Bošáca sa spomína v roku 1380 ako „Hospes de Bosach“, roku 1398 ako „Poss. Bosach“, roku 1477 ako „Villa Besacz“, roku 1506 ako „Poss.
Článok sa zameriava na históriu katolíckej cirkvi a farnosti v Bošáci, s dôrazom na kostol v Haluziciach a farský kostol v Bošáci.
História a Význam Kostola v Haluziciach
Najstaršou stavebnou pamiatkou v Bošáckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji štyridsať metrov hlbokej eróznej strže. Architektonické prvky prezrádzajú románsky sloh, trináste storočie. Podľa súpisu pamiatok na Slovensku ide o zrúcaniny románskeho kostola.
Kostol postavili okolo roku 1240. V 16. storočí predĺžili loď, pristavili sakristiu a okolo vybudovali pevnostný múr so strieľňami. Od roku 1810 je kostol opustený, dnes v ruinách. Je to kostol jednoloďový s polkruhovitou konchou svätyne, vybudovaný z lomového kameňa v románskom slohu.
V západnej časti lode bol pôvodný portál. Na predĺženej, zadnej časti lode sú zachované dve okná, jedno s kamennou, gotickou kružbou. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovitou konchovou apsidou bez víťazného oblúka, vybudovaný z lomového, riadkovo uloženého kamenného muriva. V západnej časti románskej lode sa nachádza pôvodný portál a otvory po trámoch drevenej empory. V predĺženej časti lode sa nachádzajú dve okná, jedno s gotickou kružbou. Neskoro gotická socha Madony z konca 15. storočia.
Zrúcaniny kostola v Haluziciach
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1797 mal kostol hlavný oltár a dva bočné oltáre. Ďalšími úpravami nadobudol kostol charakter gotický, avšak bez klenby, pretože mal drevený strop. Zvonica na okraji strže nahrádzala kostolnú vežu. Vo vežovej zvonici bol zvon z roku 1506. Obe boli chránené múrom zo strieľňami, keďže mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola prevedené čiastočné záchranné práce.
Historické pramene uvádzajú, že v roku 1299 uhorské kráľovské vojsko dobilo od Matúša Čáka Trenčianskeho medzi iným aj Haluzický hrad, pod čím treba rozumieť spomenutý opevnený kostol. Vlastná obec Haluzice sa ako Villa Halhozycz a ako Possesio Halhwzycz spomínajú až v roku 1477, pričom boli súčasťou Beckovského panstva. Podľa I. Houdeka používali haluzický kostol v polovici 15. storočia aj bratríci, čo mu v podaní ľudu vyslúžilo epiteton „husitský“.
Podľa Jozefa Ľudovíta Hollubyho najskôr v rokoch 1545 - 1671 a potom v rokoch 1706- 1709 používali Haluzický kostol evanjelici. Kostol je kultúrna pamiatka. Haluzická farnosť je písomne doložená na súpise farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v pápežských registroch od roku 1332. Po jej dočasnom zániku v šestnástom storočí bol kostol vrátený katolíkom a od roku 1690 bola aj haluzická farnosť úradne obnovená.
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci
V Bošáci bol v roku 1733 vybudovaný katolícky kostol, ktorý sa v roku 1778 stal farským kostolom, keď fara z Haluzíc prešla do Bošáce. Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci bol vybudovaný v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou.
Veža kostola má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou (malá nadstavba - vežička na kupole s osvetľovacími otvormi). V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú kaplnkovité priestory. Strop kostola má valenú, lunetovú klenbu, podobne aj priestor pod vežou. Po bokoch sú vybudované pavlače (chórová ochodza). Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci
Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a a sv. Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu Druhého Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy.
Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý - oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke. Prvé bočné oltáre - sv.
Maľba stropu v lodi kostola je iluzórna - barokizujúca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov: Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov - sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr.
Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. Posledné generálne opravy: 1983 - nová elektrifikácia kostola (elektrické kachle), potom rozsiahla rekonštrukcia celého kostola.
2003 - zhotovenie schodiska do farského kostola, r. 2004 oprava a výmaľba fasády farského kostola. Pôvodná, dokončená v roku 1776, prízemný objekt z kameňa a pálenej tehly (kombinácia), pôdorys v tvare písmena L, v roku 1800 pridaná vnútorná časť budovy, v ktorej sa nachádza WC, kúpeľňa, spálňa pre farára, pivnica, kotolňa. Uprostred fary je chodba, po stranách miestnosti, možnosť bývania pre farára ako aj kaplána, kuchyňa, kancelária vybavená na požadovanej úrovni.
Byt pre farára je skoro prázdny - chýbajúce vnútorné zriadenie. V roku 2005 bol nanovo zhotovený krov, strecha je pokrytá plechovou krytinou, imitácia škridle. V roku 2008 boli vymenené staré okná za nové, v rokoch 2009 - 2010 prešla rozsiahlou rekonštrukciou, dostala obnovený vzhľad.
Haluzický kostol je celý murovaný, sanktuárium je prekryté kamennou klenbou, loď je prekrytá drevenou povalou. Zasvätený je Všetkým svätým. Požehnaný. Po Thökölyovskej vzbure (r. 1683) bol od odpadlíkov vytrhnutý a podľa katolíckeho rítu opäť posvätený. Je v ňom jediný oltár, privilegovaný, na ňom tabernákulum (jednoduchá stolárska práca), nad ním v prostriedku socha Bohorodičky s Jezuliatkom v náručí, po boku na doske maľované obrazy Panny Márie a sv. Jozefa, pestúna, nad nimi je obraz trpiaceho Pána.
Oltárna menza je z kameňa, zariadenie na nej: plachty ozdobené, štyri svietniky, Božia muka, tabuľky s tichými modlitbami, portaticus (misál, omšová kniha?), ktorý konsekroval biskup gróf Ladislav Erdödy. Krstný prameň je v medenej nádobe, sväté oleje v trojdielnej buxe, uschované na dôstojnom mieste, pod dobrým závorom. Lampa uprostred svätyne síce stále visí, no zriedkakedy horí, niet oleja.
Sakristia na strane evanjelia je murovaná, prekrytá, ale tesná. Je v nej skriňa pre zariadenie s dobrým zámkom a gravírovaná buxa na hostie. Vchod do kostola - vpredu je zámok, zboku sú na závoru. Pre spevákov je chór nad vchodom, so štvorregistrovým organom. Pre veriacich je drevená galéria, pozdĺž celej lode. Kazateľnica na strane epištoly je nízko, chatrná, neforemná. Nad svätyňou je vežička, pokrytá šindľom.
Zvonica je oddelená od kostola, stojí pri vchode na cintorín. Sú v nej dva zvony, oba vo váhe štyroch centov, jeden má zvuk jasný, druhý tupý, pretože je prasknutý. Cintorín je celý ohradený múrom, nachádza sa na ňom drevená kostnica. Osobitné miesto pre nepokrstené nemluvňatá je vonku za cintorínom. Podľa poznámok vdp.
Súčasnosť
Miesto a čas svätých omší: Bošáca (Bc.) -,Po,Str,Štv a Pia-17:30; Ut-7:00; So - 17:30; Ne-8:00. Nová Bošáca (N.B.) - Pia - 15:40; Ne - 11:00. Trenčianske Bohuslavice (T.B.) - Str - 16:30 a Ne - 9:30. Štvrtok (Št.) - Po - 17:30; Ne - 9:00.
Kontakt: *osobne: pred/po svätej omši; pri stretnutí; podľa dohody - kedykoľvek; *telefonicky: +421(0)948 687 868; 0905 694 192; 0950 460 756(kaplán). * písomne: Rímskokatolícka cirkev Farnosť Bošáca, č.