Poslucháč sa pýta: Čo znamená byť mŕtvy pre svet? Čo to znamená, keď Pavol hovorí, že "bol som ukrižovaný s Kristom"? Ako Kristus žije v nás? Pozrime sa bližšie na tieto otázky a hľadajme odpovede v Biblii.
Byť mŕtvy pre svet
V liste Galaťanom 6,14 apoštol Pavol píše: „No ja sa v žiadnom prípade nechcem chváliť ničím, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého je pre mňa svet ukrižovaný a ja pre svet.“
Myslím si, že v Pavlovej mysli sa táto myšlienka, že kresťania sú mŕtvi, začína Ježišovými slovami uvedenými na viacerých miestach v evanjeliách, napríklad v Lukášovi 9,22-23, kde hovorí svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť a...“ Teológ Bonhoeffer povedal, že Ježiš tu hovorí: „Keď vás volám, pozývam vás, aby ste prišli ku mne a zomreli.“ Takže vziať kríž znamená zomrieť. Nasledovať Ježiša znamená zažiť istý druh smrti.
V liste Galaťanom 5,24 Pavol hovorí, že „tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami“. Takže moje staré ja, ktoré Pavol nazýva telom - to sebecké, pyšné, modlárske, milujúce svet, uctievajúce svet - zomrelo, keď som uveril Kristovi, pretože som sa s ním spojil v jeho smrti. A keď zomrel on, zomrel som aj ja svojmu telu, a tá časť mňa, ktorá zomiera, je staré, neveriace, sebecké ja.
Myslím si, že to znamená, že moje telo kedysi milovalo svet ale teraz už nie. Moje staré telo milovalo svet, túžilo po svete, bolo závislé od sveta, potrebovalo svet, uctievalo svet ako svojho boha a svoje uspokojenie. Ak sa pýtate: „V akom zmysle vo mne svet zomrel?“, ja hovorím: „Svet bol pre mňa kedysi bohom. Kedysi bol mojím životom ale ja som ho zabil. Je pre mňa mŕtvy. Ukrižoval som ho. Usmrtil som ho aj s jeho túžbami.“ A moje telo zomrelo. Takže moja smrť preň a jeho smrť pre mňa je tá istá skutočnosť.
Vždy, keď si svet začne nárokovať viac, ako chce Ježiš, povedz mu: „Svet, som mŕtvy pre tento pseudosvet. Teraz je mojím pokladom Ježiš. On zomrel, aby som bol jeho. Takže, svet, som pre teba mŕtvy a ty si pre mňa tiež mŕtvy ako boh, ktorému som slúžil, a ja teraz k tebe neprichádzam ako k svojmu bohu, ale ako k daru od môjho milujúceho Spasiteľa. A zakaždým, keď ku mne teraz prídeš, budem v tebe vidieť jeho.“
Život v Kristovi
List Galaťanom na to dáva opäť odpoveď. Chcem povedať, že jeden z mojich najobľúbenejších veršov v celej Biblii je Galatským 2,20: „Bol som ukrižovaný s Kristom.“ Znie to teda tak, že ten nový človek, ktorý žije, už nie som ja, ale je to Kristus. Ale potom sa tam píše: „A život, ktorý teraz žijem.“ Nie je to nedorozumenie? Myslel som si, že som mŕtvy. Nie, nie ste mŕtvi, pretože tak ako Kristus žije, aj vy žijete, ste živí. Ako? „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a vydal seba samého za mňa.“
Nové ja teda nie je to staré, neveriace, sebecké, sebecké, svet uctievajúce ja. Je to nový, v Krista veriaci, z Kristovho života sa tešiaci človek vo mne, ktorý vznikol, a vyznačuje sa najmä slovami: „Žijem z viery.“ A myslím si, že viera nie je len dôvera v to, že zomrel za mňa, ale aj dôvera v to, že Boh je vo mne. On sa stal mojím svetom. Stal sa mojím pokladom.
