Šamorín, hoci dnes nepatrí medzi najväčšie mestá na Slovensku, má bohatú históriu kráľovského mesta. V jeho centre sa dodnes zachovali kostoly katolíkov, evanjelikov i kalvínov, ako aj jediná synagóga na Žitnom ostrove, teda aspoň v pôvodnom stave. Rovnako ako mnoho iných miest na Slovensku si však prestížne postavenie neudržal a v 16. storočí ho získali podobne ako neskôr aj Dunajskú Stredu Pálffyovci.
Väčšina pamiatok v mestečku je už z tohto obdobia - radnica je zo 17. storočia, oproti stojaci katolícky kostol s bývalým kláštorom paulánov je ešte o storočie novší. Po ich nútenom odchode za Jozefa II. (1780-90) dostala kostol rímskokatolícka cirkev a má ho dodnes. Evanjelici si mohli kostol bez veže postaviť až vďaka Tolerančnému patentu v 80. rokoch 18. storočia. Synagóga z roku 1912 je zaujímavou pamiatkou na židovskú obec. Na rozdiel od podobných budov v iných mestách sa ju podarilo zachrániť a umiestniť do nej galériu.
Súčasný Šamorín je ekonomicky silne napojený na Bratislavu, kam mnohí obyvatelia dochádzajú.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie v Šamoríne
Kostol Nanebovzatej Panny Márie v Šamoríne s pridruženým kláštorom bol postavený rehoľníkmi rádu sv. Františka z Paoly (paulánmi), ktorí prišli do Šamorína v roku 1721. Kostol bol postavený na základe projektov architekta J. G. Altenburga a bol dokončený v roku 1778. Odvtedy sa tento kostol stal farským kostolom. Kostol bol od začiatku zasvätený Nanebovzatej Panne Márii, ktorá bola patrónkou rádu paulánov sídliaceho v šamorínskom kláštore. Panna Mária bola a dodnes je aj patrónkou mesta Šamorín a jej vyobrazenie sa uplatňuje aj v mestských symboloch.
Vnútorné staviteľské prvky kostola charakterizuje prepychová ozdobnosť neskorého baroka. Stropné fresky ako aj hlavný oltár a štyri vedľajšie oltáre umiestnené po oboch stranách lode radia kostol medzi najozdobnejšie kostoly na Žitnom ostrove.
Hlavný oltár je umiestnený v presbytériu kostola, jeho neoddeliteľnou súčasťou je monumentálna nástenná maľba s iluzívnou oltárnou stĺpovou architektúrou retábula s nadstavcom a plastikami. V strede retábula sa v stene nachádza nika, v ktorej je vložená rozmerná plastika Panny Márie s Ježiškom sediacej na nebeskom tróne v oblakoch. Pred stenu s výmaľbou je do priestoru vysunutá drevená oltárna architektúra, čo má prispieť k podpore väčšej ilúzie hĺbky priestoru svätyne. Skutočný oltár je teda priestorovým prvkom maľovaného iluzívneho oltára. V strede oltára je položené tabernákulum - svätostánok tzv. carousselového typu.
Z výmaľby klenieb niekdajšieho kláštorného kostola sa zachoval iba výjav z legendy zakladateľa rádu sv. Františka z Paoly, na klenbe presbytéria. Maľby v roku 1929 premaľovali a doplnili novou výmaľbou v lodi kostola. V pôvodnom stave je zachovaná iluzívna maľba stĺpovej oltárnej architektúry, namaľovaná na zadnej (mierne zaoblenej) stene záveru presbytéria. Autorstvo nástennej maľby sa pripisuje Franzovi Sigristovi (1727-1803).
Kostol má štyri bočné oltáre. Bočný oltár Panny Márie s oltárnym obrazom Korunovanie Panny Márie je situovaný v lodi kostola na pravej strane. Oltár je zdobený sochami Panny Márie a jej rodičov, sv. Joachima a sv. Anny. Oproti je Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého. Ústredný výjav oltárneho obrazu zobrazuje moment keď anjeli odvádzajú martýra stojaceho na obláčiku, do neba. Naľavo od tohto oltárneho obrazu je postava sv. Ladislava, napravo zasa socha sv. Alžbety z rodu Árpádovcov. Naľavo od oltáru stojí v dvojmetrovej výške na podstavci prichytenom na múre socha sv. Františka z Paoly.
Na pravej strane ďalším oltárom je Bočný oltár ukrižovania. V strede oltárnej architektúry je situovaný rozmerný obraz - olejomaľba ukrižovania. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Pauly a sv. Paulíny. Medzi nimi je umiestnené súsošie Piety (Panna Mária s mŕtvym Synom v náručí). Oproti sa nachádza Bočný oltár svätého Jozefa. Veľký oltárny obraz namaľovaný na plátno zobrazuje svätého Jozefa, ktorý drží v náručí malého Ježiša. Napravo stojí socha sv. Donáta, naľavo socha sv. Floriána. Pred oltárnym obrazom stojí veľká socha Ježiša, ktorý si rukou ukazuje na lúčmi obklopené srdce.
Vo veži kostola sú tri zvony. Najväčší s váhou 1,8 tony pochádza z roku 1627. Ďalšie dva zvony boli odliate v roku 1922.
