V byzantskom obrade sa bohoslužba slova nazýva liturgiou katechumenov, keďže v prvých storočiach tí, čo sa pripravovali na krst, mohli byť prítomní iba na tejto prvej časti bohoslužby, kde mali možnosť počúvať čítané a vysvetľované Božie slovo. Na božskú liturgiu s pápežom Františkom prídu do Prešova pravdepodobne aj viacerí rímskokatolícki veriaci. Ako môžu prežiť túto bohoslužbu naplno? Preto by všetci veriaci mali prísť na gréckokatolícku liturgiu do Prešova s týmto úmyslom: stretnúť Krista, počuť Krista, prijať Krista.
Podobne aj viatikum, podanie Eucharistie zomierajúcemu, sa malo udeľovať vo vlastnom obrade, v prípade nutnosti sa však mohlo udeliť v ktoromkoľvek obrade. Keďže liturgia v Prešove, ktorej bude predsedať Svätý Otec, sa bude sláviť v byzantskej forme, aj podávanie svätého prijímania sa bude konať vo forme vlastnej byzantskej tradícii. V byzantsko-slovanskom obrade sa Eucharistia podáva pod dvoma spôsobmi, teda ako telo a krv Ježiša Krista, a to lyžičkou. Tiež nie je potrebné, aby veriaci dával von jazyk, lebo to trošku sťažuje kňazovi podanie Eucharistie. V Košickej eparchii zvolili spôsob prijímania tak, aby sa zachovalo podávanie Eucharistie pod oboma spôsobmi, a teda lyžičkou, avšak každému veriacemu sa podalo inou.
Preto sa žiada, aby sa do jedného obradu nezavádzali bezdôvodne prvky iného obradu a aby sa v liturgii vyhlo akémukoľvek synkretizmu. Veď ak idete k príbuznému, známemu či priateľovi na obed alebo na večeru, nenesiete si v taške svoj vlastný príbor a taniere, ale prijmete to, čo vám ponúkne. Podľa mojich informácií by mali byť vytlačené texty pre všetkých zúčastnených veriacich na liturgii v Prešove.
Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie.
Pre Východ bolo typické neslávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Táto prax liturgického slávenia v pôstnom období na jednej strane, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu na strane druhej, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie. Táto bohoslužba dostala pomenovanie po svätom Gregorovi Veľkom, rímskom pápežovi, ktorý poznal pomery na východe a túto liturgiu zaradil aj do bohoslužobných kníh západu. Teda nie je jej autorom a preto presnejšie je pomenovanie Liturgia vopred posvätených darov.
Liturgia vopred posvätených darov
História a vznik liturgie
Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov pochádza zo začiatku 7.storočia. Nachádza sa v Paschálnej kronike a znie takto: „V čase Sergeja, konštantinopolského patriarchu, v prvom týždni pôstu roku 615 začali spievať po druhom verši zo žalmu 140 - Moja modlitba... - teda v čase prenášania vopred posvätených darov z darochraniteľnice na svätý prestol, a potom keď presbyter povedal: - Z daru Krista tvojho -, ľud začal spievať hymnus: -Teraz sily nebeské...“ Liturgia vopred posvätených darov sa teda slúži v dni Veľkého pôstu. Tieto dni boli dňami pôstu.
Veriaci kresťania mali prijímať okrem soboty a nedele ešte aspoň dvakrát v priebehu týždňa, predovšetkým počas stredy a piatku, čo pripomína aj Bazil Veľký (v stredu a piatok si pripomína východná cirkev pamiatku svätého kríža, preto tieto dni majú aj cez cirkevný rok kajúci charakter). Riešenie už existovalo, teda nebol žiadny problém, aby veriaci kresťania prijímali z vopred posvätených darov. Pôst však v tom čase znamenal úplné zrieknutie sa jedla počas celého dňa a to až do západu slnka. Sväté prijímanie tak malo ukončiť celodenný pôst z dôvodu toho sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe - večierni.
Liturgia vopred posvätených darov je teda večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa nám predkladá Pánova večera s prijímaním tela Kristovho, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter.
Priebeh liturgie
Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň, až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Potom bohoslužba pokračuje vlastnou časťou s predpísanými modlitbami, poklonami Eucharistii, prenesením vopred posvätených darov, obradom rozdávania svätého prijímania a záverečnými modlitbami. Sväté dary, ktoré sa rozdávajú veriacim na liturgii vopred posvätených darov, sa premieňajú predtým pri slávení svätej liturgie buď to sv. Jána Zlatoústeho alebo sv. Bazila Veľkého. Spojenie tejto bohoslužby s večierňou nie je náhodné a má súvis s pôstnou disciplínou, ako aj s eucharistickým pôstom.
Posledná večera
Na východe sa praktizuje aj dnes viachodinový eucharistický pôst. Preto sa podávanie svätého prijímania prenieslo až na večernú bohoslužbu. Celodenný pôst bol skutočne veľkým skutkom kajúcnosti a kvalitnou prípravou na prijatie Eucharistie. Celá táto liturgia je vzorom veľkej úcty a poklony k Eucharistii. Nesie sa v duchu poníženosti a vďačnosti za božie milosrdenstvo a za dary jeho lásky, čím vhodne rezonuje s centrálnymi myšlienkami celého pôstneho obdobia.
Schéma Liturgie vopred posvätených darov:
- Večiereň začína ako liturgia, teda zvolaním Požehnané kráľovstvo...Kňaz sa modlí večerné modlitby pred cárskymi dverami. Počas kaftizmy alebo počas stichýr (od siedmej) sa premenený chlieb prenáša na žertveník. Tu kňaz pripraví dary, naleje vodu a víno do čase nič nehovoriac. Pri okiadzaní zakrytých darov hovorí modlitbu Pane Ježišu Kriste...
- Po prvom čítaní je požehnanie s trojitou sviečkou i kadidlom a zatvárajú sa cárske dvere.
- Spev Moja modlitba s veršami okolo oltára.
- Jednotlivé ekténie, modlitby veriacich a prenesenie darov na oltár (3 veľké poklony).
- Ekténia pred Otče náš a ostatné ako na liturgii sv. Jána Zlatoústeho, až na zvláštnosť pri pozdvihovaní. Kňaz sa Baránka dotýka pod vozduchom, potom odkladá vozduch a hviezdu a láme Baránka. Pri vkladaní do čaše nič nehovorí.
Liturgia vopred posvätených Darov
tags: #greckokatolicka #bohosluzba #nit