Boh je Pánom komárov: Fakty a svedectvá

Tento článok prináša zbierku svedectiev a úvah o viere, komunite a osobnom raste, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov života, od náboženských skúseností až po filozofické úvahy.

Svedectvo z Celoštátneho rodičovského združenia

Gabriela zo Serede sa podelila o svoju skúsenosť z rodičovského združenia, kde sa všetko začalo pekným sobotným počasím a skorším odchodom do Nitry. O 9.00 hod. začali rozjímavým fatimským ružencom a svätou omšou. Keď sa presunuli do auly, začala katechéza od chlapcov z domu, kde ju oslovila veta: Sme tu pre Vás !!! Krásne svedectvá, neuveriteľne ako sa zapájali starí i noví rodičia. Mikrofón bol stále vyťažený, nestíhali mu ani baterky. Táto sobota bola zo 40 modlitbových úmyslov na 40 dní pôstneho obdobia ZA „ STRATENÉ “ BOŽIE DETI.

Čas rýchle plynul s dlhším technickým kolečkom, bohatým občerstvením a prišla 15.-ta hodina, kedy začali kráčať hore na Kalváriu v modlitbe krížovej cesty. Dojímavé a výstižné texty pre nich pripravil otec Igor, nitriansky kňaz. Muži i ženy, my cenakolskí rodičia čítali jedno zastavenie za druhým, chlapci z domu ich sprevádzali hudobnými nástrojmi. Večer zakončila trojdňovým počúvaním duchovnej obnovy s Michalom Zamkovským a Pavlom Jurčagom.

Svedectvo z plesu v Prahe

Lívia sa s komunitou Cenacolo prvýkrát stretla pred 30 rokmi v Medžugorie, kde bola hlboko zasiahnutá svedectvom 2 talianskych chlapcov. Pred 3 rokmi mala milosť dostať sa bližšie k Pánovi cez synove problémy a spoznať komunitu a stať sa súčasťou tejto veľkej rodiny ochotne ponúkajúcej pomoc všetkým, ktorí o ňu požiadajú. Na Prahu sa tešila, vediac už z predošlých akcií s Cenacolo, že tam bude veľa radosti zo stretnutia starých aj nových cenacolcov a veľa pôsobenia Ducha Svätého.

Po svedectve Zvoneho o Matke Elvíre, ktorá ho potrebovala naučiť o dôležitosti milovať Boha nad hociktorého milovaného človeka z nášho života, vo mne zase vzrástla ešte väčšia láska k tejto úžasnej žene a k jej múdrosti ktorú stále čerpala od Pána. Aj ďalšie svedectvá Maroša a Márie ukázali na jej neuveriteľný cit rozlišovať ako pristupovať ku každému jednému človeku - vedela čítať srdcia ľudí, ktorí sa okolo nej mihli a presne im dať to, čo bolo potrebné v danej chvili. Bolo krásne ísť ,,camminato“ rannou Prahou cestou na svätú omšu, byť v kaplnke sv. Václava obkolesená nádhernými matnými freskami ,rámovanými leštenými farebnými kameňmi a počuť hrať Paľka na organe. A nakoniec ples. Cítila veľkú vďaku- voči Bohu, všetkým tým čo to všetko takto výborne zorganizovali , všetkým tým ktorí obetavo pomáhali a nakoniec všetkým tým ktorí sa toho zúčastnili.

Praha - stretnutie trocha inak

Eva z Košíc spomína na svoje prvé stretnutie s komunitou Cenacolo v talianskom Saluzze v roku 2005. Za obdobie, od kedy spoznala komunitu zažila s komunitou cenacolo veľa stretnutí. Prvykrát som mohla zažiť Matku Elvíru , plnú životnej energie, zbožnosti, spontánnosti, radosti i akejsi prísnosti. Bola som akoby hodená do vĺn zvláštnej , doposiaľ ,nikdy nezažívanej atmosféry spoločenstva ľudí, ktorí sa objímali, spievali, tancovali a to bez ohľadu veku, farby pleti, zdraví i chorí. Počúvali sme odborné katechézy osobností cirkevného života, ktorých som nepoznala a ktorým som vo svojej vtedajšej ,náboženskej analfabelite, ani nerozumela.

Pri pobyte v historickej Prahe so spoločenstvom - komunitou, som našla akúsi paralelu s históriou nášho Cenacola. Aj Cenacolo si napísalo svoju už 40-ročnú históriu práve tohto roku a možná práve preto sme sa tu prvykrát stretli rodičia, príbuzní, priatelia spoločenstva, starí, mladí z dvoch, tak blízkych národností i štátov - Čechov a Slovákov. Aj to sa zapíše do našej krátkej histórie ako prvé. Stretnutia nás, ktorých sa nejakým spôsobom komunita dotkla, sú vždy bohaté. Delíme sa o svoje skúsenosti, o emócie, ktoré sú nie vždy veselé, ale vždy pravdivé a reálne. Tieto neformálne stretnutia nás vždy posilnia v budovaní nových priateľstiev, v rozširovaní komunity o nových ľudí, ktorí práve tu hľadajú pomoc, či jednoducho chcú niekam pariť so svojimi starosťami i radosťami.

