Film M. Viera v Ježiša Krista je pre mnohých ľudí stredobodom života a zdrojom inšpirácie. Táto úvaha sa zameriava na to, čo pre mňa osobne znamená Ježiš, pričom sa dotýka tém ako láska, modlitba, spoločenstvo a obeta.
Ježiš Kristus - stredobod viery
Na čele zástupu všetkých láskavých a dobrých ľudí, ktorí kedy žili, kráča ten, čo nemá seberovného, Ježiš Kristus. Nielen že sám je večná, vtelená láska Božia - ale ľudská podstata, ktorú večný Boží Syn vzal na seba, bola naplnená takou čistou a dokonalou dobrotivosťou, takým kladným postojom k svetu, aký dovtedy ešte nik nemal a zrejme len veľmi ťažko bude mať.
Mimoriadnym spôsobom miluje deti a jednoduchých ľudí a so šľachetnou dobrotivosťou stýka sa aj so vznešenými a vzdelanými, ako napríklad s Nikodémom a s Pilátom. Je dobrým pastierom, ktorý bez ohľadu na spoločenské predsudky sa stretáva so všetkými hriešnikmi, vyhľadáva ich ako napríklad Zacheja, znáša ich vo svojej blízkosti ako Magdalénu, súdi ich milosrdne ako napríklad cudzoložnú ženu, dvíha ich a privádza domov ako lotra, ktorého ukrižovali po jeho pravici.
Svojou láskou zahŕňa priateľa i nepriateľa; v mučivých bolestiach kríža sa stará o budúcnosť svojej matky, ktorá mu dala život, a modlí sa za blaho svojich nepriateľov, ktorí ho pripravili o život; dovolí, aby na jeho hrudi spočinula Jánova hlava, aby sa jeho čela dotkli Judášove ústa. Nejestvuje prakticky nijaká forma lásky, ktorú by nebol použil; nejestvuje nijaký stupeň lásky, ktorý by nebol prevýšil.
Podstata viery
V súvislosti s Ježišovou osobou a láskou sa dnes dostávame k podstate. Sme veriaci. Alebo ak nie, tak aspoň hľadajúci. Inak by sme tu dnes na omši neboli. Čoho sa však týka naša viera? Čo nasledujeme? Skôr než si na túto otázku odpovieme, povedzme si najprv, čoho sa naša viera netýka, čo nenasledujeme. Toto môže byť dôležité, nakoľko mnoho ľudí si myslí, že práve toto, čo tu budeme menovať, je podstatou viery:
- Nie sme nasledovníkmi myšlienky, hoci myšlienky, ktoré sa nachádzajú v Písme, sú pekné a príťažlivé.
- Nie sme nasledovníkmi ani morálneho systému, hoci morálny systém, ktorý je založený na evanjeliách, je veľkolepý a vždy, keď sa zachovával, sa ukázal ako naplno účinný.
- Nie sme nasledovníkmi ani slávností a slávení, hoci aj toto je možné nájsť v kresťanstve.
Čo teda nasledujeme? Čo je podstatou našej viery? Sme nasledovníkmi osoby, osoby Ježiša Krista. Centrom a podstatou našej viery a našej formácie nie je ani myšlienka, ani hodnoty, ani rituál, ale osoba Ježiša Krista (hoci v ňom sa nachádzajú všetky tri menované veci).
Praví kresťania veria, že Ježiš je jediný Boží Syn, ktorý prišiel v ľudskom tele. Iní, ako napríklad moslimovia, si myslia, že Ježiš bol prorok medzi ďalšími prorokmi. Hinduisti popisujú Krista ako jedného medzi mnohými veľkými učiteľmi.
Kresťanstvo je výnimočné medzi svetovými náboženstvami a centrom kresťanstva je skutočná jedinečnosť Pána Krista. Toto samotné tvrdenie Ho robí výnimočným medzi ostatnými náboženskými vodcami a ľuďmi, ktorí kedy žili a je podložené faktami.
Nová zmluva učí o plnej jednote božskej a ľudskej podstaty Krista. Nicejské učenie (325) vyhlásilo jednotu viery všetkých pravých kresťanov, že Kristus bol plne Bohom aj človekom v jednej osobe. Čo sa týka Pána Ježiša, všetci bludári odmietajú jedno alebo obidve tieto tvrdenia.
