Aristoteles a prvý hýbateľ
S Platónom sa Aristoteles zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (HÝLÉ) a tvar (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťou.Platón a Aristoteles: Crash Course History of Science #3
Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, avšak nehybná: prvý hýbateľ, boh (PRÓTON KÍNÚN AKÍNÉTON). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (NOÉSIS NOÉSEOS). Prvý hýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary.
Jeho filozofické myslenie vyvolalo v Európe takmer až rozruch, keď jeho diela prenikli v 13. storočí na rané európske univerzity, najmä na Parížsku a Oxfordskú univerzitu. Podľa Aristotelových pravidiel vedeckého uvažovania sa začali riadiť i veľkí kresťanskí myslitelia. Napr. jeho ideu prvého nehybného hýbateľa rozpracoval sv.
Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha.
Tomáš Akvinský a jeho päť ciest k Bohu
Tomáš Akvinský (1225) preberal vo svojich prácach učenie antického filozofa Aristotela. Sv. Tomáš sa narodil v roku 1225 blízko Neapola rodine Grófa Akvinu. Ako najmladší syn bol učený ceste duchovnu. Na univerzite študoval gramatiku a logiku, Po štúdiách odchádza do Paríža a potom do Kolína, kde sa stal asistentom Alberta Veľkého. Jeho diela si možeme rozdeliť na teologické diela ( npr .
Sv Tomáš vytvoril najväčší náukový systém v stredoveku .Najvýznamnejšie sú spomínane diela teologická suma a suma proti pohanom , nazývaná tiež filozofická suma . V úvode teologickej sumy konštatuje že existuje mnoho teologických diel , ale sú rozsiahle a nemôžu slúžiť a preto sa rozhodol napísať niečo ľahké . Najfilozofickejšie jeho dielo je Suma proti pohanom . Tomaš si uvedomil potrebu mimo kresťanskej filozofie z dôvodu že Antická filozofia a arabská filozofia prenikla medzi najširšie vrstvy vzdelancov .
Už Aristoteles poukazuje nato že existuje nehybný hýbateľ, ktorý je čistím uskutočnením. Tomáš opisuje prvú cestu k bohu tak že „ prvá a najzreteľnejšia je cesta ktorá pochádza z pohybu „ . Je totiž isté že sa mnohé pohybuje na tomto svete . Všetko ale , čo je v pohybe je od niečoho pohybované . Pohyb totiž nie je nič iné ako doviesť niečo z možnosti k uskutočneniu. Všetko čo je pohybované , potrebuje iného , aby mohlo byť pohybované . Nutne sa musí prísť k prvému hýbateľovi a týmto chápeme Boha. Z pohybu na svete sa poukazuje na nehybného prvého hýbateľa . Pohyb je prejavom akejkoľvek činnosti v hmotnom svete . Prvý hýbateľ je číre uskutočnenie a je bez akejkoľvek možnosti spätného pôsobenia na neho . Sekundárny hýbatelia sú zdrojmi pohybu ale je u nich možnosť spätného pohybu .Už Aristoteles tvrdil že pohyb sa netiká len zmeny miesta a pri definícii pohybu sa nemysli len lokálny pohyb . Sv Tomáš urobil záver že nič nemôže byť prevedené zo stavu potenciality do stavu aktuality tým , čo je len samo v stave potenciality .
| Cesta | Popis |
|---|---|
| Prvá | Dôkaz z pohybu |
| Druhá | Dôkaz z príčiny |
| Tretia | Dôkaz z nahodilosti bytia |
| Štvrtá | Dôkaz zo stupňov dokonalosti |
| Piata | Dôkaz z poriadku v univerzu |
Tomáš o druhej ceste píše že „ pochádza z určitej príčiny , teda nič nie je bez príčiny teda bez dôvodu .Druhý dôkaz sa začína od toho , že existuje niečo, čo je spôsobené - je spôsobené od niečoho iného , ale nie je možné pri účinných príčinách pokračovať do nekonečna , z toho vyplýva že existuje prvá príčina, Boh. Existencia je vždy následkom inej existencie , preto musí byť nejaká ,, pred existencia , totiž Boh . Každá zmena má svoju adekvátnu príčinu .najväčšou zmenou je vznik a zánik bytia.
