Kláštory Meteora, považované za jeden z divov Grécka, sú dychberúcim miestom na severe krajiny. Tieto stavby, postavené na vrcholoch strmých skalných masívov, ponúkajú nielen úchvatný výhľad, ale aj hlboký duchovný zážitok. Jedno z najslávnejších a najviac navštevovaných miest na gréckej pevnine, ktoré je zároveň aj najväčším archeologickým náleziskom Grécka a súčasťou UNESCO. Hovoríme samozrejme o dychberúcej Meteore.
V blízkosti pohoria Pindos, z plání gréckej Tesálie sa do výšky až 550 metrov dvíhajú obrovské skalné stĺpy zdobené krásnymi byzantskými kláštormi. Solitérne stojace skalné bralá, na ktorých sú vybudované kláštory, sa začali vytvárať pred 65 miliónmi rokov. Vznášajúci sa na nebi - takto by sme mohli preložiť názov kláštorov v Meteora, ktoré sa nachádzajú v severnej časti Grécka.
Budovy s červenou strechou takmer zrástli so skalnými formáciami pod nimi. V nedosiahnuteľnej (500- až 600-metrovej) výške sú nielen preto, aby boli ich obyvatelia bližšie k Bohu, ale aj preto, aby sa k nim dostalo čo najmenej rušivých vplyvov.
METEORA, GRÉCKO: VŠETKO, čo potrebujete vedieť o plávajúcich kláštoroch
História a vznik kláštorov
Ich história siaha až do antiky, no kláštory zohrávali kľúčovú rolu aj v časoch Byzantskej ríše a dnes slúžia ako významné pútnické miesto. Skaly Meteory vznikli pred približne 60 miliónmi rokov geologickými procesmi, ktoré viedli k vytvoreniu pieskovcových a konglomerátových stĺpov. Eroziou vetra, dažďa a vody vznikli strmé vežovité formácie, ktoré sa dnes týčia až do výšky 400 metrov.
Kde sa tu obrovské skaly vlastne vzali je dodnes veľkou otázkou - v gréckej mytológii o nich totiž nenájdete ani zmienku. Ich vznik nie je ľahké vysvetliť ani z geologického hľadiska. Nejde totiž o vulkanické vyvreniny, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale o zmes pieskovca a zlepenca. Každá zo skál v sebe skrýva veľké množstvo jaskýň, dutín a puklín. A práve tie prilákali prvých zvedavých obyvateľov. Je dokázané, že obývané boli už v období pred viac ako 5000 rokmi.
Prvé osídlenie oblasti Meteora možno datovať až do praveku. Už v antických dobách boli tieto skalné masívy známe, hoci nie v súvislosti s mníšstvom. Oblasť sa však stala duchovným útočiskom až v období byzantskej éry. V 9. storočí sa začali na vrcholoch skál usídľovať prví mnísi - pustovníci, ktorí hľadali izoláciu od sveta a spojenie s Bohom. Spočiatku tu žili život v samote a stretávali sa iba v nedele a sviatky v malej kaplnke, ktorú si vystavali pri skale Dupian.
V 14. storočí sa ale stále častejšie začali opakovať turecké útoky na Grécko a duchovní teda museli hľadať útočisko vyššie - na samom vrchole vysokánskych skál. V 14. storočí, počas obdobia tureckých vpádov, sa miestni mnísi rozhodli vybudovať kláštory na týchto neprístupných skalách, ktoré slúžili ako prirodzená ochrana pred nepriateľmi. Tieto kláštory boli dostupné len pomocou rebríkov a lanových výťahov, ktoré mnísi zhadzovali dolu pre tých, ktorí potrebovali prístup. Prvý kláštor, ktorý niesol pôvodne meno Metamorfosis, tu bol založený v roku 1340 mníchom Athanasiom.
Tým, že bol vystavaný až vo výške 534 metrov, pôsobil, akoby sa vznášal vo vzduchu. Dostal teda nové meno - Megalon Meteoro (v preklade „veľký" a „vznášajúci sa"). Tento názov sa uchytil a keď boli v priebehu 15. a 16. storočia postavené ďalšie kláštory, začali sa všetky nazývať Meteora. Najväčší rozkvet zaznamenali kláštory Meteora v 15. a 16. storočí. V priebehu 15. - 16. storočia tu vzniklo až 24 kláštorov. Tu však hrala svoju úlohu aj skutočnosť, že Grécko obsadili dobyvační Turci a kláštory slúžili ako izolácia od okolitého sveta a dobyvateľov.
Keď sa na kláštory pozeráte zospodu, nechápete, ako ich v tej dobe dokázala ľudská ruka postaviť. Ako dokázali vyniesť materiál do takej ohromnej výšky? Legendy hovoria, že mnísi púšťali šarkany, ktoré niesli laná, z ktorých sa následne zhotovovali rebríky. V skutočnosti jediný pomocník, na ktorého sa mohli spoľahnúť, bola kladka. Všetok stavebný materiál museli spočiatku vynášať na chrbtoch pomocou košov, neskôr využívali práve navijak a inštalovali odnímateľné rebríky.
