Dominantnou stavbou v meste Prievidza je Piaristický kostol a Kláštor Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie. Jeho výstavba sa spája s príchodom piaristov, ktorých do Prievidze povolala grófka Františka Pálfiová v roku 1666.
Začiatkom roku 1666 grófka Františka Kuenová - Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Dňa 17. februára 1666 bola spísaná tzv. ,,fundačná listina“.
Piaristi boli výslovne školskou rehoľou a do výučby prinášali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v Prievidzi bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani oveľa väčšie mestá. Jej úspechy viedli k založeniu podobných škôl v Nitre a Brezne.
Po prestavbe v rokoch 1734-1739, kedy pribudla južná časť s učebňa mi, vznikla moderná školská budova. Dnes tu sídli Základná škola a Gymnázium Františka Hanáka.
Centrálnej časti dominuje barokový oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dopĺňa 5 bočných oltárov s obrazmi Š. Bopovského. Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Piaristický kostol je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s plytkými bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme.
Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokoková ornamentika. V presbytériu je iluzívna nástenná maľba od J. A. Schmidta, v lodi od viedenského maliara J. Š. Bopovského. Celý kostol sa nesie v barokovom štýle.
Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej pokračuje v plastickej kompozícii vznášajúcej sa v priestore. Obrazy na všetkých piatich bočných oltároch sú podobného štýlu. Ich autorom je rovnako Š. Bopovský.
Výstavba sa začala v roku 1666. Na tejto mimoriadnej stavbe sa podieľali desiatky domácich remeselníkov, moravskí, sliezski či rakúski majstri. Dokončená bola pod vedením rehoľného staviteľa H. Hangkeho v rokoch 1743 až 1750. Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie dostavali a vysvätili v roku 1753.
Pred očami mestečka sa tak udial výnimočný architektonický počin nadregionálneho významu. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.
Pri vstupe do kolégia sú stĺpy s iónovou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov baranie rohy). Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty.
Kláštor piaristov z 18. storočia vytvára spolu s piaristickým kostolom jeden z najkrajších barokových komplexov v strednej Európe. Budova je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka a je vo vlastníctve mesta.
Prvý kostol stál na mieste terajšieho a bol dokončený v roku 1676. Piaristi postupom času zistili, že kostol je pre ich potreby malý a začali so stavbou nového. Starý zrúcali v rokoch 1740-1743. Stavbu nového kostola viedol Hyacint Hangke, trvala do roku 1750 a zariaďovanie ďalších 18 rokov. Kostol bol vysvätený 19. augusta 1753, ide o dvojité patrocínium, čiže zasvätenie Najsvätejšej Trojici a Nanebovzatiu Panny Márie.
Dodnes je jedným z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. V piaristickom kláštore bola v 18. storočí i prvá prievidzská lekáreň.
Pod celým areálom budovy kláštora piaristov sa nachádza sústava chodieb s klenbami. Pri vchode do ,,božieho hrobu“ je umiestnená maketa kostolíka v mierke 1:50. V sakristii sa nachádza otvor 1×1 meter, ktorý zrejme súvisí s chodbou vedúcou do podzemia kláštora.
Traduje sa, že v týchto priestoroch bola zamurovaná monštrancia. Počas pôsobenia pátra Jozefa Bednárika sa pri opravách omietok našlo zamurované okno, kde sa pravdepodobne toto miesto nachádza.
Chodby pod kláštorom sa rozdeľujú na dva smery. Prvý vedie pod terajší hotel Hubert a na Námestie slobody, druhý smer nie je presne identifikovaný. V Prievidzi i v Bojniciach je dodnes živá legenda o prepojení zámockej studne s chodbami prievidzského kláštora piaristov, ba dokonca až s chodbami pod Mariánskym kostolom. Chodby sa v týchto priestoroch nachádzajú, ale ich účel bol iný ako sa traduje.
Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta a bol pôvodne gotickou stavbou zo 14. storočia. Ako mnohé iné objekty, aj tento bol neskôr upravovaný a rozširovaný, v 19. a 20. storočí reštaurovaný a zaradený medzi NKP. V interiéri vyniká renesančná skrinková krstiteľnica z roku 1696, barokové súsošie Piety zo 17. storočia a plastiky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie z 18. storočia.
Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta. Postavený bol v 14. storočí v gotickom slohu. Počas storočí kostol prešiel rôznymi zmenami. V poslednej tretine 15. storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. storočia opravený a v interiéri barokovo doplnený.
V roku 1523 bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Na južnej strane sa nachádza freska sv. Krištofa. V jeho interiéri sa nachádza renesančná skrinková krstiteľnica z roku 1696 vsadená do steny, voľné barokové súsošie Piety z druhej tretiny 17. storočia a barokové voľné plastiky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie zo začiatku 18. storočia.
Ranogotická svätyňa kostola sv. Bartolomeja potvrdzuje, že vznikol koncom 14. storočia. Patrónom kostola, farnosti i mesta sa stal apoštol Bartolomej - patrón garbiarov. V roku 1678 kuruci zariadenie kostola zničili. Pri ohni sa zrútila strecha a ťažko sa poškodila veža. Kostol bol opravený v roku 1698. Pri oprave ponechali pôvodnú vežu celú, len ju obohnali masívnymi vonkajšími múrmi, ktoré sa v 3 stupňoch zužujú k vežovej ochodze pod hodinami.
Loď kostola prešla mnohými zmenami. Dve bočné kaplnky pochádzajú z 15. storočia. Z pôvodného interiéru kostola sa zachoval pozlátený gotický pacifikál, pozlátený gotický kalich a strieborná gotická kadidelnica. Najkrajšou pamiatkou je monštrancia Jána Korvína, ktorá patrí medzi prvé monštrancie u nás vôbec.
Na prelome 18. a 19. storočia bol vchod od Necpal zamurovaný, v súčasnosti je tu Boží hrob. Nový vchod bol vybudovaný z južnej strany, kde sa vytvoril väčší vstupný priestor, ktorý súčasne slúžil na pobyt žobrákom, preto mu zostalo pomenovanie ,,žobráčňa“. Asi v tom istom čase bol vedľa vytvorený výklenok ,,Umučenia“.
Z ochodze okolo veže kostola hlásnik oznamoval čas, pozdvihoval myseľ občanov, plašil nočných výtržníkov a hlásil prípadný požiar. Začiatok služby ohlasoval zvonením. Toto zvonenie bolo signálom na skončenie dňa. Krčmy sa zavierali a páriky prichytené po tomto zvonení sa považovali za rušiteľov verejnej mravnosti. Hlásnik príchod každej hodiny oznamoval spevom verša nábožnej piesne na každú svetovú stranu, pričom vystríhal mešťanov pred neopatrným zaobchádzaním ohňom. Službu končil ranným zvonením, ktoré bolo súčasne signálom začiatku pracovného dňa.
Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny. V roku 1957 pri renovácii kostola boli pod omietkou objavené vonkajšie stredoveké fresky z roku 1532 s biblickými výjavmi z pôvodnej vonkajšej výzdoby kostola, prekryté neskoršími renesančnými. Čas vzniku premaľby dokladá chronogram slnečných hodín. Ich stav však nedovoľoval renováciu a preto boli zakryté omietkou. Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv. Bartolomeja opäť otvorený a sprístupnený.
Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny a sú z roku 1662. Majú pravouholníkový tvar, ciferník je delený po štvrťhodine od 6. hodiny rannej do 6. hodiny večernej. Číslice sú rímske. Nápis ,,FILIOLI, NOVISSIMA HORA!
Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Mariánskom vŕšku z roku 1260. Pôvodne bol neskororománsky, keďže bol súčasťou stavby prievidzského hradu. Karmelitáni ho neskôr upravili do gotického slohu. Najstaršou časťou interiéru je stredoveká socha Panny Márie. V prvej polovici 15. storočia sa stal pútnickým miestom a v roku 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Pôvodne bol súčasťou hradu doloženého listinou Ladislava V. z roku 1276. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy. Opustený kláštor a kostol s opevnením v 15. storočí prebudovali karmelitáni, ktorých povolal do Prievidze Laustachov syn Juraj. Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom.
K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami. Pútnictvo celkom nezaniklo ani počas pôsobenia reformácie. Po vypovedaní evanjelikov z mesta a opätovnom prevzatí oboch kostolov katolíkmi v auguste 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta.
Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola. Hlavný oltár je barokový, ambitový z prvej štvrtiny 16. storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17. storočia. Kostol bol do 19. storočia obkolesený kamenným múrom.
V Prievidzi sa ďalej nachádza niekoľko zaujímavých sôch a súsoší. Súsošie sv. Cyrila a Metoda patrí medzi výtvarne najhodnotnejšie pamätníky zobrazujúce vierozvestcov. Jeho autorom je akademický sochár Stanislav Mikuš a od roku 1998 je inštalovaný v mestskom parku. Monumentálny bronzový objekt meria spolu s mramorovým podložím a podstavcom takmer 4 metre.
Socha sv. Floriána bola postavená s cieľom ochraňovať mesto pred požiarmi. Na Drevenom rínku ju dal v roku 1970 osadiť Valent Polerecký, 3 roky po rozsiahlom požiari mesta. Jej obnova bola realizovaná v roku 1992. Socha sv. Jána Nepomuckého od Dionýza Stanettiho bola od roku 1757 situovaná v juhozápadnej časti námestia. Dnes sa nachádza na fasáde piaristického kláštora.
Trojičný stĺp na Námestí slobody dal v roku 1739 zhotoviť kňaz Ján Podolan podľa návrhu Dionýza Stanettiho. Obnova bola realizovaná na začiatku 90. rokov 20. storočia. Masívny trojboký sokel má na centrálnej strane reliéf sv. Rozálie z roku 1797, na troch bočných sokloch sú umiestnené sochy archanjelov.
V roku 1963 bola pred piaristickým kostolom postavená socha Nepoškvrneného Počatia - Immaculata. Bola zhotovená z darov Sidónie Pálfiovej, bojnického prepošta, prefekta, kremnickej komory a drobných darcov. Vyhotovil ju kremnický sochár Dionýz Stanetti.
Kňaz Ján Podolan nechal v severnej časti námestia postaviť Trojičný stĺp. Stĺp bol vyhotovený majstrom Dionýzom Stanettim v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Na jeho ozdobných medailónoch sa zachovali nápisy. V roku 1963 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda bolo v Prievidzi odhalené dňa 4. júla 1998. Súsošie je dielom akad. sochára Stanislava Mikuša.
V okolí pamätníka je možnosť lyžovania a turistiky, konajú sa tu aj rôzne kultúrne a športové podujatia, ako napríklad automobilové preteky. V okolí je možné pozrieť si partizánske bunkre. Na Jankov vŕšok vedie cesta z Uhrovca.
Prievidza sa svojou polohou v centre Hornonitrianskej kotliny stala istým nárazníkom rôznych historických udalostí, ktoré neustále formovali jej podobu. Významným momentom bol príchod piaristov v roku 1666, ktorí sa zaslúžili o rozvoj náboženstva, kultúry a školstva.
Ak navštívite Prievidzu určite nezabudnite zavítať aj do neďalekého kúpeľného mesta, Bojnice, ktoré ponúka množstvo atrakcií a pamiatok. Dominantou je romantický zámok a zoologická záhrada.
Tabuľka najvýznamnejších sakrálnych pamiatok v Prievidzi:
| Názov pamiatky | Typ | Rok vzniku | Štýl | Popis |
|---|---|---|---|---|
| Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice | Kostol | 1753 | Barokový | Jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou. |
| Kostol sv. Bartolomeja | Kostol | 14. storočie | Gotický | Kostol s renesančnou krstiteľnicou a barokovým súsoším Piety. |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Kostol | 1260 | Neskororománsky, gotický | Pôvodne súčasť hradu, neskôr upravený karmelitánmi. |
Tipy na výlety v okolí Prievidze:
- Bojnice: Navštívte romantický Bojnický zámok a zoologickú záhradu.
- Múzeum Praveku v Bojniciach: Prezentuje nálezy z Prepoštskej jaskyne.
Mesto Prievidza organizuje pomerne veľké množstvo kultúrnych podujatí, ale okrem Baníckeho jarmoku a Hornonitrianskych folklórnych slávností nemá žiadne z nich nadregionálny charakter. V konkurencii iných miest nie sú rozpoznateľné.
tags: #piaristicky #rimskokatolicky #kostol #najsvatejsej #trojice