Pravda o Ježišovi Kristovi je založená v prvom rade na dokumentoch Novej zmluvy, o ktorých je inde dokázané, že sú autentické. Záznamy Novej zmluvy a najmä evanjeliá sú jedny z najspoľahlivejších dokumentov staroveku. Ježiš bol jedinečný, lebo On jediný zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, bol aj Bohom aj človekom.
Stará zmluva, ktorú poznal aj ten najzúrivejší kritik, existovala storočia pred Kristom a predpovedala, kde ( Micheáš 5:1), kedy (Daniel 9:26) a ako (Izaiáš 7:14) vstúpi Kristus do tohoto sveta. Mal sa narodiťzo ženy (1. M 3:15), z línie Adamovho syna Šéta (1. M 4:26), cez Noachovho syna Šéma (1. M 9:26) a Abraháma (1. M 12:3; 15:5). Mal byť z pokolenia Júdovho (1. M 49:10) a mal byť Dávidovým synom (2. S 7:12c).
Stará zmluva predpovedala, že Kristus zomrie pre naše hriechy (Ž 22; Iz 53; Dan 9:26; Zach 12:10) a vstane z mŕtvych. (Ž 16:10) Všetky tieto nadprirodzené predpovede sa výnimočne splnili v Ježišovi Kristovi. Kristus bol nielen nadprirodzene predpovedaný, ale bol aj zázračne počatý.
Matúš pri ozname o Jeho panenskom počatí poukazuje na Izaiášovo proroctvo (Iz 7:14). Lukáš, lekár, zaznamenáva tento zázračný počiatok ľudského života (L 1); Pavel sa o tom zmieňuje v Liste Galatským (4:4). Od prvého zázraku v Káne Galilejskej (J 2:11) bola služba Pána Ježiša poznamenaná zázrakmi (J 3:2; Sk 2:22).
Napríklad to bolo vyliečenie slepého od narodenia (J 9). Pán Ježiš premenil vodu na víno (J 2), chodil po vode (Mt 14:25), rozmnožil chlieb (J 6:11), otvoril oči slepému (J 9:7), uzdravil porazeného (Mk 2:3), vyháňal démonov (Mk 3:10), uzdravoval všetky choroby (Mt 9:35) vrátane malomocenstva (Mk 1:40-42) a pri viacerých príležitostiach kriesil i mŕtvych (Mk 5:35-43, L 7:11-15, J 11:43-44). Keď sa Ho pýtali, či je Mesiášom, použil tieto zázraky ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia so slovami: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú a mŕtvi vstávajú.“ (Mt 11:4-5)
Aj udalosti pri smrti Pána Ježiša boli zázračné. Bola to tma od poludnia až do tretej hodiny poobede (Mk 15:33) a zemetrasenie, ktoré otváralo hroby a roztrhlo chrámovú oponu. (Mt 27:51-54) Spôsob, akým Pán Ježiš trpel a bol ukrižovaný, bol zázračný. Postoj, aký zaujal k tým, čo sa Mu vysmievali a trýznili Ho, bol zázračný, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (L 23:34)
Aj spôsob, ako zomrel, bol zázračný, lebo povedal: „… kladiem svoj život, aby som ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne.“ (J 10:17b-18) Zázrakom, ktorý korunoval zemské pôsobenie Pána Ježiša, bolo zmŕtvychvstanie. Bolo predpovedané nielen v Starej zmluve (Ž 2; 16), ale sám Ježiš ho predpovedal od úplného začiatku svojej služby.
Tak ako Ježišov vstup do tohoto sveta aj Jeho odchod bol zázračný. Potom, ako dal poverenie svojim učeníkom, „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. - Ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich.“ (Sk 1:9b-10) Napriek názoru niektorých ľudí to nebolo ’podobenstvo’, ale doslova telesné vstúpenie do neba, odkiaľ znovu príde v tom istom tele, aby súdil tento svet.
Čo si mysleli Ježišovi najbližší o Jeho charaktere popisuje List Židom 4:15, že bol pokúšaný ako človek, ale predsa „bol bez hriechu“. Ježiš sám raz vyzval tých, čo na Neho žalovali: „Kto z vás usvedčí ma z hriechu?“ (J 8:46) Nikto však nebol schopný obviniť Ho. To bol prípad, keď bezchybný Ježišov charakter dával dvojité svedectvo pre pravdu Jeho vyhlásenia.