Veď už len samotná výstavba kláštorov prebiehala v extrémnych podmienkach. Po dokončení kláštora však zostala kladka a strmé rebríky jedinou prístupovou cestou po ktorej sa dostávali hore ľudia, jedlo, knihy... V čase nebezpečenstva tak kláštory tvorili dokonale izolovanú skrýšu. Pochopiteľne, postupne boli dostavané kamenné schody, ktoré umožňujú oveľa ľahší prístup pre turistov.
V 18. storočí nastal postupní úpadok kláštorov, keď sa mnísi začali sťahovať do mníšskej republiky Athos. Dodnes je ich tak vo výške približne 400 metrov nad Tesálskou rovinou obývaných už len šesť z nich. Hoci väčšinu mníšskych spoločenstiev tvorili výhradne muži, existovali tu i kláštory určené pre mníšky. Jeden z nich, Agios Stepanost je dostupný ešte aj dnes. Hoci iba po vratkom moste nad priepasťou.
Súčasnosť a návšteva kláštorov
Dnes sú kláštory Meteora zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a predstavujú jednu z najväčších atrakcií Grécka. Pri pohľade z diaľky kláštory často vyzerajú ako zvláštne orlie hniezda v zdanlivo úplne neprístupnom teréne. Z pôvodných 24 kláštorov sa zachovalo len šesť, ktoré sú stále aktívne a prístupné verejnosti. Tieto kláštory sú nádhernými ukážkami byzantskej architektúry, zdobené nádhernými freskami, ikonami a nástennými maľbami.
Kláštory slúžia aj ako duchovné a pútnické centrum. Každoročne privítajú tisíce pútnikov z celého sveta, ktorí prichádzajú na pútnický zájazd do Grécka po stopách významných kresťanských osobností, vrátane apoštola Pavla. Pre dnešných turistov sú kláštory Meteora výnimočným miestom, kde sa prelínajú histórie a duchovno.
Počas návštevy Meteora môžete vidieť kláštory ako Megalo Meteoro, Varlaam, Roussanou, Svätého Mikuláša Anapauskasa, Svätého Štefana a Svätého Trojjediného. Počas nášho zájazdu si prehliadneme kláštory, vyhliadky a podrobné informácie o histórii, ikonografii a duchovných aspektoch kláštorov. Náš zájazd je ideálny pre milovníkov histórie a kultúry, ako aj pre tých, ktorí hľadajú duchovné obohatenie.
Pri vstupe mnísi kontrolujú, či ste vhodne oblečený. Musíte mať zahalené ramená a nohy. Rovnako ženy aj muži. Ak nemáte vlastné dlhé nohavice, tak vám požičajú univerzálne, ktoré vyzerajú ako široké pyžamo. Ženám zase vnútia širokú sukňu. Na niektorých miestach v kláštore je zakázané fotografovať a natáčať, čo treba dodržiavať, lebo hrozí roztržka s mníchmi. Stávajú sa prípady, že tí sú už niekedy s turistov podráždení a nedávajú si servítku pred ústa.
Kláštory, ktoré môžete navštíviť:
- Veľký Meteorón (Megálo Meteóro): Najväčší a najvýznamnejší kláštor, založený svätým Atanázom Meteorským. Najstarší kláštor z roku 1354 je zároveň najväčší. Zaujmú vás najmä bohaté fresky v centrálnom kostole a malé Meteorské múzeum so zaujímavými artefaktmi.
- Varlaam: Druhý najväčší kláštor, zasvätený všetkým svätým a pochádza z roku 1350 od otca Varlaama, ale v roku 1518 bol kompletne prestavaný. Vo vnútri patria zdobené maľby na stenách a strope v kaplnke Catholicon k najkrajším zo všetkých kláštorov.
- Roussanou: Druhý najmenší kláštor bol postavený pravdepodobne koncom 14. storočia, ale hlavný kostol postavili mnísi až v roku 1545. V interiéri zaujme najmä krásna kláštorná záhrada. Hoci je Roussanou 2. najmenší a najmenej zaujímavý, otvára sa z neho jeden z najkrajších výhľadov, keď v jednom jedinom smere vidno 3 kláštory.
- Kláštor svätého Štefana (Agios Stefanos): Jediný ženský kláštor v Meteore pochádza pravdepodobne z konca 14. storočia a za návštevu určite stojí jeho hlavná kaplnka, ktorá sa pýši najkrajšími freskami zo všetkých kláštorov.
- Kláštor Najsvätejšej Trojice (Agia Triada): Postavený v rokoch 1438 až 1476, patrí k najmenej navštevovaným a najmenej prístupným. Od cesty najprv prejdete asi 400 metrov po dláždenom chodníku a potom vystúpite po ďalších 140 nepravidelných schodoch.
