Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych, ich vyzdobovanie kvetmi, spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi živými - to všetko patrí k novembrovým sviatkom, ktoré si pripomíname na Slovensku. Oba novembrové sviatky majú korene v 8. a 10. storočí. Na prelome októbra a novembra sú hroby najkrajšie z celého roka.
Sviatok Všetkých Svätých
Sviatok všetkých svätých môžeme nájsť v dejinách cirkvi už v 4. storočí. V tradícii cirkvi postupne narastal počet tých, ktorí boli zapísaní do zoznamu svätých. Čím sme ďalej od založenia cirkvi, tým ich počet pribúda. Sú to všetko vzory konkrétnych ľudí, ktorí svojím životom jednak ukázali vernosť svojej viere i samotnému Kristovi, ale každý aj nejakým iným, svojským originálnym spôsobom. Aj v dnešnej dobe sa rozširuje tento počet svätých. Ak by sme zalistovali v dejinách cirkvi, tak nájdeme známe i menej známe osobnosti. Niektoré sú zaradené do liturgického kalendára celej cirkvi a v rámci liturgického roka sa na nich spomína počas slávenia sv. omší. Niektoré sú zaradené len do miestnych liturgických kalendárov, čo znamená, že všetky uvedené formy slávenia sú len napr. v cirkvi jedného národa, odkiaľ uvedený svätec pochádzal, kde pôsobil alebo žil.
História Sviatku Všetkých Svätých
Prvé slávenie Sviatku všetkých svätých bolo v 4. storočí vo Východnej cirkvi a od 7. storočia v Západnej cirkvi. Na tento deň však pripadal iný dátum - vtedy sa oslavoval 13. máj. Zásluhou pápeža Gregora III. sa tento sviatok presunul na dnešný 1. november. Stalo sa tak v 8. storočí, sviatok sa však oslavoval predovšetkým v Írsku a Anglicku. Začiatkom 9. storočia pápež Gregor IV. rozšíril sviatok na celú cirkev. Katolícki veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Má sa spájať s nádejou na vzkriesenie tak, ako ho našli tí, ktorí boli po smrti oslávení Pánom.
Pamiatka Zosnulých (Dušičky)
Postupom času sa k sviatku pridala aj Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná „Dušičky". Slávia sa deň po Sviatku všetkých svätých a sú skôr len tichou a pietnou spomienkou. Pamiatka zosnulých má korene v cirkevnej praxi. Sláviť sa začala v 10. storočí v benediktínskom opátstve v Cluny - tam spojili modlitbu so spomienkovou návštevou cintorínov a pripomenutí si všetkých zosnulých príbuzných. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998.
K Pamiatke zosnulých treba povedať, že učenie cirkvi rozlišuje tri stavy, kam sa môže človek dostať po skončení pozemskej púte. Nebo, peklo a očistec. Očistec je prechodným stavom, z neho sa človek dostáva do neba. Práve za tých, ktorí ešte nedosiahli nebeský stav, sa modlí celá cirkev v deň Pamiatky zosnulých. Aby práve modlitbou a nielen súkromnou, ale aj spoločnou, vyprosila dosiahnutie trvalého nebeského stavu.
Tradície a Zvyky na Dušičky
Sviatok všetkých svätých pre niekoho znamená len deň voľna, no pre väčšinu z nás je to tichá spomienka na našich blízkych. Na Slovensku sa teší obľube tradičný spôsob slávenia sviatku, teda pri sviečke a v tichosti. Kedysi takáto spomienka trvala až dovtedy, kým sviečka nezhasla. Verilo sa totiž, že zosnulí neustále pomáhajú živým príbuzným. Podľa ľudovej tradície v predvečer Dušičiek vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. V ten večer hospodár plnil lampu maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli opáleniny, spôsobené očistcom, natrieť a trochu ochladiť. Zvykom v tento večer bolo vhadzovať pre dušičky do ohňa rôzne pokrmy, čo znamenalo čiastočné vykúpenie z hriechov alebo niečo také, ako dušičkám na prilepšenie.
Na Sviatok všetkých svätých sa pieklo pečivo - žemle v tvare „hnátov", položených krížom, ktorým sa hovorilo „kosti svätých". Na druhý deň sa niekde pieklo pečivo, ktorému sa hovorilo „dušičky". Bolo to štvorhranné pečivo, rozrobené z mlieka a plnené džemom alebo makom. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci, postávajúci pri kostole alebo cintoríne. Zvykom bolo žobrákov v tieto dni obdarovať aj peniazmi, aby sa modlili za pokoj duší zomrelých.
Pálením sviečok na hroboch, v čase „Dušičiek“, sa zosnulému dáva na vedomie, že jeho pamiatka ešte žije. Domáci si na neho pamätajú, nuž nemusí ich navštevovať a mátať. V minulosti sa k týmto sviatkom viazalo viacero tradícií. Gazdiná napríklad piekla koláče z bielej a tmavej múky. Tie prvé šli pre panstvo a druhé pre poddaných. V prvý deň sa robilo pečivo v tvare kríža, ktoré volali kosti svätých. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč v tvare štvorca, ktorý sa plnil sladkými plnkami.
Úprava Hrobov
Úprava hrobov bola v minulosti oveľa jednoduchšia. Obkladali sa machom, čečinou a čečinovými vencami. Úprava hrobov, ako ju poznáme dnes, je novým javom. Mnohí pozostalí navštevujú cintoríny už niekoľko týždňov vopred. Je zaujímavé pozrieť sa práve na prelome októbra a novembra na naše cintoríny. Ako dokážeme vyzdobiť hroby svojich blízkych. Na jednej strane zápasíme s vierou, na druhej strane vidíme, že aj po mnohých rokoch veríme, máme nádej, dúfame... v iný život.
Prežime teda obidva sviatky v ich hĺbke. V úcte ku všetkým tým, ktorí sú už svätí, ale aj v pomoci cez modlitbu voči tým, ktorí ju ešte nedosiahli, zamyslení a zahĺbení aj do seba samého o otázke a zmysle večného života.
| Sviatok | Dátum | Pôvod | Zvyky a Tradície |
|---|---|---|---|
| Sviatok Všetkých Svätých | 1. november | 4. storočie (Východná cirkev), 7. storočie (Západná cirkev) | Spomienka na svätých, návšteva cintorínov, modlitby |
| Pamiatka Zosnulých (Dušičky) | 2. november | 10. storočie, benediktínske opátstvo v Cluny | Spomienka na zosnulých, návšteva cintorínov, zapaľovanie sviečok, modlitby |