Od výstupu môjho syna z komunity, v tom čase ešte s požehnaním Elvíry v roku 2009, som sa pohrávala s myšlienkou čo teraz? Ako ďalej? Ako to prežívajú iní rodičia po príchode z komunity a zaradení sa detí do reálneho života. Naďalej som sa snažila udržiavať kontakty ale to už bolo o niečom inom, o spomienkach. Stretnutie slávnostné , spominanie a pripomenutie si výročia založenia komunity, ktorá tak bytostne zasiahla do našich životov. Ulicami Prahy sme kráčali po miestach, kde niekedy dávno kráčali králi, osobnosti národného i spoločenského života , ktoré písali dejiny tohto krásneho mesta ,ktoré som si znova zamilovala.

Svedectvo z Prahy trochu inak!

Mama Ľudmila sa podelila o svoj príbeh, v ktorom spomína na ťažké obdobie závislosti svojho syna Petra. Volám sa mama Ľudmila a v komunite sme s manželom Petrom a synom Petrom už viac ako štyri roky. Modlili sme sa pravidelne a boli sme svedkami mnohých zázrakov a obrátení. Hoci sme život odovzdali Bohu a deti vychovávali v živej viere, náš syn Peter sa stal závislým na omamných látkach a táto závislosť trvala 17 rokov. Kríž závislosti bol pre ňu tak ťažký, že veľmi túžila odísť k Bohu, aby to utrpenie zastavila. Poslednou nádejou bola modlitba Pompejského ruženca, ktorú sa modlila celá rodina. A zrazu syn zázračne súhlasil s cestou v komunite Cenacolo. Komunita nás všetkých veľa naučila a náš syn dostal dar živej viery,za čo sme nadovšetko vďační a radujeme sa z toho, ako aj z jeho celkovej premeny.

Môj manžel už veľa rokov túžil ísť do Prahy, na ples Československého priateľstva. Keď im na cenacolskom rodičku oznámili, že bude komunitný ples v Prahe, boli sme prví prihlásení. Bol to nádherný čas, strávený s úžasnými ľuďmi, v nádhernom historickom centre Prahy. Na stretnutí v Prahe ,sa ma okrem plesu najviac dotkla prednáška otca biskupa Antonína, ktorý nám pripomenul, že tí, ktorí prijali krst a v ňom Otca ,Syna i Ducha Svätého, nikdy nie sú sami. Náš syn Peter / za ktorého sa počas jeho závislosti hanbili aj jeho štyria súrodenci s rodinami a vyhýbali sa mu/, sa stal 5.3.2023 krstným otcom nášho vnuka Zacheja. Opäť som videla celú našu veľkú rodinu v láske, viere, radosti a svornosti stáť v bázni pred Božou tvárou.

Svedectvo Eugen a Aška

Eugen a Aška sa podelili o svoju radosť zo stretnutia s komunitou Cenacolo v Prahe. V prvom rade patrí vďaka nášmu Bohu, Mame Elvíre, ktorá vytrvalo kráčala za svojím cieľom pomáhať chlapcom a dievčatám a tiež nášmu Ivanovi, že mu nebol ľahostajný život našich deti. Pre mňa osobne je komunita jeden veľký zázrak a Boží dar a takýto bol pre nás aj čas prežitý na stretnutí v Prahe. Zorganizovať také úžasne stretnutie v centre Prahy všetko na dosah, nebolo iste ľahké a naše veľké ďakujem patrí všetkým rodičom , ktorí sa s láskou o nás starali.

Hneď v prvý deň návšteva kostola Víťaznej Panny Márie a Pražského Jezuliatka, sv.omša , požehnanie, silný duchovný zážitok a odovzdanie našich detí a rodín malému Ježiškovi. Prehliadka Prahy , hradu , sv.omša v kaplnke sv. Václava bol pre nás dar lebo sme to zažili niektorí prvý krát. A ďalším veľkým obohatením bol čas strávený spoločne na svedectvách , ktoré svedčili o osobnom stretnutí rodičov aj chlapcov s mamou Elvírou, ktoré nás vracali do čias jej aktívneho odovzdávania lásky a pomoci chlapcom a dievčatám za čo sme jej vrúcne a s láskou ďakovali a veľkou emóciou si na stretnutie s ňou vrátane mňa spomínali.

Slzy v očiach pri svedectve Maroša , Zorana s manželkou ale aj mnohých rodičov v nás zanechali pocit lásky a obetavosti Mamy Elvíry. A sobota bola aj dňom nášho plesu bez alkoholu a cigariet , ktorý sa konal v Arcibiskupskom paláci pri dobrej hudbe ako jedna veľká rodina, pri pohostení , ktoré sme si podonášali a pripravenej dobrej večeri s požehnaním arcibiskupa Jána sme tancovali a pri hre Paľka na harmonike spievali a vzájomne si rozdávali radosť, ktorá bola cítiť úplne všade.

