Iba pol hodinu od Trnavy sa nachádza obec Dechtice. V katastri Dechtíc patrí aj kláštor, vyvýšenine, ukrytý pred pohľadmi ľudí. Ľudia toto miesto v lesoch, kde panuje výnimočná atmosféra, nazývajú aj Katarínkou.
Katarínka je pomenovanie lokality ako aj Kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Kláštor a kostol svätej Kataríny je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia. Dnes sú z neho len ruiny na stráni v lese.
Katarínka - Rekonštrukcia vzhľadu kláštora sv. Kataríny v 18. storočí.
Založili ho v roku 1618. Počas jozefínskych reforiem ho v roku 1786 zrušili. Meno svätej Kataríny tu však nezaniklo. Je jej zasvätený farský kostol uprostred dediny z roku 1612, ktorý stojí na mieste niekdajšieho gotického bohostánku.
Katarínka letecký pohľad. Zdroj: Wikipedia
Založenie a história kláštora
Ubehlo už veľa rokov a pretieklo veľa vody, odkedy skrsla v hlave zemepána Erdödyho myšlienka venovať svoje pozemky výstavbe františkánskeho kláštora Sv. Kataríny. Kláštor postavil v roku 1618 gróf Krištof Erdődy pre 12 františkánskych rehoľníkov. Na otvorenie kláštora a na pobožnú vôľu zakladateľa prišla na svet skrz Juraja Drugetha v deň sv.
Drugeth v tejto zakladateľskej listine spomína iba založenie kláštora, ale sotva môžme pochybovať o tom, že gróf Krištof Erdődy bol postavil raz a navždy aj ku kláštoru patriaci kostol. Toto dokazuje aj Kazyho príbeh; ktorý píše, že spomínaný gróf postavil na menovanom mieste pre rodinu sv. Františka veľký kostol.
Podľa Odorika Balázsovitsa, kláštor onedlho po založení ukážuc sa malým, bol synom šľachetného zakladateľa gr. Gabrielom Erdődym zbúraný a nový, väčší a vhodný kláštor začal stavať. Kostol kláštora svätej Kataríny na prosbu Juraja a Krištofa Erdődiho vysvätil 9. januára 1701 nitriansky biskup Ladislav Mattyasovsky. 10. januára toho istého roku menovaní dvaja grófovia v jednej listine ponúkli 500frtov na údržbu kostola takým spôsobom: že spomínaní dvaja grófi a ich potomkovia budú povinní kostol a kláštor v dobrom stave udržiavať a ak by tieto utrpeli škodu požiarom, opraviť ich.
Na mieste kláštora bola totiž kaplnka sv. Kataríny a vo všeobecnosti bola rozšírená v tých miestach správa, že sa tu na príhovor sv. Kataríny stalo viac zázrakov.
Mapa okolia Katarínky z roku 1735. Zdroj: www.katarinka.sk
Zjavenia a pútnické miesto
Onedlho tomu bude už 400 rokov, čo sa v týchto miestach mala zjaviť svätá Katarína Jánovi Mancovi z Dechtíc a Jánovi Apponyimu. Na tento podnet bolo dotyčné miesto v kopcoch Malých Karpát zasvätené duchovnu. Stala sa centrom pútnikov, ktorí sem putovali, či už veriac v zázraky Sv. Kataríny.
Kazy dáva do súvislosti so založením kostola a kláštora tichú tradíciu, na ktorú sa krátko odvoláva aj Drugethova listina. Menovite bolo všeobecným názorom, že sv. Katarína sa viackrát zjavila jednému tichému roľníkovi. Dechtická Canonica Visitatio (1782) volá tohoto roľníka, resp. mladíka Ján Mancza. Zjavenie podľa Can. Vis. videl mladík v roku 1617, ale ešte častejšie syn Blažeja Apponyiho, menom Ján, ktorý sa tu zdržiaval kvôli pobožnosti. Ján Apponyi bol členom tretieho svätofrantiškánskeho rádu.
V najväčšom množstve chodil vidiecky ľud na púť do kostola na bielu nedeľu, svätodušný pondelok a v deň sv. Kataríny.
Popis kostola a kláštora
Kostol sv. Kataríny mal veľkú rozlohu. Na veľkom oltári boli sádrové sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a sv. Apolónie. Na hlavnom oltári boli štyri mramorované kamenné stĺpy. Oltár bol stavaný z pevnej látky. Mal tri kamenné schody. V roku 1731 bolo na oltári 16 stĺpov. V stenách bolo 8 železných a pozlátených svietnikov.
