Fráza "Boh, ktorý začal, nech ho aj dokončí" rezonuje v srdciach veriacich ako silné vyjadrenie dôvery a nádeje. Tento článok sa zaoberá hlbším významom tejto frázy v kontexte viery, Biblie a každodenného života. Preskúmame, ako sa toto posolstvo odráža v biblických úryvkoch, adventnom období a v úlohe jednotlivca v Božom pláne.
List Filipanom a istota dokončenia
Apoštol Pavol píše bratom: "A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša." (Flp 1,6). Pavol vyjadruje istotu, že Ten, čo dielo v nich začal, tak ho aj dokončí. Kresťania v macedónskych Filipách boli prvou cirkevnou obcou v Európe a Pavol mal toto spoločenstvo veľmi rád.
Pavol, v prostredí väzenia zjavne tráviaci svoj čas mysliac na svojich blízkych a rozmýšľaním a starostením sa o Filipanov najprv vzdáva vďaky Bohu za to, že vôbec môžu mať podiel na šírení evanjelia. Ďakuje Bohu za to, že im pomáha rásť v plnosti poznania až do druhého príchodu Ježiša Krista. Je zrejmé, že Pavol má Filipanov hlboko vo svojom srdci a veľmi mu záleží na ich osude. Aj keď tieto riadky píše vo väzení, je prekvapivo pokojný a vyrovnaný.
Vezmime si ako odkaz nielen pre dnešný deň z tohto čítania slová, ktoré sú prevzaté do obradu vysvätenia kňazov, kedy svätiteľ po sľube chudoby, čistoty a poslušnosti kandidáta mu odpovie: „Boh, ktorý v tebe dobré dielo začal, nech ho aj dokončí.“, čím obrad vysvätenia končí a kandidát sa stáva kňazom. My sme síce laici, ale aj my máme svoje evanjelizačné poslanie. Vytvárajme teda v sebe, brat/sestra, stále priestor na to, aby Pán, ktorý nás každého postavil na určité miesto v živote, mohol v nás aj svoje dielo, ktoré máme vykonať, aj dokončiť.
Adventné obdobie a príprava cesty Pánovi
V evanjeliu nám sv. Lukáš hovorí, že každé telo uvidí Božiu spásu. Ak chceme prijať ponuku spásy, je potrebné, aby sme vyrovnali svoju cestu k Bohu, aby sme robili pokánie, spolupracovali s jeho milosťou a bez hriechu očakávali príchod Pána. A navyše, máme prísľub, že každý človek môže dosiahnuť spásu, lebo v každom pôsobí Boh a dobré dielo, ktoré v nás začal vo sv. krste, aj dokončí. Preto nemôže byť v nás miesto pre smútok a trápenie, ale naopak, treba sa radovať, že Boh nám ponúka spásu.
Možno už teraz sa mnohí pripravujú na sviatky Kristovho narodenia tým, že nakupujú, upratujú a pripravujú svoje príbytky, aby tak mohli prijať vianočné návštevy. Ale nezabudnime pri všetkom tom zhone zastaviť sa a pozrieť do svojej duše. Môžeme mať neporiadok vo svojom vnútri, a to vtedy, keď máme zatvorené dvere svojho srdca, keď tam nechceme vpustiť Boha.
Zastavme sa, stíšme a uvažujme, ako môžeme znížiť kopce nerovnosti a pýchy. Prijmime odpustenie, ktoré nám Boh ponúka. Dobre sa pripravme vo sviatosti pokánia, aby tak mohol Boh prebývať v našom srdci, v našej duši. Spravme si bilanciu, ako je to so mnou, ako je to s mojím srdcom a aký poriadok je v mojej duši. Prijmime výzvu Jána Krstiteľa: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!"
Vysvetlenie adventu | Význam, tradície a ako sa pripraviť na príchod Krista
Výzva Jána Krstiteľa
Základná výzva Jána Krstiteľa obsiahnutá v dnešnom úryvku sa rok čo rok opakuje a zostáva stále rovnaká: každá dolina sa má vyplniť a každý vrch znížiť, aby mal Ježiš priamu cestu k človeku, aby bol súčasťou jeho života.