V roku 1970, pred voľbami do Najvyššej rady Ukrajinskej SSR, boli v Užhorode distribuované letáky v mene „Strany nenásilného obnovenia Podkarpatskej Rusi“. Tieto letáky vyzývali nevoliť oficiálnych kandidátov, ale podporiť Kampova a ďalších troch ľudí. Dva dni po voľbách bol Kampov zatknutý a obvinený podľa čl. 62 ods. 1 Trestného zákona Ukrajinskej SSR - „protisovietska agitácia a propaganda“ v súvislosti so šírením letákov. Vyšetrovateľ zistil, že 20 % voličov vyškrtlo z hlasovacích lístkov oficiálneho kandidáta a napísalo Kampovovo meno.

V.V. Ovsijenko: 23. januára 2000 vedieme rozhovor s pánom Pavlom Kampovom v jeho dome v Užhorode na ulici Čajkovského 8. P.F. Kampov: Môj život sa vyvinul úplne inak, ako som plánoval. Nikdy som si nemyslel, že sa niekedy ocitnem aspoň na prahu väzenia, pretože podľa mňa si to treba zaslúžiť. Narodil som sa v roľníckej rodine. V roku 1938 fašistické Nemecko okupovalo Československú republiku a tá sa v podstate rozpadla na tri časti - Čechy, Slovensko a Podkarpatskú Rus. P.K.: V roku 1950, na matematickú fakultu Užhorodskej štátnej univerzity.

V tom čase sa v Dubovom stal strašný prípad. Ľuďom sa zunovalo týranie v kolchoze a jedného dňa desať ľudí zabilo predsedu kolchozu. Všetci títo ľudia si odpykávali trest v mordovských koncentračných táboroch, pretože vraždu považovali za politický čin, keďže zabili predsedu kolchozu. V tom ťačevskom okrese ma osud spojil s Dikusarovom V. H. Neskôr sa tento Volodymyr Hryhorovyč stal tajomníkom okresného výboru strany v Ťačeve. A vtedy som sa v podstate začal zamýšľať, kto som. Objavili sa letáky, v ktorých sa navrhovalo nehlasovať za kandidátov, ktorých nominovala komunistická strana, ale za iných. Medzi nimi bol predseda oblastného výkonného výboru Ivan Hryhorovych Haragonyč, ktorý v minulosti utiekol do Sovietskeho zväzu pred prenasledovaním Maďarov.

P.K.: Na písacom stroji. V tom čase boli rozšírené programy novovzniknutej strany, ktorá sa volala “Strana národného obrodenia Podkarpatskej Rusi”. A tak som si kúpil lístok na vlak do Československa pre seba a svoju manželku, z 16. na 17. júna 1970. Tam mi dali písomné obvinenie, povedali, že som autorom článku “25 rokov nádejí a sklamaní”, že som rozšíril letáky, že som vytvoril Stranu národného obrodenia Podkarpatskej Rusi…

Výroky v duchu školy života

Článok obsahuje zbierku výrokov od rôznych filozofov a náboženských osobností, ktoré sa zaoberajú otázkami života, morálky a duchovného rastu.

• Biblia: 1.Ja som Pán Boh tvoj. 10.Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.
• Guatama Buddha: Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými.
• Diogenes zo Sinopy: V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky.
• Aristoteles: Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom.
• Epikuros: Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi).
• Seneca: Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit.
• Ježiš Nazaretský: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach.

Tieto výroky ponúkajú rôzne pohľady na to, ako žiť dobrý a zmysluplný život, a zdôrazňujú dôležitosť morálky, rozumu a duchovného rastu.

Osobné skúsenosti a modlitby

Niektorí z pisateľov sa podelili o svoje osobné skúsenosti s modlitbami a vierou, ktoré im pomohli prekonať ťažké obdobia. Často spomínajú pani Lauru, ktorej vďačia za pomoc a duchovné vedenie.

Jeden z pisateľov spomína, ako mu bazalková receptúra a otruby pomohli posilniť telo aj dušu. Ďalší pisateľ sa podelil o svoju skúsenosť s pitím čaju, ktorý mu pomohol zbaviť sa záchvevov srdca.

Tieto osobné skúsenosti svedčia o sile viery a modlitby, a o tom, ako môžu pomôcť ľuďom prekonať ťažké obdobia a nájsť vnútorný pokoj.

Tabuľka: Kľúčové princípy pre šťastný život

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové princípy pre šťastný život, ktoré sa objavujú v rôznych výrokoch a svedectvách uvedených v článku:

Tieto princípy môžu slúžiť ako vodítko pre každého, kto hľadá šťastný a zmysluplný život.

tags: #boh #je #panom #komarov