Veža mala štyri zvony. Najväčší daroval egerský biskup gr. Gabriel Erdődy, druhý, ktorý bol obetovaný sv. Vrch veže bol postavený z tvrdého materiálu. Na štyroch krajoch tejto veže stáli sochy zobrazujúce štyroch rehoľníkov. Strecha a sochy napriek storočnému pustnutiu a opusteniu sú ešte hore.
Jedáleň bola vydláždená mramorom. Viedli do nej dvojkrídlové dvere z tvrdého dreva. Na poschodie viedli dve schodištia, ktoré boli z 32 drevených schodov. Izby na poschodí mali väčšinou klenby. Okná v nich boli poskladané z malých sklíčok kruhového tvaru. Z poschodia sa dalo ísť na malú vežu, kde bol malý zvon. Na poschodí bolo podľa podrobného opisu inventára 50 malých izieb.
V okolí kláštora bolo viac sôch a kaplniek. Tak aj socha sv. Kataríny. Náš pán Kristus na kríži obkolesený postavami sv. Za kostolom bola kaplnka sv. Kataríny, v ktorej bola postavená pozlátená kamenná socha sv. Kataríny. V záhrade ohradenej múrom boli rôzne ovocné stromy, väčšinou jablone.
Zánik a súčasnosť
Obdobie prenasledovania rehoľných zariadení, ktoré počas riadenia cisára Jozefa zrušilo stovky rehoľných domov, neušetrilo ani kláštor sv. Kataríny. Kláštor sv. Kataríny rozpustil cisár Jozef 22. 7. 1786 a rehoľníci boli prinútení kláštor sv. Kataríny opustiť.
Dnes sú z neho len ruiny na stráni v lese. O opravu a údržbu sa starajú dobrovoľníci. Areál je voľne prístupný.
Medzi mladými kresťanskými aktivistami sú populárne ruiny bývalého Kláštora sv. Kataríny, známejšieho ako „Katarínka“. Na jej obnove dosiaľ odpracovali stovky brigádnických hodín.
Veža na Katarínke je už od roku 2017 otvorená. Katarínka dňa 5. júla plánuje prijať všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí hľadajú príležitosť na príjemne strávenie sviatka našich vierozvestov Cyrila a Metoda.
Dobrovoľníci na Katarínke pri obnove. Zdroj: www.katarinka.sk
Zaujímavosti v okolí
V okolí Dechtíc sa nachádza množstvo kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok. Nový turistický produkt ponúka sieť cezhraničných pútnických trás na pohraničí Slovenska a Maďarska. Sacra Velo znamená sieť bezpečnej jazdy bicyklom po sakrálnych pamiatkach v Bratislavskom a Trnavskom kraji.
Na stránke nájdete množstvo kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok.
- KOSTOL SV. BERNOLÁKOVO Najstaršia pamiatka v obci. Je gotická stavba z 11. storočia.
- FARSKÝ KOSTOL SV. Bratislava - Devínska N. Ves Podľa literárnych údajov bol kostol postavený okolo r.
- KOSTOL SV. Bratislava - Podunajské Biskupice Vznik: cca polovica 12. storočia.
- MODRÝ KOSTOLÍK - KOSTOL SV. Alžbety, Bratislava. Postavili ho v rokoch 1908 až 1913 v štýle maďarskej secesie.
- DÓM SV. Bratislava - Staré mesto Dóm svätého Martina je najväčší a najvýznamnejší trojloďový gotický kostol v Bratislave.
- KOSTOL SV. Čunovo Kostol sv. Michala z r. 1783 je neskorobarokovým jednoloďovým kostolom, ktorý stojí na základoch predchádzajúceho kostola.
- KOSTOL SV. Hamuliakovo Románsky kostolík Sv.
- KOSTOL SV. Kostolište Kultúrno-historické centrum obce tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina. Kostol mala obec už pred rokom 1397.
- KOSTOL SV. Limbach Kostol rímskokatolícky, pôvodne gotický, z 15. storočia, prestavavaný začiatkom 17. storočia, rozšírený v roku 1802.
- KOSTOL SV. Filipa a sv. Jakuba, Nová dedinka. Stáročia bol jediným kostolom oboch obcí Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba s pôvodným aj súčasným cintorínom.
- KOSTOL SV. Stupava Kostol sv. Štefana uhorského kráľa - Rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia.
- KOSTOL SV. Zohor Kostol sv.
- KAPLNKA SV. Borský Mikuláš Na najvyššom bode Záhorskej nížiny (296,9 m. n.
- KOSTOL SV. Kopčany Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí.