôch pre cintoríny. Urnový hrob zaberá plochu len okolo 1 m2 s možnosťou uloženia viacerých urien v jednom hrobe.

Dynamika, flexibilita a mobilita - zohľadňuje operatívne možnosti nakladania s popolom zosnulého ihneď po kremácii. Možnosť okamžitej dostupnosti urny, jej pochovania, alebo uloženia kedykoľvek a na ktoromkoľvek pohrebisku podľa želania obstarávateľa kremácie.

Sterilita a environmentálne hľadisko - zohľadňujú čistotu a sterilitu pri procese kremácie.

Cenové hľadisko - zohľadňuje nižšie náklady pre pohreb s možnosťou použitia lacnejších kremačných rakiev. Po kremácii nie je potrebné budovať drahú tradičnú hrobku v zemi.

Mapa krematórií na Slovensku

Čo sa týka pochovávania veriacich, pápež František v roku 2016 vydal inštrukcie, pod názvom Ad resurgendum cum Christo. Ide o krátky sedembodový dokument, v ktorom hneď na začiatku píše, že už od roku 1963, keď vyšla inštrukcia Piam et constantem, bolo ustanovené, aby sa „verne zachovával zvyk pochovávať mŕtve telá veriacich“ a súčasne uznané, že kremácia „neprotirečí kresťanskému náboženstvu“ - nie je teda dôvod odopierať spopolnenie tým, ktorí si to z rôznych dôvodov žiadajú. Je tu len jedna podmienka - rozhodnutie spopolnenia nemá byť motivované „popieraním kresťanských dogiem alebo sektárskym zmýšľaním, alebo nenávisťou voči katolíckemu náboženstvu a Cirkvi“.

Cirkev zároveň odporúča, aby boli zosnulí pochovaní na cintoríne alebo inom posvätnom mieste, čo zodpovedá primeranej úcte voči zosnulým. „Už od počiatku si kresťania želali, aby ich zosnulí boli zahrnutí do modlitieb a spomienok kresťanského spoločenstva. Ich hroby sa stali miestami modlitby, spomienky a zamyslenia,“ píše pápež František.

Upozorňuje aj na to, že sa nedovoľuje uchovávať popol v domácnosti - dovolené je to len v prípade vážnych a výnimočných okolností, ktoré odobrí ordinár so súhlasom biskupskej konferencie. A ako zaznelo aj v otázke, popol rozsypaný do vzduchu, zeme, vody či premenený na spomienkové predmety, kusy bižutérie a podobne je neprípustný. Nie je to však bezdôvodné.

7. Aby sa vyhlo akémukoľvek dvojznačnému panteizmu, naturalizmu alebo nihilizmu, nedovoľuje sa rozsypať popol do vzduchu, zeme alebo vody, či iným spôsobom, ani premeniť popol na upomienkové predmety, kusy bižutérie alebo iné predmety. V súvislosti s takýmto konaním totiž nemožno uznať, že rozhodnutie pre kremáciu bolo motivované hygienickými, sociálnymi či ekonomickými dôvodmi.

Iba v prípade vážnych a výnimočných okolností, ktoré závisia od kultúrnych podmienok miestneho charakteru, môže ordinár so súhlasom biskupskej konferencie alebo synody biskupov východných cirkví, udeliť výnimku uchovávať popol v domácnosti.

Uchovávanie popola na posvätnom mieste môže prispieť k zmenšeniu rizika, že sa zosnulí vytratia z modlitieb a spomienok svojich príbuzných a kresťanského spoločenstva.

Vo veciach posledných - pohreby. In: Rodina Peniaze.

Kremácia - normálna vec či neúcta k telu? In: SME Domov.

In: Radio Vaticana.

NOVÉ POKYNY PRE KREMÁCIU PRE KATOLÍCKU CIRKEV

tags: #katolicka #cirkev #spopolnovanie