Brat/sestra, môže to byť aj tým, že nereagujú adekvátne na dnešnú výzvu Jána Krstiteľa. V jeho dnešnej výzve je úloha nielen o znížení kopcov, ale aj vyrovnaní dolín. Možno sme si doteraz tieto dve rozdielne veci stotožnili a považovali sme ich za hriechy, ktoré treba zo života odstraňovať a chrániť sa ich. Asi to nebude komplexný pohľad na Jánovu výzvu.
Kopce naozaj môžu byť tými hriechmi, ktorých sa treba zbaviť. Je preto potrebné, aby sme z času na čas venovali svoj čas nielen sviatosti zmierenia a pokániu, ale aj našej osobnej, vnútornej duševnej analýzy ich príčin a hľadaniu spôsobu, ako sa ich - hoci aj postupne - zbavovať. Aby napokon žiadne kopce ako prekážky nebránili Ježišovi vstúpiť do nás, aby Jeho cesta k nám bola priama. Aby Jeho prítomnosť v nás bola plná, Jeho láska, ktorú nám neprestajne, nezištne a nepodmienečne ponúka mala priestor.
Čo by mohli tieto doliny znamenať v našom živote, brat/sestra? Skúsme z pohľadu našich životných postojov zvážiť, či by to nemohli byť pocity prehnaného vlastného podceňovania sa, pocitov menejcennosti, vlastnej neschopnosti byť v živote tým, čím si my sami myslíme, že by sme mali byť. Pocity, ktoré nám vlastne bránia naplno sa rozvinúť ako kresťanom vo svojom živote.
V takýchto prípadoch je vyrovnaním doliny práve objektívne uznanie si svojho miesta v živote, svojich talentov, ktoré máme rozvíjať, zbavenie sa pocitov menejcennosti a uvedomenie si, že každý z nás môže byť užitočný v živote svojom, i tých druhých. Zbavenie sa negatívnych pocitov menejcennosti a neužitočnosti.
Božia láska a spása
Jeruzalem je tu vyzývaný, aby si obliekol namiesto smútočného rúcha radostné svadobné šaty, ktoré sú konkretizované plášťom a mitrou. Sú to symboly a znaky Božej lásky, ktorá Božie stvorenia oblieka do svojho svetla a spásy. Tým Božím stvorením je, brat/sestra, aj každý z nás.
Je vhodné vedieť, že v mnohých prorockých textoch, tento Baruchov nevynímajúc, názov Jeruzalem symbolizuje premenu, ktorú uskutoční Boh v budúcnosti. Prvý názov - Pokoj spravodlivosti značí, že pokoj, ktorému sa budú tešiť ďalšie pokolenia Hebrejov, bude výsledkom spravodlivosti, ktorá opanuje ľudské vzťahy. Sláva bohabojnosti zase pripomína, že bohabojnosť má byť pokora a bázeň pred Bohom, teda pokojné plnenie si povinností voči Bohu i svetu.
Vieš alebo cítiš to, brat/sestra? Pavol túži po svojich bratoch a modlí sa, aby ich láska stále viac rástla tak, aby dokázali rozoznať, čo je lepšie a aby boli čistí, plní spravodlivosti a na Božiu chválu. Vynikajúci príklad pre nás, brat/sestra, ako prežívať adventné obdobie - v snahe o rozvíjanie a rast našej lásky k blížnym, správneho poznania sveta okolo nás a radosti zo spoluúčasti na ceste ku Kristovi.
Toto povedomie by sme si mali pestovať vo svojej mysli aj my, brat/sestra, aby sme v každej situácii plnili to, čo od nás chce Boh. Avšak na to, aby sme to vedeli, musíme byť s Bohom v kontakte: nielen pravidelnou modlitbou, ale aj mysľou a vnímaním všetkého okolo nás z pohľadu nášho Boha, vedieť si správne odpovedať na otázku: čo chce odo mňa Boh v tejto chvíli?
Pavlove slová Filipanom
Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz.
A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.
Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám.
Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený - počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.