Jeho prínos k slovenskému divadelníctvu je nepopierateľný, a to najmä v oblasti inscenácií pre mladé publikum. Vytvára pomyselné dve línie, ktoré vnímajú diváci adekvátne svojmu veku. Príbeh, jeho zauzlenie i happy and smerovali k detskému divákovi a dospelí si „zgustli“ na metaforách, narážkach, ale aj na esteticky vkusnom a nápaditom interiéri.
Režijný prístup a tvorba pre deti
Autori scenára Ján Luterán a Mariana Luteránová prispôsobili nielen text, ale aj realizáciu svojmu hlavnému príjemcovi (J. Luterán je zároveň režisérom), no nezabudli ani na dospelých divákov. Dôležité je, že ak sa divadlo po dlhšom čase rozhodne venovať predstavenie detskému divákovi, musí svoju pozornosť upriamiť nielen na zvolený titul, ale aj na vhodnosť jeho zaradenia do repertoáru divadla.
Príkladom je inscenácia Robin Hood v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde Luterán prispôsobil text a herecké obsadenie detskému divákovi. Príbeh nadľahčili, zbavili krutosti, silných negatívnych prejavov, no zároveň aj skutočnej lásky či výrazného hrdinstva. Miesto toho použili humor a karikatúru viacerých postáv i príbehových segmentov.
Dokonca predstavenie začali ako kedysi kočujúce bábkové divadlá vystúpením Gašparka pred zatiahnutou oponou. Obecenstvo bolo pravidelne vťahované do diania na javisku, čím sa zabezpečila jeho zainteresovanosť do vývoja deja.
Inscenácia Adamove jablká
Režisér Ján Luterán sa rozhodol autentickosť hry posilniť domestifikáciou, ktorá sa mu však veľmi nepodarila. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, skutočná a najväčšia dráma sa odohráva v kňazovi Ivanovi.
Adam nájde samého seba len cez boj s Jóbom (utrpenie), Jób sa musí vrátiť k Adamovi (počiatku), aby našiel zmysel. Luteránova inscenácia Adamových jabĺk je nie bežné divadlo, vzácne spája pútavosť a hĺbku (ak sa však chce divák vyvarovať potenciálnemu sklamaniu z divadla, možno je lepšie film nevidieť).
Vnútorná premena Ivana (Martin Nahálka spieval a hral na gitare, pridávali sa aj ostatní) sa prejavila aj v interpretácii jednotlivých piesní, keď sa posunula od určitej formy paródie z úvodu až k úprimnej a živej radosti v závere. Hovoríme o piesni skupiny Timothy Nohy jeleníc, ktorá sa postarala o silne emotívny záver predstavenia, ale aj o piesni s jasnými jóbovskými motívmi Aj keby nekvitol fík od skupiny Tretí deň.
Luteránova inscenácia Adamových jabĺk je nie bežné divadlo, vzácne spája pútavosť a hĺbku (ak sa však chce divák vyvarovať potenciálnemu sklamaniu z divadla, možno je lepšie film nevidieť).
Režisér Ján Luterán o inscenácii ŠPINA
Ďalšie divadelné projekty
Režisér Ján Luterán vytvoril na scéne jednoliaty, dobre fungujúci kolektív, z ktorého vyčnieva niekoľko individualít. Je sympatické, že tvorcovia dbajú na to, aby sa z legiend nestali nesmrteľní bohovia.
Luterán režíruje aj Spaľovača mŕtvol v Slovenskom komornom divadle Martin, kde pôsobí herečka Alena Pajtinková. Táto herečka stvárnila aj Evu Mázikovú v inscenácii Zem pamätá o Karolovi Duchoňovi.
Alena Pajtinková o spolupráci s Jánom Luteránom
Alena Pajtinková, herečka Slovenského komorného divadla Martin, spolupracuje s Jánom Luteránom na viacerých projektoch. Medzi nimi je aj inscenácia Spaľovač mŕtvol.
Pajtinková je známa aj z Letných shakespearovských slávností, kde účinkuje v inscenácii Komédia omylov. Okrem herectva sa venuje aj spevu a je členkou punkovej kapely Bijou Terrier.