Toho dôkazom je Ježišove dobrovoľné podrobenie sa potupnému utrpeniu a smrti na kríži, zatiaľ čo On prejavoval lásku a odpustenie tým, čo Ho zabíjali. (L 23:34, 43) On sám dokonale žil to, čo aj učil v kázni na vrchu. (Mt 5:7) Neodplácal sa svojim nepriateľom, namiesto toho im odpúšťal.
Ježiš bol dokonalým príkladom trpezlivosti, láskavosti a zľutovania. Bolo Mu ľúto zástupov, (Mt 9:36) až plakal nad Jeruzalemom. (Mt 23:37) Hoci priamo obvinil farizejov (a nie v nejakých neistých okolnostiach), ktorí zvádzali nevinných ľudí (Mt 23), neváhal hovoriť so židovskými vodcami, ktorí mali záujem.
Jednou z výnimočných čŕt Pána Ježiša bolo, že spájal v sebe charakteristiky, čo bolo nemožné u akéhokoľvek iného človeka. Bol dokonalým príkladom ľudskosti až do tej miery, že učeníkom umýval nohy. (J 15) Predsa však urobil smelé vyhlásenia o svojom božstve, ako: „Ja a Otec jedno sme“ (J 10:30) a „Prv, ako bol Abrahám, ja som.“ (J 8:58, porovnaj 2. M 3:14)
Pán Ježiš sám vyhlasoval, že korene Jeho učenia, sú v Starej zmluve. (Mt 5:17-18) Odsudzoval nezmyselnosť tradícií a nesprávne vysvetľovanie Starého zákona (Mt 5:21 a ďalšie verše, 15:3-5) Aj keď podstata toho, čo učil, nebola nová, forma a spôsob, akým učil, boli výnimočné.
Kázeň na vrchu obsahovala živú metódu vyučovania. Jasné podobenstvá, ako o milosrdnom Samaritánovi (L 10), o márnotratnom synovi (L 15) a o stratenej ovci (L 15:4 a ďalšie) sú majstrovskými ukážkami komunikácie. Podobenstvá stoja priamo v strede štýlu učenia Pána Ježiša.
Používanie alegórií a podobenstiev samo osebe nie je výnimočné, ale výnimočný bol spôsob, akým Pán Ježiš používal podobenstvá. Učenie o tajomstve večnosti pozdvihol do nových rozmerov, a to v skúsenostiach v každodenného života. ’Zákony vyučovania’, ktoré identifikovali moderní pedagógovia, (Shafer: Sedem zákonov), Pán Ježiš dokonale použil vo svojom spôsobe vyučovania.
Židovskí intelektuáli priznávali, že „nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ (J 7:46) Keďže učil v podobenstvách, tlačili sa na Neho zástupy. V chráme prekvapil rabínov ešte ako chlapec.
Ježiš ako Žid nemá žiadne spory s Mojžišom, prorokom, ktorý priniesol Židom zákon a vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva ako samostatný národ. Mojžiš aj Ježiš boli prorokmi toho istého Boha a Ježiš vyhlásil, že neprišiel zrušiť zákon (nájdený v Mojžišových písomnostiach), ale naplniť. (Mt 5:17) Pán Ježiš tvrdil, že Mojžišove slová sú slovami Pána Boha. (Porovnaj Mt 19:4-5 s 1. M 2:24)
Ježiš je dokonalejší prorok ako Mojžiš. V 5. M 18:15-19 Mojžiš predpovedal, že Boh vzbudí Židom proroka so zvláštnym odkazom. Každého, kto neposlúchne tohoto proroka, bude súdiť Boh. Táto pasáž sa tradične vysvetľovala s ohľadom na Mesiáša. 1. M 3:15 tiež mnohí chápu ako odkaz na Ježiša, ako semeno ženy, ktoré rozmliaždi hlavu hada.
Zjavenie skrze Ježiša Krista však bolo jediné, v ktorom sú odpustené hriechy - zjavené podľa zákona; „ale ospravedlnení bývajú zdarma , z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“ (R 3:24) Kristovo zjavenie stavia na Mojžišovom základe a rieši problém, s ktorým nás zákon oboznamuje.