Organ kostola postavil v roku 1866 Ludwig Mooser, jeden z najvýznamnejších organárov svojej doby. Organ bol niekoľkokrát prestavený. V roku 2005 bola ukončená jeho rekonštrukcia, pod dohľadom organistu Imricha Szabóa. Reštaurovanie organovej skrine je dielom akademického sochára Mihálya Staudta z Bratislavy. Rekonštrukcia organa Ludwiga Moosera znamená zachovanie mimoriadne hodnotného a jedinečného nástoja, ktorý okrem liturgických účelov poskytuje možnosti i na koncertné využitie.
V šamorínskom farskom kostole Nanebovzatej Panny Márie sväté omše v slovenskom jazyku sú v dňoch utorok až piatok o 18:45, každý druhý pondelok o 18:00, v sobotu o 18:30 a v nedeľu o 9:30.
Kaplnka svätého Kozmu a svätého Damiána, Šamorín
Kaplnka sv. Kozmu a sv. Damiána alebo iným menom špitálska kaplnka na rohu Vŕbovej a Kasárenskej ulice bola pôvodne súčasťou chudobinca. Postavili ju okolo roku 1725, spolu so susedným špitálom. Svoj dnešný vzhľad dostala po prestavbe v roku 1873 datovanej vročením na jej hlavnej fasáde.
Kaplnka v rokoch 2018 až 2020 prešla kompletnou vonkajšou a vnútornou rekonštrukciou. Na miesta starých oblokov boli osadené nové okná s farebnými, sklenenými výplňami, na ktorých sú zobrazení patróni kaplnky, sv. Kozma a sv. Damián.
V Kaplnke svätého Kozmu a svätého Damiána v Šamoríne sa v súčasnosti nekonajú liturgické slávnosti.
Kaplnka Nanebovzatej Panny Márie, Mliečno
Kaplnku Nanebovzatej Panny Márie v Mliečne posvätil v roku 1913 vtedajší šamorínsky farár na deň nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta. Interiér kaplnky bol v rokoch 2012-2013 kompletne zrekonštruovaný. Pri tejto príležitosti sa do okien kaplnky umiestnili farebné vitráže znázorňujúce známe svätice uhorského pôvodu.
V Kaplnke Nanebovzatej Panny Márie v Mliečne sú sväté omše len v maďarskom jazyku: každú sobotu o 17:30.
Kostol sv. Margity Antiochijskej, Šámot
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šámote je tehlový románsky kostolík s obdĺžnikovou loďou, predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. M. Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej. Kostolík tu postavili ako typickú neskororománsku stavbu okolo roku 1260 v období, kedy vznikli aj ďalšie románske stavby v okolí (Hamuliakovo, Kalinkovo či Mierovo). Archeologický výskum ukázal, že sa pri nej nachádzala stredoveká osada a cintorín (12. - 16. stor.).
V 19. storočí prestal kostolík plniť svoju pôvodnú funkciu a sv. omše sa tu slávili len raz do roka, na sviatok patrónky chrámu Antiochijskej sv. Margity. Posledná sa mala uskutočniť v roku 1927.
Po nástupe komunistov k moci objekt slúžil od roku 1950 tridsať rokov ako sklad obilia. V rokoch 1983-84 bol kostolík opravený - bola zabezpečená statika objektu, obnovené fasády a vymenený drevený strop. V roku 1995 bol kostol odovzdaný v rámci reštitúcií Rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2012 patrí pod šamorínsku farnosť. V posledných rokoch sa začala komplexná obnova objektu, v rámci ktorej bola okrem iného odstránená drevená vežička. Na štít kostola bol v roku 2018 umiestnený kamenný kríž.
Románske štrbinové okná sa zachovali na južnej stene lode, apside i sakristii. Pod korunnou rímsou múrov apsidy i lode je ako ozdobný prvok použitý zuborez.
Zaklenutie svätyne už naznačuje príchod gotického slohu. Chór má samostatnú krížovú rebrovú klenbu bez svorníka. Rovnako ani samotné polkruhové zakončenie apsidy už nie je zaklenuté typickou konchou, ale má jednoduchú klenbu.
Podľa niektorých autorov mal pôvodne kostol na západnej strane predstavanú vežu; svedčiť o tom majú stopy na západnom priečelí.
Pôvodný románsky portál na južnej strane bol zamurovaný a nahradený západným vstupom, v interiéri je však odkrytý a aj na vonkajšej fasáde vidno jeho obrysy. Napravo od dnešného vstupu je v stene lode zamurovaná hrubo opracovaná kamenná nádrž z románskeho obdobia. Pôvodne išlo asi o krstiteľnicu, od 2. polovice 19. storočia slúžila už ako svätenička.
V severnej stene apsidy je jednoduché pastofórium v podobe lichobežníkovej niky. Na stenách kostolíka sa zachovali stredoveké maľby, sú však zatreté a čakajú na reštaurovanie. Presvitá iba niekoľko konsekračných krížov.
V kostole sa svätá omša koná na sviatok sv. Margity Antiochijskej.
Kostol Svätého kríža, Hamuliakovo
Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna - osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasného jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia.
Harmonické proporcie kostolíka sú považované za krásny príklad románskej architektúry. O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor v interiéri lode i svätyni.
Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát.
V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások.
Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými pásmi s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp. dvoch postáv v mníškach (na pravej strane). Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa. Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv.
Šamorín ako mesto
Mesto leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Vyniká svojou bohatou minulosťou. Obyvateľmi Šamorína už v ranom stredoveku boli okrem Maďarov aj Nemci. Už od stredoveku sa obyvatelia zaoberali okrem poľnohospodárstva najmä remeselníctvom a obchodom.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1828 | 2990 |
| 1940 | 3474 |
| 1961 | 4864 |