Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove: História a Vývoj

Námestovo, mestečko na brehu Oravskej priehrady, je známe vďaka priehrade, unikátnemu ostrovu umenia, malebnej okolitej prírode a nádherným hôľnym vrchom, ktorými je obklopené. Ak chceme nazrieť do cirkevných dejín v Námestove, treba si uvedomiť, aké popredné a dôstojné miesto má Slovensko v rodine kresťanských krajín. U európskych národov vidíme často vonkajšie motívy prijatia kresťanstva.

Pohľad na Oravskú priehradu s kostolom na Slanickom ostrove.

Počiatky a Vývoj Fary v Námestove

Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612.

Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove. Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci. K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini.

Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“.

Výstavba a Prestavby Kostola

Prvé písomné záznamy o výstavbe kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia. Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskej farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades.

Najstaršie dejiny námestovskej farnosti v knihe Rímskokatolícka farnosť Námestovo spracovala v úvodnej štúdii PhDr. Jana Kurucárová. V rokoch 1655 - 1658 vystavali nový, už murovaný kostol. Pôvodne to bola kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Po zrušení evanjelickej farnosti kostol zasvätili apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Kostol bol rozšírený najmä počas pôsobenia kňaza Jakuba Jurčáka na fare v Námestove. Od roku 1708 bolo k farnosti pričlenených trinásť filiálok. Budova kostola bola iste stredobodom diania a života v mestečku. Svedčí o tom aj odpoveď richtára Jána Kršáka z roku 1770.

Mestečko sa postupne rozrastalo k pôvodným osadníckym rodinám, ktorých mená poznáme zo začiatku 17. stor. Tuk, Krepko, Olexa, Maxin, Kučera, Kohút, Sliepka, Ivanko, Lavro pribudli rodiny Ďurdík, Poliak, Krajčí, Labovský, Náčin, Rusniak, Vriedok, Kubáň, Bartko, Belko, Gemza, Habuška, Roman a iní. Koncom 18. stor. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov si vynútilo rozšírenie kostola. Tento fakt však nebol jediný, ktorý vyvolal nutnosť opravy. Postupne sa zhoršoval aj celkový stav budovy kostola.

Už v roku 1813 sa magistrát mestečka obrátil na direktora Oravského komposesorátu Jozefa Erdődyho s prosbou o finančnú pomoc. Mestská pokladňa nemala potrebných 1168 zlatých, s ktorými počítal plán opravy. Celkové náklady za opravu kostola v roku 1821 boli 5463 zlatých, 13 denárov.

Postupne sa interiér kostola menil. Mal tri oltáre. Na hlavnom oltári boli postavy svätých apoštolov Šimona a Júdu, patrónov námestovskej farnosti. Sochy svätých dali veriaci vyhotoviť na vlastné náklady. Bočné oltáre boli zasvätené sv. Anne a sv. Kataríne.

Postupne, aj pričinením zástupcov mesta, boli v kostole umiestnené aj sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Heleny, Veroniky, Márie Jakubovej a Márie Salome. V roku 1832 dali pozlátiť sedem sošiek anjelov, ktoré spolu so sochami sv. Štefana a Ladislava zdobili oltár sv. Kataríny. Na oltári sv. Anny stáli sochy sv. Rochusa, sv. Sebastiána a sv. Jána Nepomuckého. Do dnešných čias sa zachovali barokové sochy sv. Kataríny a sv. Barbory.

V období prestavby bola už v kostole kamenná krstiteľnica, kamenný chór a orgán so siedmimi mutáciami. Starobylý organ dalo panstvo v roku 1836 opraviť. V rámci stavebných prác pri rozširovaní kostola sa opravili aj dva značné poškodené portály. Následne sa k západnej strane veže pristavila Kaplnka Svätého Božieho hrobu.

Požiare a Povodne

Podľa súpisu škôd, kostolu plamene neublížili. Povodeň v roku 1842 poškodila cintorín aj budovu fary. Požiar v roku 1877 zničil takmer tretinu mesta a značne poškodil kostol. Oprava kostola sa mohla uskutočniť vďaka finančným darom grófa Edmunda Zichyho, veriacich, ale najmä rodiny Murínovej. Autorom projektu stavby, ktorá bola realizovaná v novorománskom slohu, bol pravdepodobne architekt Peter Muller zo Spiša. Do novej svätyne premiestnili hlavný oltár a vymenili požiarom poškodenú strechu za novú, šindľovú. Požiar zničil aj kostolné zvony. Preto v roku 1878 námestovský richtár Ján Kubány požiadal Oravskú župu o pôžičku 2 200 zlatých na zakúpenie nových zvonov.

Koncom 19. stor. bol kostol zariadený novými oltármi a kazateľnicou, ktorú zdobili reliéfy štyroch evanjelistov. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Bočné oltáre Sv. Kataríne a Sedembolestnej Panne Márii. Boli tu aj závesné obrazy Madony z 18. stor. a Svätej rodiny zo začiatku 19. O stave kostola, či celej farnosti podávajú podrobné informácie predovšetkým kanonické vizitácie.