Mojžiš je najväčší medzi prorokmi Starej zmluvy, ale Pán Ježiš je viac ako prorok. Podľa Listu Židom: „Aj Mojžiš bol teda verný v celom Jeho dome, ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať; ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom.“ (Žid 3:5-6) Zatiaľ čo Mojžiš slúžil Bohu, Ježiš bol vyhlásený za Božieho Syna s právom vládnuť všetkým sluhom.
Mojžiš vykonal veľké zázraky, ale Kristove zázraky boli podstatne významnejšie. Mojžiš povýšil bronzového hada, aby bol vyliečený každý, kto sa pozrie na neho, ale tu len postupoval podľa inštrukcií. Nikdy nevyliečil slepého, aby videl, alebo hluchého, aby počul. V Mojžišovej službe tiež nebolo nič, čo by sa dalo porovnať so vzkriesením Lazara alebo Pána Ježiša.
Pán Ježiš však vyhlásil, že je Bohom a predpovedal svoje vlastné vzkriesenie na potvrdenie toho.
Mohamed, zakladateľ islamu súhlasil s Ježišom a Mojžišom, že Boh je jeden, ktorý stvoril nebo a zem a On sám je nad celým kozmom. Mohamedovo učenie môžeme zhrnúť do piatich doktrín:
- Alah je jediným pravým bohom.
- Alah vyslal mnohých prorokov, vrátane Mojžiša a Ježiša, ale Mohamed je posledný a najväčší.
- Korán je vrcholná náboženská kniha a je nadradená nad Zákon, Žalmy a Evanjeliá o Ježišovi.
- Existujú mnohé bytosti medzi Bohom a nami (sú to anjeli), niektorí sú dobrí a iní sú zlí.
- Pri vzkriesení zavážia dobré skutky ľudí pri rozhodovaní, kto pôjde do neba a kto do pekla.
Spôsob, ako získať spasenie, obsahuje opakovanie nasledovných slov niekoľkokrát denne: „Nie je Boh okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok,“ modlenie sa päťkrát denne, dodržiavanie pôstu jeden mesiac v roku, dávanie almužny a púte do Mekky.
Ježiš vyhlásil, že je Bohom. Mohamed vyhlásil, že je len človekom, ktorý je prorokom. Ak by Ježiš nebol Bohom, nebol by ani žiadnym prorokom. Pán Ježiš ponúkol slávne potvrdenie svojich vyhlásení. Vykonal množstvo zázrakov. Mohamed nevykonal žiadny zázrak, ale v Koráne potvrdil, že Ježiš ich vykonal mnoho. Jedine Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych.
Kristus nám všetkým zaistil, že sa môžeme dostať do neba skrze Jeho smrť, „Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu.“ (1. Pt 3:18) Kristus ponúka slávny model života. Mohamed prežil posledných desať rokov svojho života vo vojne.
Guru je v hinduizme učiteľ. Hinduistické písma sa nedajú pochopiť čítaním; naučia ich len guruovia. Títo ’svätí muži’ sú dokonca po smrti uctievaní ako predpokladané vtelení bohovia.
Učia, že ľudia potrebujú oslobodenie od nekonečného cyklu reinkarnácie (samsara), ktorú prináša karma, t.j. dôsledok všetkých slov, dobrých skutkov a činností v súčasnom živote aj v predchádzajúcich životoch. Oslobodenie (mokša) sa získa, keď jednotlivec pozdvihne svoje bytie a vedomie na nekonečnú úroveň a uvedomí si, že jeho vlastné ja (atman) je totožné s Brahmanom ( jediné absolútne bytie, z ktorého pochádza všetka rozmanitosť).
Hinduizmus, tak ako je v súčasnosti praktizovaný, obsahuje vo veľkej miere povery, legendy o bohoch, okultné praktiky a uctievanie démonov. Pán Ježiš povedal: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Definoval blížneho ako toho, kto potrebuje pomoc. Ján povedal: „Ale ak niekto má pozemský majetok a vidí brata núdzu trieť a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom láska Božia?“ (1. J 3:17)
Prirodzene nám chodí po rozume, kto je naozaj Pán Ježiš. Ak by sme sa na neho pozerali iba z vonkajšieho hľadiska a skrze Písmo, mohli by sme ho vidieť len ako muža, ktorý začal verejne pôsobiť asi vo veku 30 rokov a po 3 rokoch bol ukrižovaný, no následne vstal z mŕtvych. Bol to človek, ktorý vynikal v reči a dokázal pútavo hovoriť. Robil zázraky, liečil chorých a dokonca vzkriesil mŕtvych. Myslím, že by sme mohli o ňom ešte hovoriť veľa.
Milí bratia a sestry, tento sviatok nám ukazuje Pána Ježiša v jeho podstate, nie len na povrchu. Pán Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Títo traja učeníci boli svedkami jeho premenenia. Čo to premeniť vlastne znamená? Sväté písmo nám to ukazuje, keď hovorí, že jeho tvár zažiarila ako slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Týmto nám Sväté písmo ukazuje dve vlastnosti Pána Ježiša: jeho tvár žiari ako Slnko a jeho odev žiari ako svetlo.
Slnko je naša hviezda, ktorá nám dáva život na Zemi. Bez Slnka by sme nemohli existovať. Podobne je to aj s Pánom Ježišom, jeho Božská podstata nám dáva život a je základom našej existencie.
Ak by sme sa priblížili k Slnku bez nejakých ochranných vecí, nemohli by sme to vydržať. Zhoreli by sme. Tak aj Božská podstata Krista je neskutočne veľká a úžasná a človek by v jej priamej prítomnosti mohol “zhorieť.” Toto Božstvo Ježiša Krista je pre nás nedosiahnuteľné. Priblížiť sa k jeho Božstvu znamená pre nás smrť. Nedokážeme doslova prísť k tej podstate Boha, ak nás Pán Boh neochráni, aby sme prežili.
On osvecuje, dáva svetlo. Bez svetla by sme nevideli farby, bez svetla by sme nevideli tváre - jednoducho žili by sme v tme. Potrebujeme svetlo, aby sme videli život okolo seba. Potrebujeme Ježiša, ktorý osvecuje náš život, avšak nie tým fyzickým svetlom, ktoré prichádza skrze Slnko. Osvecuje náš život v duchovnom zmysle, aby sme vedeli dobre rozoznávať, čo je dobré a čo je zlé. Aká je Božia vôľa, čo máme vo svojom živote robiť, ako máme žiť, hlavne aby sme boli spasení. Pán Ježiš osvecuje náš život.
Ďalšia vlastnosť, ktorá bola opísaná nižšie v evanjeliu, je doslova svedectvo samotného Boha. Počuli sme, ako zaznel z oblaku hlas a povedal: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte ho!” Toto je svedectvo samotného Boha Otca. Ten, ktorý zažíva lásku, ten, kto má vzťah s Otcom. Ten, ktorý nás v tomto vzťahu chce pritiahnuť k sebe, k Bohu, a podeliť sa o tento vzťah, alebo aby sme my participovali na vzťahu Boha a Otca. Jednoducho, Pán Ježiš je milovaný Boží Syn, v ktorom má Otec zaľúbenie.
Pán Ježiš je ten, ktorý sa nás dotýka - určite duchovným spôsobom, ale dotýka sa nás aj fyzicky skrze Eucharistiu. Prichádza, aby sa nás dotýkal a obdaroval nás odvahou, aby sme vo svojom živote vedeli vstať a premôcť strach, ktorý sa snaží nás premáhať. Toto sú naozaj krásne svedectvá a vlastnosti toho, kým je naozaj Ježiš Kristus.
Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Tento článok prináša podrobný pohľad na život Ježiša, jeho zázraky, smrť a vzkriesenie. Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti. Jeho narodenie oslavujeme na Vianoce, jeho smrť a vzkriesenie si pripomíname na Veľkú noc. O jeho učení sa dočítame v Biblii a jeho existenciu potvrdzujú aj sekulárne zdroje.
Čo vieme o živote Ježiša?
Ježišove narodenie a detstvo (cca. 4 pred n. l. - 30 n.
Pred 2000 rokmi sa nezvykli rozposielať oznámenia o narodení bábätka s jeho mierami a presným časom narodenia. Musíme sa teda spoľahnúť na to, čo o ňom spätne napísali iní. Pre autorov biblických textov - Matúša, Mareka, Lukáša a Jána - bol Ježišov život taký dôležitý, že o ňom chceli povedať všetkým.
Aké proroctvá predpovedali narodenie Ježiša?