Rozdeľujeme zapríčinenú príčinu , ktorá voľakedy musela dostať existenciu od inej príčiny a nezapríčinenú príčinu ktorá nepochádza od inej príčiny . Boh je nezapríčinená príčina , jeho podstatou je existencia. Realistické uvažovanie ukazuje reálne prvú príčinu. Existuje bytie - keby nebolo zapríčinené neexistovalo by. Všetko čo nás obklopuje je hra príčin a následkov Druhý dôkaz Tomáša Akvinského nám hovorí o existencii prvej príčiny .
Tretia cesta je spojená skôr z Platónom ako z Aristotelom. Sv. Tomáš o tretej ceste konštatuje , že tretia cesta je zobratá z možného a nevyhnutného. Vo svete sú veci ktoré môžu byť a nemusia byť. Ak teda všetko môže nebyť , tak potom niekedy - nebolo skutočne nič . Protikladom možnosti je nutnosť. Možnosť je schopnosť existovať . Opakom možnosti je nemožnosť. Absolútne nevyhnutné je iba to bytie , ktoré vôbec nemôže neexistovať , bytie ktorého podstatou je existencia .Bytia majú možnosť k ničote , k nebytiu.. Sú v celosti podriadené právu vznikania a zanikania . Nič osť nemôže tvoriť veci . Nič nemôže vznikať samo. Bytie existuje z nevyhnutnosti , je buď samo zo seba alebo z druhého bytia . Nie je ale možne isť do nekonečna. Keby neexistovalo prvé bytie , nebolo by aj nasledujúcich . Aj tretia cesta Sv.
Sv Tomáš štvrtú cestu opisuje odstupňovaním , ktoré sa nachádza vo veciach . Nachádza sa totiž vo veciach viac alebo menej dobrého a pravdivého a šľachetného . Existuje teda niečo čo je najlepšie , najkrajšie a teda aj najviac bytím. Existuje teda niečo , čo je všetkým bytiam príčinou dobroty , dokonalosti a to nazývame Bohom . Pravda , dobro , krása sú vo svete v rozličných stupňoch. Potom musí byť najvyššie a najdokonalejšie bytie . Pre všetky veci sú charakteristické rozdielne hodnotové stupne. Vzniká rad ktorého časti sa približujú k niečomu vyššiemu alebo nižšiemu . Kde je vyššie a dokonalejšie tam musí byť z nutnosti to najvyššie. Malý stupeň existencie je na hranici ničoty.
Teleologický má základ slova z gréckeho telejo , ktoré má význam dozrieť . Dôkaz z poriadku je tiž nazývaný aj Fyzickým dôkazom alebo dôkazom z finality Aristoteles konštatoval že pozorovanie prírody nám všade poukazuje na podivuhodnú účelnosť . Od najväčšieho po najmenšie je všetko účelne usporiadané . Nič čo sa deje pravidelne nemôže byť vecou náhody . Vlastný dôvod veci spočíva v ich cieľových príčinách v ich určení. Všetko vo svete je voľajako zostavené do spoločného poriadku .Už v antickej filozofii je jasné že svet nie je chaotický . Tomáš tvrdí že piata cesta sa berie z riadenia vecí . Pozorujeme totiž že prirodzené telesá sú činné kvôli nejakému účelu a prichádzajú k cieľu nie náhodou, ale zo zámeru . Ale čo nemá poznanie prichádza k cieľu skrze to čo má poznanie a rozum . Teda existuje niekto rozumný , ktorý všetky prírodne veci usporiada k cieľu a menuje sa Boh. Musí existovať niekto , koho prozreteľnosť riadi svet .Podľa Sv Tomáša posledný cieľ všetkého diania je ľudská duša . Teleologický dôkaz je dôkazom riadenia vecí sveta .