Svätý Ondrej bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný, pretože bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom. Spolu s Petrom, Jánom a Jakubom Starším patrí do štvorice najobľúbenejších Kristových učeníkov.
Podobne ako jeho brat Peter, aj Ondrej sa narodil v meste Betsaida a rovnako bol rybárom. Spočiatku patril k učeníkov Jána Krstiteľa a bol prvým, ktorý spoznal Ježiša Krista.
"40 Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a šli za Ježišom, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41 Ten našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Pomazaný. 42 Priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: Ty si Šimon, Jánov syn."

Svätý Ondrej
História ostatkov svätého Ondreja
Vo 4. storočí boli ostatky sv. Ondreja prenesené z Patrasu do Carihradu. Podvrhnutý rukopis z ranného stredoveku mu pripisuje založenie carihradskej cirkvi. Úmyslom bolo vytvoriť akúsi protiváhu pevnejšiemu postaveniu Ríma ako miesta, kde sa nachádzali pozostatky apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu (dnešný Istanbul) preniesli križiaci telesné ostatky sv. Ondreja do Amalfi, južne od Neapolu, kde sú uložené v Dóme sv. Ondreja, v krypte pod oltárom arabsko-normánskej baziliky. Tomáš Paleologos dal v roku 1462 pápežovi Piovi II. hlavu sv. Ondreja. Tá sa stala jedným z najcennejších pokladov Chrámu sv. Petra v Ríme. Pápež Pavol VI. Svätého Ondreja si za svojho patróna zvolilo viacero krajín, miest a cirkví.
Svätý Ondrej ako patrón
Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska. Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade.

Vlajka Škótska so svätoondrejským krížom
Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý, neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rád škótskym kráľom Jakubom V. a v roku 1698 Rád sv.
Meno svätého Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí, farností, cirkevných spoločenstiev a pod. po celom svete. Na Slovensku sú známe napr. Ondrejovce. O popularite svätca svedčí aj množstvo jemu zasvätených sakrálnych stavieb. Na Slovensku k najpozoruhodnejším stavbám patria napr. Bazilika sv. Ondreja v Komárne či Kostol sv.
Legendy a ľudové tradície
Osudy späté so životom apoštola Ondreja sú bohato popretkávané legendami. Viaceré zachytáva zbierka životopisov svätých, tzv. Zlatá legenda. Kvapkami vody zachránil chlapca z horiaceho domu. V Nicei vyhnal sedem diablov v podobe psov, ale tí v inom meste zabili chlapca, ktorého vzkriesil modlitbou. Tiež potrestal diabla, prezlečeného za kurtizánu. Stolovala s istým biskupom. Postava svätého Ondreja našla svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Spája sa s ním viacero pranostík. Sviatkom svätého Ondreja (30.
Spolu so svätými Petrom a Pavlom je sv. Ondrej po ikonografickej stránke jedným z najlepšie rozpoznateľných svätcov. Skoro vždy býva zobrazovaný so svojím najcharakteristickejším atribútom - tzv. svätoondrejským krížom (kríž tvaru písmena „X“). Okrem toho je u Ondreja ustálená predstava o jeho podobe s charakteristickými črtami tváre - väčšinou je zobrazovaný ako starý chudý muž odetý do dlhej tuniky a plášťa, s dlhou a hustou bradou.
Nie len na Slovensku, ale aj vo svete sa slávia dni v čase zimného slnovratu ako veľmi významné. Deň svätého Ondreja je obľúbený aj preto, že svätý Ondrej je patrónom mnohých krajín. V Škótsku je tradíciou organizovať rôzne gálske oslavy/tancovačky. Varí sa rybia polievka - cullen skink, či pečená jahňacina.
V Rumunsku tento deň považujú za inú verziu Halloweenu a traduje sa povera, že v svätoondrejskú noc vedia vlky rozprávať a ak niekoho uhryznú, sám sa stane vlkolakom. Dievky veštia manžela z lístkov bazalky. V Bulharsku zasa tento deň volajú aj Medvedí deň - podľa príbehu o zlej macoche, ktorá svoju nevlastnú dcéru vyhnala v zime do lesa. Tam dievča plakalo na brehu potoka a prišiel k nej starý muž, ktorý si ju vypočul. Keď sa vrátila večer domov, bola celá odetá v zlatom. Macocha z chamtivosti poslala do lesa aj svoju vlastnú dcéru. Jej dcéra, podobne ako nevlastná sestra, natrafila na starca a povedala mu, že aj ona chce byť odetá v zlatom. Starček ju poslal domov. Keď macocha otvorila dvere, namiesto dcéry uvidela pred dverami medveďa. To bol trest za chamtivosť.