Ježišov príchod predpovedali proroci dávno pred tým, ako sa narodil. V Starej zmluve sa nachádza asi 300 pomerne konkrétnych a detailných predpovedí o jeho narodení, živote, smrti aj zmŕtvychvstaní. Sú zaznamenané v knihách proroka Izaiáša, Zachariáša, Daniela a na iných miestach. Prorok Micheáš napríklad napísal: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli.
Ktorý anjel sa zjavil Márii a Jozefovi?
Márii, mladej žene z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že sa jej čoskoro narodí mimoriadne dieťa. Mária bola prekvapená (keďže ešte nebola vydatá), no uverila mu. Keď sa jej snúbenec Jozef dozvedel o tom, že je tehotná, chcel sa s ňou rozísť. Anjel však aj jemu v sne potvrdzuje, že Máriino dieťa je Boží Syn.
Prečo sa Ježiš narodil v Betleheme?
Rímsky cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Keďže neexistovali občianske preukazy, všetci sa museli zaregistrovať v meste svojich predkov. Keďže Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, s Máriou sa vydala na niekoľkodňovú cestu z Nazareta do Betlehema, svojho rodného mesta, aby sa tam zaregistrovali.
Narodil sa Ježiš v maštali?
Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Nevieme, kde sa Jozef a Mária ubytovali, ale na Máriu čoskoro prišli pôrodné bolesti. Keďže sa v jednom z evanjelií spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Je to však len predpoklad. Mohli ich prichýliť príbuzní, čo by bolo v súlade s blízkovýchodnými zvykmi. Obchody s detským tovarom neexistovali a bábätká sa bežne ukladali do jasličiek, ktoré boli v každej domácnosti.
Kto navštívil malého Ježiša ako prvý?
Jozef a Mária nemuseli rozposielať žiadne oznámenia o narodení dieťaťa, aj tak sa u nich striedala jedna návšteva za druhou. Najskôr prišli pastieri z okolitých pastvín, ktorí vraj počuli o narodení tohto zvláštneho dieťaťa od anjela. V Jeruzalemskom chráme vítajú malého Ježiša Simeon aj prorokyňa Anna.
Kam ušli Jozef a Mária pred Herodesom?
Pokojné obdobie po Ježišovom narodení netrvalo dlho. Mudrci, žiaľ, najskôr navštívili kráľovský palác. Ich otázka o novom židovskom kráľovi vyľakala panovníka Herodesa. Ten nechcel na tróne žiadnu konkurenciu, a preto nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Jozef a Mária narýchlo utiekli do susedného Egypta.
Po Herodesovej smrti (okolo roku 4 n. l.) sa Ježišova rodina vracia do Izraela.
Čo vieme o Ježišovom detstve?
O Ježišovom detstve toho veľa nevieme, len že z neho vyrástol silný a bystrý mladý muž. Vo veku 12 rokov cestuje Ježiš so svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosť židovskej Veľkej noci - Paschy. V tom chaose a dave ho stratia z dohľadu.
Čo vieme o Ježišovej mladosti?
Po zvláštnej udalosti v Jeruzaleme nemáme o Ježišovi žiadne historické záznamy až do jeho tridsiatky. Verejné pôsobenie Ježiša (cca. 26. - 29. n.
Keď má Ježiš približne 30 rokov, začína cestovať po okolí, stretáva sa s ľuďmi, učí ich, robí zázraky.
Akej národnosti bol Ježiš?
Ježiš bol Žid. V Biblii čítame, že sa narodil a žil v Izraeli, navštevoval židovský chrám, slávil židovské slávnosti a volali ho dokonca „rabín“ (t. j. židovský učiteľ). Ani jeho krst nie je náhodný. Tento rituál nevymysleli kresťania, má svoj pôvod v judaizme. Ježiš často citoval hebrejskú Bibliu a zahrnul ju do svojho vyučovania.
Prečo bol Ježiš pokrstený?
Ježišov bratranec Ján Krstiteľ putoval po krajine a ohlasoval príchod Mesiáša (Záchrancu). Krstil pritom ľudí, ktorí oľutovali svoje hriechy a chceli začať žiť nový život. Keď za ním prišiel Ježiš, aby ho pokrstil, Jána to zaskočilo. Ježišov krst mu nedával zmysel, keďže Ježiš ako jediný bol bez hriechu. Ježiš chcel krstom ukázať, že sa plne identifikuje s hriešnikmi, ktorých prišiel zachrániť. Ján všetkým oznamuje, že tu je ten, na ktorého tak dlho čakali.