- Kláštor svätého Mikuláša (Agios Nikolaos Anapasfas): Najmenší kláštor sa týči nad dedinou Kastraki a zároveň sa krčí pod mohutnými skalnými masívmi. Najviac ľudí sem priťahuje mimoriadny výhľad na okolitú krajinu. V interiéroch zaujmú najmä nástenné maľby, ale vzhľadom na ich veľkosť ich prejdete za niekoľko minút. Kláštor pochádza pravdepodobne z konca 15. storočia, ale stojí na zvyškoch kostolov z 13. storočia.
Vstupné do kláštorov je približne 3 eura, v Megalo Meteoro o niečo viac. Deti približne do 13 rokov majú vstup zadarmo. Väčšina kláštorov je otvorená od 9.00 do 16.00.
Praktické informácie pre návštevníkov
Meteora sa nachádza pri meste Kalambaka a dedine Kastraki v centrálnej časti Grécka. Prístup je možný autom, autobusom či vlakom zo Solúna alebo Atén. Kláštory Meteora sa nachádzajú v pohorí Pindos v Thesálii, odkiaľ sa cez mohutnú nížinu Peneios otvára pohľad do stredného Grécka. Mesto leží v regióne Tesália v strednom Grécku. Najbližšie letisko je v Solúne (258 km), ale ľahko sa sem dostanete aj z Atén (355 km).
Doprava
- Vlak: Vlaky premávajú 3-krát denne s prestupom na stanici Palaeofarsalos. Celkový čas cesty sa líši v závislosti od času prestupu, zvyčajne je to približne 6 hodín.
- Autobus: Autobusy potom premávajú z Trikaly do Kalambaky približne raz za hodinu, v lete častejšie. Jednosmerný lístok zo Solúna do Kalampaky s prestupom v Trikale stojí približne 22,60 eur. V súčasnosti je potrebné vždy prestúpiť na alternatívnu autobusovú dopravu na stanici Paleofarsalos, ktorá je zahrnutá v cene lístka. Jednosmerný lístok stojí 30,90 eur, spiatočný približne 54 eur. Na autobus z Atén sa dostanete len s prestupom v Trikale. Autobusy premávajú 5-krát denne z Atén do Trikaly a každú hodinu z Trikaly do Kalambaky. Lístok na celú trasu si môžete kúpiť za 29 eur jednosmerne, 49 eur spiatočne.
Najbližšie letoviská k Meteore sa nachádzajú na Olympskej riviére. Vlak zastavuje napríklad v Leptokaryi alebo Platamonas a vždy môžete prestúpiť na stanici Palaeofarsalos.
Všetky kláštory sa nachádzajú vo vzdialenosti asi 2 až 4 km od centra Kalambaky a ku všetkým vás čaká veľké a strmé stúpanie.
Možnosti dopravy ku kláštorom
- Miestny autobus: Zvyčajne odchádza z Kalmbaky okolo 9:00, 12:30 a 14:30 a vracia sa z kláštora Najsvätejšej Trojice, kde je konečná stanica, približne o hodinu neskôr. Cestovný poriadok nájdete na webovej stránke ktel-trikala.gr a lístok stojí 1,60 eur.
- Prehliadka s miestnou cestovnou kanceláriou: Najpohodlnejšia možnosť. V centre Kalambaky pôsobí mnoho cestovných kancelárií, nie je potrebné nič rezervovať vopred, stačí si vybrať agentúru na mieste a vydať sa na približne 5-hodinovú prehliadku mikrobusom, počas ktorej sa zastavíte vo všetkých kláštoroch.
- Pešo: Z Kalambaky vedú značené chodníky ku všetkým kláštorom. Očakávajte veľmi strmé prevýšenia, ale obľúbenou kombináciou je ísť autobusom hore a potom pešo dole. Najodľahlejší kláštor, Veľká Meteora, je vzdialený 3,5 km od centra Kalambaky.
- Taxíkom: Samozrejme, môžete ísť aj súkromným taxíkom, ktorých je v Kalambaka veľa.
Otváracie hodiny kláštorov
| Kláštor | Otváracie hodiny (1.4. - 31.10.) |
|---|---|
| Veľký Meteorón (Megálo Meteóro) | 9:00 - 17:00 (okrem utorkov) |
| Varlaam | 9:00 - 16:00 (okrem piatkov) |
| Roussanou | 9:00 - 18:00 |
| Kláštor svätého Štefana (Agios Stefanos) | 9:00 - 13:00 a 15:00 - 17:00 (okrem pondelkov) |
| Kláštor Najsvätejšej Trojice (Agia Triada) | 9:00 - 17:00 (okrem štvrtkov) |
| Kláštor svätého Mikuláša (Agios Nikolaos Anapasfas) | 9:00 - 16:00 (okrem piatkov) |
Meteora je miestom, kde sa človek zastaví v čase - medzi nebom a zemou, medzi minulosťou a prítomnosťou. Či už ste hľadačom duchovnej skúsenosti, milovníkom histórie alebo obdivovateľom prírodných krás, návšteva tohto jedinečného miesta vo vás zanechá hlboký dojem.