V Bulharsku je aj dodnes medveď symbolom plodnosti a narodenia. Medvedia srsť sa používa ako amulet, dokonca ľudia medvede chovali a boli vítané aj na svätoondrejských oslavách. V Poľsku, Nemecku a Rakúsku sa tento deň nesie v hľadaní ženíchov. V Poľsku majú zvyky pôvod v pohanských rituáloch, rôzne veštby či zaklínania ženíchov. Často sa hádzali či sypali ľanové semienka, aby láska zakvitla. V týchto krajinách sa tiež veští zo štekotu psov, krákania vrán alebo krochkania prasaťa. V niektorých častiach sa podobne, ako u nás, leje cez kľúčovú dierku vosk.
10 dôvodov, prečo Škótsko oslavuje Deň svätého Ondreja
Bazilika sv. Ondreja v Komárne
História Komárňanskej farnosti je úzko spätá s históriou baziliky sv. Ondreja. Základný kameň bol položený v časoch vlády vojvodu Géjzu (okolo 10. stor.) v časti mesta nazývanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po období tureckých vojen, na začiatku 18. storočia, keď mesto bolo vo svojom výkvete a Komárno bolo jedným z miest s najväčším počtom obyvateľov v Uhorsku (štvrtým najväčším), sa rada mesta rozhodla, že v susedstve teraz už malého kostola dá vystavať nový, väčší kostol.
V roku 1719 začali s projektovými prácami a 28. júna 1723 položili základný kameň Kostola sv. Ondreja. Kvôli rýchlej a nekvalitnej výstavbe boli potrebné viaceré opravy. Kostol spolu s jezuitským kláštorom dokončili v roku 1763. Avšak dramatické okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. júna 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod vedením jezuitov bol obnovený v roku 1771. Jezuiti ho však dlho v užívaní nemali, keďže rád bol roku 1773 rozpustený. Popri prvom, už existujúcom kostole sv. Jána Zlatoústeho sa aj bazilika sv. Ondreja stala parochiálnou.
Dňa 17. septembra 1848 vypukol v Komárne rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto, len kostol sv. Rozálie zostal neporušený. Bazilika sv. Ondreja horela tri dni a sedem zvonov vo veži sa roztopilo a odtrhlo. Ďalšie škody napáchalo ťažké bombardovanie v roku 1849 a ľadochod. Preto obnova baziliky trvala dlhých dvanásť rokov a skončila sa 28. októbra 1860 vysvätením ostrihomským arcibiskupom Jánosom Sczitovským. V súčasnosti môžeme baziliku vidieť v prevedení neskorobarokového slohu s klasicistickými prvkami. Interiér baziliky bol obnovovaný v roku 1975 a strecha bola obnovovaná v rokoch 1990 - 1992. Na pamiatku veľkého zemetrasenia z roku 1763 sa každý deň o 15:00 hod. rozozvučia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v súčasnosti spadá pod Trnavskú arcidiecézu. 22. apríla sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie povýšenia farského Kostola sv.
Interiér Baziliky sv. Ondreja
- Oltárny obraz sv.
- Krstiteľnica je z mramoru, vytvorená v r.
- Bočný oltár sv.
- Bočný oltár sv.
- Bočný oltár sv.
- Bočný oltár sv. Ignáca z Loyoly ostrihomský arcibiskup Szcitovsky.
- 14 zastavení Krížovej cesty od Gyulu Berecza , r.
- Organ- z r.
- Kráľ sv. Štefan obetuje Uhorskú korunu Panne Márii, okolo roku r.
- Svätá rodina z r. Fresky Svätej Rodiny a sv.
- Sv.
- Zobrazenie Božského Srdca Ježišovho , 6.
- Závesný obraz sv. Imricha kráľoviča, okolo r.
- Oltárny obraz sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r.
- Závesná olejomaľba sv.
- Oltárny obraz sv.
- Závesný oltárny obraz Krstu Ježiša Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r.