V roku 1877 zachvátil kostol požiar. Zásluhou grófa Edmunda Zichyho a darmi najmä rodiny Murínovej bol o rok obnovený. V roku 1906 došlo k ďalšiemu požiaru, ktorý zničil strechu. V roku 1917 Rakúsko-Uhorská vrchnosť vzala zvony pre vojenské účely. Nové zvony boli dodané behom 7 rokov. Významným rokom bol rok 1920 , kedy boli obnovené stropné maľby (namaľoval ich majster Váňek z Prahy). V roku 1930 boli obnovené lavice a podlaha.

Počas druhej svetovej vojny bol kostol v značnej miere zničený. Opäť boli poškodené zvony, ktoré sa dôsledkom požiaru roztavili. Súčasné zvony sú zasvetené Sv. Šimonovi a Júdovi (patróni mesta aj kostola), Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej Panne Márii, Sv. Kataríne a umieračik Sv.

Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie Lurdskej. V týchto priestoroch sa nachádza aj Pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny. V Námestove vtedy zahynulo 72 ľudí. Ďalej sa tu nachádza tabuľa venovaná Chryzostomovi Jánovi Bardysovi, rodákovi z Námestova. Kostolné okná sú od akad. maliara Vinceta Hložíka. Hlavnou témou je stretnutie človeka s Bohom. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložíka.

V kostole sa zachovali aj niektoré umelecké pamiatky. Sú to barokové sochy Sv. Barbory a Sv. Kataríny zo začiatku 18. storočia. Hlavný oltár a dva bočné oltáre s kazateľnicou sú z polovice 19. storočia. Kostol má vo svojom inventári pacifikál z roku 1743 od známeho umelca Szillassiho. Obklad kostola je zhotovený z travertínu a podlaha zo Spišského mramoru.

Súčasnosť

Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom na výkon bohoslužieb. Táto posvätná budova je určená na božský kult, do ktorej majú právo prichádzať veriaci aj neveriaci, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult.

Všetky sily oprave kostola venoval vtedajší dekan vdp. Serafín Rončák. Postupne bol kostol upravený, aby slúžil pre potreby cirkevných obradov aj filiálok obcí Slanica, Vavrečka a Oravská Jasenica. Na južnej strane bola postavený kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii. Tam sa nachádza aj pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny v Námestove. Celkom padlo 72 občanov.

Vnútro chrámu vymaľoval majster maliar p. Jelínek z Ostravy. Do života katolíckej mládeže v Námestove sa výraznejšie zapísal rok 1968. Založená bola big-beatová skupina a spevácky zbor. V roku 1969 sa stal správcom farnosti vdp. Jozef Vrbovský, doterajší správca farnosti Toporec, rodák z Medzibrodia na Orave.

Vtedy sa začala rekonštrukcia kostola náročná na finančné prostriedky i čas. Bola rozšírená sakristia, múry kostola sa odizolovali odvzdušňovacím kanálom. Bola vybudovaná kanalizácia dažďovej vody a na celom objekte vymenené okná a dvere. Uskutočnila sa obnova strechy kostola a jej pokrytie medeným plechom.

Z pôvodnej kaplnky bol urobený tretí vchod do kostola. Do sakristie bol dodaný nový nábytok, do kostola zavedené elektrické vykurovanie akumulačnými pecami a urobená rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V zadnej časti boli vytvorené dve spovedné miestnosti. 10 kostolných okien je vyplnených vitrážami od akad. Mal. Vincenta Hložníka. Práce realizovali Umelecké remeslá v Prahe.

V letnom období roku 1982 bola urobená nová omietka na vonkajších stenách a na strope vnútri boli reštaurované maľby z roku 1952. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložníka. Obklad sokla je z travertínu a podlaha zo spišského mramoru. Nezabudlo sa ani na rekonštrukciu a rozšírenie organu.

Po obnove chrámu sa konala jeho posviacka pri príležitosti odpustovej slávnosti v roku 1982. Vykonal ju vtedajší spišský kapitulný vikár Štefan Garaj za účasti asi 5000 veriacich. 11. 1990 svoju činnosť v Námestove obnovila Katolícka jednota. V roku 1997 sa stal farárom farnosti Námestovo Blažej Dibdiak, rodák z Novoti, doterajší farár v Rabči. Doterajší správca vdp. Jozef Vrbovský ostal v Námestove ako dôchodca a vypomáhal podľa svojich možnosti v duchovnej službe. Od 1.7.1997 sa doterajšia filiálka Vavrečka stala samostatnou farnosťou a novým farárom sa tam stal vdp. 1.7.1998 sa samostatnou farnosťou stala druhá námestovská filiálka Oravská Jasenica a novým správcom farnosti sa tam stal vdp. Peter Palider, rodák z Bieleho Potoka pri Ružomberku.