Pavol žil ako ratolesť, ktorá sa podieľa na živote kmeňa. Možno najkrajšie to vyjadril v Ga 2,20: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ Kristus sám vstupuje do našej ľudskosti vo svojom Svätom Duchu, aby nás stále viacej premieňal na svoju podobu. Táto Kristova prítomnosť v nás je ďalším uistením, že veriaci nemusia pokračovať v živote hriechu.
Všetci kresťania veria, že sme spasení milosťou. Teraz sme videli, že toto spasenie zahŕňa nielen oslobodenie od trestu za hriech ale aj vyslobodenie z nadvlády hriechu. Naše reprezentatívne zjednotenie s Kristom v jeho smrti a vzkriesení zabezpečuje naše životné zjednotenie s ním, takže sme účastníkmi na jeho božskej prirodzenosti. Zapamätajme si, prosím, že toto všetko je z Boha. Aj vyslobodenie z trestu aj od nadvlády hriechu sú z jeho milosti. Bez tejto milosti by sme nemohli urobiť ani jeden krok k svätosti.
| Aspekt | Staré ja | Nové ja |
|---|---|---|
| Viera | Neveriace | V Krista veriace |
| Motivácia | Sebecké | Z Kristovho života sa tešiace |
| Život | Uctievajúce svet | Žijúce z viery |
Pre toto reprezentatívne zjednotenie medzi Kristom a jeho ľudom, všetky naše dlhy a záväzky voči Bohu spočívajú na Kristovi a jeho zásluhy patria aj nám. Všetky tieto reči o Kristovi ako o zástupcovi svojho ľudu sa vám môžu zdať ako zbytočné teologické rozumovanie. V skutočnosti to však patrí medzi najvzrušujúcejšie pravdy Písma. Naše každodenné postavenie pred Bohom, ako aj celá naša večnosť nespočívajú totiž na našom výkone, ale na Pánovom výkone. To je možné jedine tak, že Ježiš vystupoval ako náš právny zástupca.
Viděli Ježíše v klinické smrti? Svědectví, která mrazí
Zomrieť hriechu
V Rim 5:21 Pavol zosobňuje hriech: „hriech začal vládnuť a viedol k smrti.“ Prečo vládol hriech? Pre našu vinu v Adamovi. Dôsledkom toho, že sme boli vinní, bolo, že sme žili pod nadvládou hriechu. Zomrieť hriechu teda predovšetkým znamená zomrieť jeho právnej nadvláde nad nami. Preto oslobodenie z viny a trestu za hriech je nerozlučne spojené s oslobodením spod nadvlády hriechu.
Ako sme zomreli hriechu? Svojím zjednotením s Kristom. Rim 6,10 hovorí, že Kristus zomrel hriechu a vo verši 8 hovorí, že my sme zomreli s Kristom.
Myslím si, že viera nie je len dôvera v to, že zomrel za mňa, ale aj dôvera v to, že Boh je vo mne. On sa stal mojím svetom. Stal sa mojím pokladom.
Preto ak má človek taký veľkodušný postoj k hriechu, ako sa predpokladá v 1. Existuje však ešte ďalší dôvod, prečo je Pavol presvedčený, že zvestovanie evanjelia milosti nepovedie k ľahostajnému životu. V 11. verši totiž píše, že sme nielen mŕtvi hriechu, ale aj živí Bohu. Čo to znamená byť živý Bohu? K tomu potrebujeme porozumieť tomu, čo sa zvykne nazývať životným, alebo duchovných zjednotením s Kristom.
Rovnako ako ratolesti sú organicky spojené s kmeňom, tak sú aj veriaci spojení s Kristom. Preto byť v Kristovi nie je pre Pavla len teologickým konceptom. To bolo podstatou jeho kresťanského života.
Naše reprezentatívne zjednotenie s Kristom v jeho smrti a vzkriesení zabezpečuje naše životné zjednotenie s ním, takže sme účastníkmi na jeho božskej prirodzenosti.