V roku 1998 bol v Námestove prvý krát celoslovenský gospelový festival Verím Pane. Odvtedy sa tento festival koná v Námestove pravidelne každý rok. V roku 1999 mal primície Jaroslav Barta. Od 2.9. začala svoju činnosť nová Cirkevná základná škola sv. Gorazda. Je to veľká udalosť v novodobej histórii námestovskej farnosti. V tomto roku sa začalo aj so stavbou novej farskej budovy vedľa kostola.

Rok 2000 bol vyhlásený sv. otcom Jánom Pavlom II. Ako jubilejný rok a námestovský kostol bol naším otcom biskupom vyhlásený za jubilejný kostol, v ktorom bolo možné počas roku získať úplné odpustky. Od 1.8.2000 bol v Námestove zriadený rehoľný dom Saleziánov Don Bosca a nastúpili tu dvaja saleziáni. Novokňaz Peter Barina a diakon Peter Timko. Ich dom sa nachádza na Mlynskej ulici. Noví saleziáni budú učiť náboženskú výchovu na našej učňovskej škole a venovať sa mladým vo farnosti aj na okolí.

Od roku 2001 bolo zriadené v ZUŠ Námestovo oddelenie Cirkevnej a chrámovej hudby, pre výchovu nových organistov. Prvou učiteľkou sa stala Mgr. Júlia Habovštiaková z Tvrdošína. Farnosť v spolupráci s okolitými farnosťami na tento účel zabezpečila nový digitálny organ v hodnote 200 000,- Sk.

V tomto roku bola uskutočnená aj väčšia oprava organu v kostole p. Štefanom Tyrolom z Oravskej Polhory a pre kostol bol zhotovený nový drevený betlehém, ľudovým rezbárom, pánom Jánom Sivoňom zo Sihelného. Rok 2003 bol sv. otcom vyhlásený za rok ruženca. Pri tejto príležitosti bola v našej farnosti akcia s putovným ružencom v rodinách. V roku 2003 sa podarilo dokončiť stavbu farskej budovy s pastoračným centrom v suteréne fary a s ihriskom za farou s asfaltovým povrchom. Otec biskup Mons. Andrej Imrich ju požehnal 30.3. 2003. Náklady boli cca 10 mil. korún. Uvedené objekty začali slúžiť svojmu účelu a sú využívané.

V tomto roku sme začali pondelkové sv. omše pre manželov s účinkovaním rodičovského zboru a príhovormi pre manželov. Samozrejmosťou sú aj sv. omše pre deti a mládežnícke sv. V roku 2004 sa nám podarilo zrealizovať obnovu fasády kostola, nové vetranie kostola - ventiláciu, nové osvetlenie interiéru i vykurovanie kostola radiátormi a plynovou kotolňou. V júni bol vysvätený za kňaza a mal v Námestove primície Dp.

V roku 2005 bola dokončená úpravu okolia kostola - nová zámková dlažba, nové zavesenie zvonov a ich elektrifikácia a nové okná na dome v ktorom bývajú sestričky. Veľkou udalosťou v našej farnosti v tomto roku bolo vysluhovanie sviatosti birmovania. Túto sviatosť kresťanskej dospelosti prijalo 292 birmovancov a na ich príprave sa podieľalo viac ako 30 animátorov a katechétov. Birmovka bola 15.5.2005 a birmoval otec biskup Mons. Andrej Imrich.

V roku 2006 v mesiacoch jún a júl sa v kostole robila nová elektroinštalácia firmou p. Šimurdu. V mesiaci september a október sa maľoval interiér kostola. Steny maľovala firma p. Pisarčika a stropne obrazy p. Olšavský z Bratislavy. Významnou udalosťou bolo vysluhovanie sviatosti birmovania. Birmovka bola 6.5.2007, birmoval otec biskup Štefan Sečka a túto sviatosť kresťanskej dospelosti prijalo 276 birmovancov.

Slanický Ostrov Umenia

Slanický ostrov (3,5 ha), je kultúrnym centrom, nazývaný je aj Ostrov umenia. Je to ostrov, ktorý vznikol po napustení Oravskej priehrady, nachádza sa uprostred vodnej nádrže Orava. Zostal ako pamätník zatopených obcí, je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, ktorá navždy zmizla pod hladinou oravskej priehrady v roku 1953. Z obce Slanica sa zachovalo iba jej návršie so zachovalým barokovým kostolom sv. Kríža a kalváriou, ktoré kedysi boli jej dominantou. Od roku 1973 ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou s parkovou vegetáciou okolo kostola.

Dnes je to vyhľadávaná turistická atrakcia, ktorú navštevujú nielen domáci turisti ale aj turisti zo zahraničia. Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1776 až 1769, ako baroková kaplnka. Upravovaný bol začiatkom 19. storočia - v roku 1843 získal dnešnú klasicistickú podobu. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu. Ďalšie úpravy boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia. Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971.

Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia.

Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka.

Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších. Ich uctievanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred živelnými pohromami a malo zabezpečiť hojnosť úrody a plodnosť.

tags: #namestovo #kostol #v #noci